Bṛhat Jātaka बृहज्जातक
Varāhamihira’s concise natal classic — 407+ ślokas in 28 chapters, one of the “Big Five” jātaka texts. The complete text in Devanāgarī; English and Hindi meanings are being added chapter by chapter.
पठित संस्करण: Sanskrit: sanskritdocuments.org (Varāhamihira). English tr. reference: N. Chidambaram Iyer (Madras, 1885).
इंजन द्वारा उद्धृत श्लोक (409)
सम्पूर्ण मूल संस्कृत पाठ, अध्याय-दर-अध्याय। अंग्रेज़ी तथा हिन्दी अर्थ श्लोक-दर-श्लोक जोड़े जा रहे हैं; अर्थ पुष्ट होते ही श्लोक के साथ दिखते हैं। देवनागरी नीचे नामित स्रोत से यथावत् है।
स्रोत: Devanāgarī: sanskritdocuments.org (Brihajjātaka, tr. Mizue Sugita / Radu Canahai), verse-for-verse cross-checked against the ITRANS master; sandhi word-spacing follows that source.
1 Rāśi-prabheda — the signs (20)
-
1.1 सत्यापित
Maṅgalācaraṇa — the invocation to Sūrya, the Sun
संस्कृत
मूर्तित्वे परिकल्पितः शश भृतो वर्त्मापुनर्जन्मनामात्मेत्यात्म विदां क्रतुश्च यजतां भर्तामर ज्योतिषाम् । लोकानां प्रलयोद्भवस्थिति विभुश्चानेकधायः श्रुतौ वाचं नः सददात्वनेक किरणस्त्रैलोक्यदीपो रविः ॥ १॥
mūrtitve parikalpitaḥ śaśabhṛto vartmāpunarjanmanāmātmetyātmavidāṃ kratuśca yajatāṃ bhartāmarajyotiṣām | lokānāṃ pralayodbhavasthitivibhuścānekadhā yaḥ śrutau vācaṃ naḥ sa dadātvanekakiraṇastrailokyadīpo raviḥ || 1 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The Sun — conceived in form, the path of the moon’s phases, called ‘the Self’ by the knowers of the Self, the very sacrifice of those who offer, the lord of the celestial lights, the master of the worlds’ dissolution, birth and preservation, praised in many ways in the Veda — may that many-rayed Sun, the lamp of the three worlds, grant us [eloquent] speech.
हिन्दी अर्थ
सूर्य — जो मूर्त रूप में कल्पित है, चन्द्रमा की कलाओं का मार्ग है, आत्मज्ञानियों द्वारा ‘आत्मा’ कहा जाता है, यज्ञ करने वालों का यज्ञ है, देव-ज्योतियों का स्वामी है, लोकों की उत्पत्ति, स्थिति और प्रलय का प्रभु है, और वेद में अनेक रूपों में स्तुत है — वही अनेक-किरणों वाला, तीनों लोकों का दीपक सूर्य हमें [उत्तम] वाणी प्रदान करे।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
1.2 सत्यापित
The author’s purpose
संस्कृत
भूयोभिः पटुबुद्धिभिः पटुधियां होराफलज्ञप्तये शब्दन्यायसमन्वितेषु बहुशः शास्त्रेषु दृष्टेष्वपि । होरातन्त्र महार्णव प्रतरणे भग्नोद्यमानाम् अहं स्वल्पं वृत्त विचित्रम् अर्थ बहुलं शास्त्र प्लवं प्रारभे ॥ २॥
bhūyobhiḥ paṭubuddhibhiḥ paṭudhiyāṃ horāphalajñaptaye śabdanyāyasamanviteṣu bahuśaḥ śāstreṣu dṛṣṭeṣvapi | horātantramahārṇavaprataraṇe bhagnodyamānām ahaṃ svalpaṃ vṛttavicitramarthabahulaṃ śāstraplavaṃ prārabhe || 2 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Although the science of horoscopy has been set out again and again, by keen intellects and for keen minds, in many treatises furnished with grammar and reasoning, yet — for those whose effort is broken in crossing the vast ocean of horā-science — I now begin this small raft of a work, varied in its metre and rich in meaning.
हिन्दी अर्थ
यद्यपि होराफल के ज्ञान के लिए तीक्ष्ण-बुद्धि वालों द्वारा, तीक्ष्ण मनीषियों के हेतु, व्याकरण और न्याय से युक्त अनेक शास्त्रों में इसे बार-बार प्रतिपादित किया गया है, तथापि होरा-शास्त्र रूपी महासागर को पार करने में जिनका उद्यम भग्न हो जाता है उनके लिए मैं छन्द में विचित्र और अर्थ में बहुल इस छोटे-से शास्त्र-रूपी बेड़े का आरम्भ करता हूँ।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
1.3 सत्यापित
The word “horā”
संस्कृत
होरेत्यहो रात्र विकल्पम् एके वाञ्छन्ति पूर्वापर वर्ण लोपात् । कर्माजितं पूर्व भवे सद् आदि यत् तस्य पङ्क्तिं समभिव्यनक्ति ॥ ३॥
horetyahorātravikalpam eke vāñchanti pūrvāparavarṇalopāt | karmājitaṃ pūrvabhave sad ādi yattasya paṅktiṃ samabhivyanakti || 3 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Some derive the word "horā" from "ahorātra" (day-and-night) by dropping its first and last syllables. It [horā, the science] reveals in sequence the good and other fruits earned by action (karma) in a former birth.
हिन्दी अर्थ
कुछ विद्वान् ‘अहोरात्र’ (दिन-रात) के प्रथम और अन्तिम अक्षर के लोप से ‘होरा’ शब्द की व्युत्पत्ति मानते हैं। यह [होरा-विद्या] पूर्वजन्म में किए गए कर्म से अर्जित शुभ आदि फलों की शृंखला को क्रमशः प्रकट करती है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
1.4 सत्यापित
The limbs of the Kālapuruṣa; synonyms for “sign”
संस्कृत
कालाङ्गानि वराङ्गमाननम् उरो हृत् क्रोड वासो भृतो बस्तिर्व्यञ्जनम् ऊरु जानु युगुले जङ्घे ततोऽङ्घ्रि द्वयम् । मेषाश्वि प्रथमा नवऋक्ष चरणाश्चक्र स्थिताराशयो राशि क्षेत्र गृहऋक्ष भानि भवनं चैकार्थ सम्प्रत्ययाः ॥ ४॥
kālāṅgāni varāṅgamānanamuro hṛtkroḍavāso bhṛto bastirvyañjanamūrujānuyugale jaṅghe tato’ṅghridvayam | meṣāśviprathamā navaṛkṣacaraṇāścakrasthitā rāśayo rāśikṣetragṛhaṛkṣabhāni bhavanaṃ caikārthasampratyayāḥ || 4 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The limbs of the Time-person (Kālapuruṣa) are the head, the face, the chest, the heart, the belly, the waist, the generative organs, the two thighs, the pair of knees, then the two shanks, and lastly the two feet — [assigned to] the signs beginning with Meṣa (Aśvinī), which stand in the zodiac-wheel as nine quarters of the asterisms each. Rāśi, kṣetra, gṛha, ṛkṣa, bha and bhavana are all synonyms, conveying the one idea "sign".
हिन्दी अर्थ
काल-पुरुष के अंग हैं — सिर, मुख, वक्ष, हृदय, उदर, कटि, जननांग, दोनों जंघाएँ, दोनों घुटने, फिर दोनों पिंडलियाँ, और अन्त में दोनों पैर — ये मेष (अश्विनी) से आरम्भ होने वाली राशियाँ हैं, जो चक्र में नक्षत्रों के नौ-नौ चरणों के रूप में स्थित हैं। राशि, क्षेत्र, गृह, ऋक्ष, भ और भवन — ये सब एक ही अर्थ (‘राशि’) के वाचक हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
1.5 सत्यापित
The forms of the signs
संस्कृत
मत्स्यौ घटी नृ मिथुनं स गदं स वीणं चापी नरोऽश्व जघनो मकरो मृगास्यः । तौली स सस्यदहना प्लवगा च कन्या शेषाः स्वनाम सदृशाः स्वचराश्च सर्वे ॥ ५॥
matsyau ghaṭī nṛmithunaṃ sagadaṃ savīṇaṃ cāpī naro’śvajaghano makaro mṛgāsyaḥ | taulī sasasyadahanā plavagā ca kanyā śeṣāḥ svanāmasadṛśāḥ svacarāśca sarve || 5 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Pisces is two fishes; Aquarius a pot; Gemini a man and woman holding a mace and a lute; Sagittarius an archer, a man with a horse’s hindquarters; Capricorn deer-faced (a crocodile); Libra a man bearing a balance; Virgo a maiden in a boat holding grain and a lamp. The rest resemble their own names, and every sign moves each in its own manner.
हिन्दी अर्थ
मीन दो मछलियाँ हैं; कुम्भ एक घट; मिथुन गदा और वीणा धारण किए एक पुरुष-स्त्री; धनु एक धनुर्धर — अश्व के पिछले भाग वाला पुरुष; मकर मृग-मुख वाला (मगर); तुला तराजू लिए एक पुरुष; कन्या नौका में अन्न और दीप लिए एक कुमारी। शेष राशियाँ अपने नाम के अनुरूप हैं, और सभी अपनी-अपनी गति से चलती हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
1.6 सत्यापित
Lords of the signs and the navāṁśa
संस्कृत
क्षितिज सित ज्ञ चन्द्ररवि सौम्य सितावनिजाः सुर गुरु मन्द सौरि गुरवश्च गृहांशकपः । अज मृग तौलि चन्द्र भवनादि नवांश विधिर्भवन समांशकाधिपतयः स्व गृहात् क्रमशः ॥ ६॥
kṣitija sita jña candraravi saumya sitāvanijāḥ suragurumandasauriguravaśca gṛhāṃśakapāḥ | ajamṛgataulicandrabhavanādi navāṃśa vidhirbhavana samāṃśakādhipatayaḥ svagṛhāt kramaśaḥ || 6 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The lords of the signs, in order from Aries, are Mars, Venus, Mercury, the Moon, the Sun, Mercury, Venus, Mars, Jupiter, Saturn, Saturn and Jupiter — these rule the houses and their sub-divisions. The navāṁśa (ninth-part) is reckoned from Aries, Capricorn, Libra and Cancer [for the movable signs, from the sign itself]; the lords of a sign’s equal parts follow in order, beginning from its own sign.
हिन्दी अर्थ
मेष से क्रमशः राशियों के स्वामी हैं — मंगल, शुक्र, बुध, चन्द्र, सूर्य, बुध, शुक्र, मंगल, गुरु, शनि, शनि और गुरु — ये भाव तथा उनके अंशों के अधिपति हैं। नवांश की गणना मेष, मकर, तुला और कर्क से होती है [चर राशियों के लिए उसी राशि से]; और किसी राशि के समान अंशों के स्वामी उसी राशि से क्रमशः चलते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
1.7 सत्यापित
The triṁśāṁśa (thirtieth-parts); the sign-junctions
संस्कृत
कुजरविज गुरु ज्ञ शुक्र भागाः पवन समीरण कौर्पि जूक लेयाः । अयुजि युजि तु भे विपर्ययस्थः शसि भवनालि झषान्तम् ऋक्ष संधिः ॥ ७॥
kujaravijagurujñaśukrabhāgāḥ pavanasamīraṇakaurpijūkaleyāḥ | ayujiyujitubheviparyayasthaḥ śasibhavanālijhaṣāntam ṛkṣasaṃdhiḥ || 7 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The triṁśāṁśas (thirtieth-parts) of an odd sign are ruled, in degrees, by Mars, Saturn, Jupiter, Mercury and Venus (5, 5, 8, 7, 5); in an even sign the same order is reversed. The sensitive sign-junction (ṛkṣa-sandhi / gaṇḍānta) falls at the end of Cancer — the Moon’s house — and of Scorpio and Pisces.
हिन्दी अर्थ
विषम राशि के त्रिंशांश (तीसवें भाग) क्रमशः मंगल, शनि, गुरु, बुध और शुक्र के अधीन हैं (5, 5, 8, 7, 5 अंश); सम राशि में यही क्रम विपरीत होता है। संवेदनशील ऋक्ष-सन्धि (गण्डान्त) कर्क — चन्द्र के गृह — तथा वृश्चिक और मीन के अन्त में होती है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
1.8 सत्यापित
The foreign (yavana) names of the signs
संस्कृत
क्रिय तावुरि जितुम कुलीर लेय पाथोन जूक कौर्प्याख्याः । तौक्षिकाकोकेरो हृद् रोगश्चान्त्य भं चेत्थम् ॥ ८॥
kriyatāvurijitumakulīraleyapāthonajūka-kaurpyākhyāḥ | ...
अंग्रेज़ी अर्थ
The signs are known also by the foreign (yavana) names Kriya, Tāvuri, Jituma, Kulīra, Leya, Pāthona, Jūka and Kaurpi [Aries through Scorpio, and so on for the rest].
हिन्दी अर्थ
राशियाँ विदेशी (यवन) नामों से भी जानी जाती हैं — क्रिय, तावुरि, जितुम, कुलीर, लेय, पाथोन, जूक और कौर्पि [मेष से वृश्चिक तक, तथा आगे शेष के लिए]।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
1.9 सत्यापित
The vargas; “horā” as ascendant
संस्कृत
द्रेष्काण होरा नव भाग संज्ञास्त्रिंशांशकद्वादश संज्ञिताश्च । क्षेत्रं च यद्यस्य स तस्य वर्गो होरेति लग्नं भवनस्य चार्धम् ॥ ९॥
dreṣkāṇahorānavabhāgasaṃjñās triṃśāṃśakadvādaśasaṃjñitāśca | kṣetraṃ ca yadyasya sa tasya vargo horeti lagnaṃ bhavanasya cārdham || 9 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The divisions named drekkāṇa, horā, navāṁśa, triṁśāṁśa and dvādaśāṁśa, together with the sign (kṣetra) itself, make up a [planet’s] varga-group. "Horā" also denotes the ascendant, and is the half of a sign.
हिन्दी अर्थ
द्रेष्काण, होरा, नवांश, त्रिंशांश और द्वादशांश नामक विभाग — तथा स्वयं राशि (क्षेत्र) — मिलकर [ग्रह का] वर्ग-समूह बनाते हैं। ‘होरा’ का अर्थ लग्न भी है, और यह राशि का आधा भाग है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
1.10 सत्यापित
Signs rising head-first, hind-first, or both
संस्कृत
गोऽजाश्वि कर्कि मिथुनाः स मृगा निशाख्याः पृष्ठोदया विमिथुनाः कथितास्तैव । शीर्षोदयादिन बलाश्च भवन्ति शेषा लग्नं समेत्युभयतः पृथुरोम युग्मम् ॥ १०॥
go’jāśvi karki mithunāḥ samṛgā niśākhyāḥ pṛṣṭhodayā vimithunāḥ kathitāstaiva | śīrṣodayādinabalāśca bhavanti śeṣā lagnaṃ sametyubhayataḥ pṛthuroma yugmam || 10 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Aries, Taurus, Cancer, Sagittarius and Capricorn are called nocturnal and "hind-rising" (pṛṣṭhodaya); the rest are "head-rising" (śīrṣodaya) and strong by day; Pisces rises both ways (ubhayodaya). Gemini is reckoned a "hairy" (biped) sign.
हिन्दी अर्थ
मेष, वृष, कर्क, धनु और मकर रात्रि-संज्ञक तथा ‘पृष्ठोदय’ (पिछले भाग से उदय होने वाली) कही गई हैं; शेष ‘शीर्षोदय’ हैं और दिन में बलवान् होती हैं; मीन ‘उभयोदय’ है (दोनों प्रकार से उदय)। मिथुन को द्विपद (‘पृथुरोम’) राशि माना गया है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
1.11 सत्यापित
Male/female, movable/fixed/dual; the horās and drekkāṇas
संस्कृत
क्रूरः सौम्यः पुरुष वनिते ते चराग द्वि देहाः प्रागादीशाः क्रिय वृष नृयुक् कर्कटाः स त्रिकोणाः । मार्तण्डेन्द्वोरयुजि समभे चन्द्र भान्वोश्च होरे द्रेष्काणाः स्युः स्व भवन सुत त्रित्रिकोणाधिपानाम् ॥ ११॥
krūraḥ saumyaḥ puruṣavanite te carāga dvi dehāḥ prāgādīśāḥ kriyavṛṣanṛyukkarkaṭāḥ sa trikoṇāḥ | mārtaṇḍendvorayuji samabhe candra bhānvośca hore dreṣkāṇāḥ syuḥ sva bhavana suta tritrikoṇādhipānām || 11 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Odd signs are male and cruel, even signs female and gentle; the signs are movable, fixed and dual in turn from Aries, and are lords of the directions beginning with the east. The two horās of a sign belong to the Sun and the Moon — the Sun’s first in an odd sign, the Moon’s first in an even one; the three drekkāṇas are ruled by the lords of the sign itself, of the 5th, and of the 9th from it (the trine lords).
हिन्दी अर्थ
विषम राशियाँ पुरुष-संज्ञक व क्रूर हैं, सम राशियाँ स्त्री-संज्ञक व सौम्य; राशियाँ मेष से क्रमशः चर, स्थिर और द्विस्वभाव हैं, तथा पूर्व आदि दिशाओं की स्वामिनी हैं। राशि की दो होराएँ सूर्य और चन्द्र की होती हैं — विषम राशि में प्रथम होरा सूर्य की, सम में चन्द्र की; और तीन द्रेष्काण उसी राशि, पंचम तथा नवम (त्रिकोण) के स्वामियों के अधीन होते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
1.12 सत्यापित
An alternative view of the horās and drekkāṇas
संस्कृत
के चित् तु होरां प्रथमां भपस्य वाञ्छन्ति लाभाधिपतेर्द्वितीयाम् । द्रेष्काण संज्ञाम् अपि वर्णयन्ति स्वद्वादशैकादशराशिपानाम् ॥ १२॥
kecit tu horāṃ prathamāṃ bhapasya vāñchanti lābhādhipaterdvitīyām | dreṣkāṇa saṃjñām api varṇayanti svadvādaśaikādaśarāśipānām || 12 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Some, however, would assign the first horā to the lord of the sign and the second to the lord of the gain-house (11th); and they describe the three drekkāṇas as belonging to the lords of the sign itself, the 12th, and the 11th from it.
हिन्दी अर्थ
किन्तु कुछ आचार्य प्रथम होरा को राशि-स्वामी की और द्वितीय को लाभ-स्थान (एकादश) के स्वामी की मानते हैं; और वे तीन द्रेष्काणों को उसी राशि, द्वादश तथा एकादश के स्वामियों के अधीन बताते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
1.13 सत्यापित
Exaltation and debilitation of the planets
संस्कृत
अज वृषभ मृगाङ्गना कुलीरा झष वणिजा च दिवाकरादि तुङ्गाः । दश शिखि मनु युक् तिथीन्द्रियांशैस्त्रि नवक विंशतिभिश्च ते अस्त नीचाः ॥ १३॥
ajavṛṣabhamṛgāṅganākulīrājhaṣavaṇijā ca divākarādi tuṅgāḥ | daśa śikhi manu yuk tithi īndriyāṃśais trinavakaviṃśatibhiśca te astanīcāḥ || 13 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The exaltation signs, for the Sun and the rest in order, are Aries, Taurus, Capricorn, Virgo, Cancer, Pisces and Libra [Sun, Moon, Mars, Mercury, Jupiter, Venus, Saturn], the exact degrees being 10°, 3°, 28°, 15°, 5°, 27° and 20°. The debilitation of each planet lies in the seventh sign from its exaltation, at the same degree.
हिन्दी अर्थ
सूर्यादि ग्रहों की उच्च राशियाँ क्रमशः मेष, वृष, मकर, कन्या, कर्क, मीन और तुला हैं [सूर्य, चन्द्र, मंगल, बुध, गुरु, शुक्र, शनि], और उच्चांश क्रमशः 10°, 3°, 28°, 15°, 5°, 27° तथा 20° हैं। प्रत्येक ग्रह की नीच राशि उसकी उच्च राशि से सातवीं राशि में, उन्हीं अंशों पर होती है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
1.14 सत्यापित
Vargottama navāṁśa; the mūlatrikoṇa signs
संस्कृत
वर्गोत्तमाश्चरगृहादिषु पूर्व मध्य पर्यन्ततः शुभ फला नव भाग संज्ञाः । सिंहो वृष प्रथम षष्ठ हयाङ्ग तौलि कुम्भास्त्रिकोण भवनानि भवन्ति सूर्यात् ॥ १४॥
vargottamāścaragṛhādiṣu pūrvamadhyaparyantataḥ śubhaphalā navabhāgasaṃjñāḥ | siṃho vṛṣaprathamaṣaṣṭhahayāṅgataulikumbhās trikoṇabhavanāni bhavanti sūryāt || 14 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The vargottama navāṁśa is the first, the middle, or the last ninth-part in a movable, fixed, or dual sign respectively, and gives auspicious results. The mūlatrikoṇa (root-trine) signs, from the Sun onward, are Leo, Taurus, Aries, Virgo, Sagittarius, Libra and Aquarius.
हिन्दी अर्थ
वर्गोत्तम नवांश चर, स्थिर और द्विस्वभाव राशियों में क्रमशः प्रथम, मध्य और अन्तिम नवांश होता है, और शुभ फल देता है। सूर्यादि ग्रहों की मूलत्रिकोण राशियाँ हैं — सिंह, वृष, मेष, कन्या, धनु, तुला और कुम्भ।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
1.15 सत्यापित
Names of the twelve houses; the upacaya houses
संस्कृत
होरादयस्तनु कुटुम्ब सहोत्थ बन्धु पुत्रारि पत्नी मरणानि शुभास्पदायाः । रिःफाख्यम् इत्युपचयान्यरि कर्म लाभदुश्चिक्य संज्ञित गृहाणि न नित्यम् एके ॥ १५॥
horādayastanukuṭumbasahotthabandhuputrāripatnī-maraṇāni śubhāspadāyāḥ | riḥphākhyam ityupacayānyarikarmalābhaduścikya-saṃjñitagṛhāṇi na nityam eke || 15 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The twelve houses, beginning with the horā (ascendant), are: the body (1), family and wealth (2), siblings (3), kin and home (4), children (5), enemies (6), spouse (7), death (8), fortune (9), action (10), gains (11), and the 12th, called riḥpha. The "growth" houses (upacaya) are the 3rd, 6th, 10th and 11th — though some do not always count them so.
हिन्दी अर्थ
लग्न (होरा) से आरम्भ बारह भाव हैं — तनु/शरीर (1), कुटुम्ब/धन (2), सहज/भाई-बहन (3), बन्धु/गृह (4), पुत्र (5), शत्रु (6), पत्नी/जाया (7), मरण (8), भाग्य (9), कर्म (10), लाभ (11), और द्वादश — जिसे ‘रिःफ’ कहते हैं। उपचय भाव तीसरा, छठा, दसवाँ और ग्यारहवाँ हैं — यद्यपि कुछ आचार्य इन्हें सदैव नहीं गिनते।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
1.16 सत्यापित
Further names of the houses; the “square” houses
संस्कृत
कल्प स्व विक्रम गृह प्रतिभा क्षतानि चित्तोत्थरन्ध्र गुरु मान भव व्ययानि । लग्नाच्चतुर्थ निधने चतुरस्र संज्ञे द्यूनं च सप्तम गृहं दशमऋक्षम् आज्ञा ॥ १६॥
kalpasvavikramagṛhapratibhākṣatāni cittottharandhragurumānabhavavyayāni | lagnāccaturtha nidhane caturasra saṃjñe dyūnaṃ ca saptama gṛhaṃ daśamaṛkṣam ājñā || 16 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Further names are given for the houses. The 4th and 8th from the ascendant are called "caturasra" (the square houses); the 7th house is "dyūna" (the descendant); and the 10th house is "ājñā" — the house of command, i.e. of action.
हिन्दी अर्थ
भावों के और नाम दिए गए हैं। लग्न से चौथा और आठवाँ भाव ‘चतुरस्र’ (कोणीय भाव) कहलाते हैं; सातवाँ भाव ‘द्यून’ (अस्त) है; और दसवाँ भाव ‘आज्ञा’ — आज्ञा अर्थात् कर्म का स्थान है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
1.17 सत्यापित
The angles (kendra); which signs are strong in them
संस्कृत
कण्टक केन्द्र चतुष्टय संज्ञाः सप्तम लग्न चतुर्थ ख भानाम् । तेषु यथाभिहितेषु बलाढ्याः कीट नरांबु चराः पशवश्च ॥ १७॥
kaṇṭakakendracatuṣṭayasaṃjñāḥ saptamalagnacaturthakhabhānām | teṣu yathābhihiteṣu balāḍhyāḥ kīṭa narāṃbu carāḥ paśavaśca || 17 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The 7th, 1st (lagna), 4th and 10th (kha) houses are termed kaṇṭaka, kendra and catuṣṭaya — the angles. In these, respectively, the insect (Scorpio-type), human, watery and quadruped signs are strong.
हिन्दी अर्थ
सातवाँ, प्रथम (लग्न), चौथा और दसवाँ भाव ‘कण्टक / केन्द्र / चतुष्टय’ — अर्थात् कोण-स्थान — कहलाते हैं। इनमें क्रमशः कीट, मनुष्य, जल और चतुष्पद राशियाँ बलवान् होती हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
1.18 सत्यापित
Succedent and cadent houses; more house-names
संस्कृत
केन्द्रात् परं पणफरं परतस्तु सर्व भापोक्लिमं हिबुकम् अम्बु सुखं च वेश्म । जामित्रम् अस्त भवनं त्रिकोणं मेषूरणं दशमम् अत्र च कर्म विद्यात् ॥ १८॥
kendrāt paraṃ paṇapharaṃ paratastu sarvamāpoklimaṃ hibukam ambusukhaṃ ca veśma | jāmitram asta bhavanaṃ trikoṇaṃ meṣūraṇaṃ daśamam atra ca karma vidyāt || 18 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The house next after an angle is "paṇaphara" (succedent); the one beyond that is "āpoklima" (cadent). The 4th house is "hibuka" (also ambu, sukha); the 7th is "jāmitra" (the descendant); the 10th is "meṣūraṇa" — and it should be known as the house of action (karma).
हिन्दी अर्थ
केन्द्र के ठीक बाद का भाव ‘पणफर’ (आगामी) है; उसके आगे का ‘आपोक्लिम’ (पतित)। चौथा भाव ‘हिबुक’ (तथा अम्बु, सुख) है; सातवाँ ‘जामित्र’ (अस्त); दसवाँ ‘मेषूरण’ — और इसे कर्म का स्थान जानना चाहिए।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
1.19 सत्यापित
Strength of signs by lord, aspect, and time
संस्कृत
होरा स्वामि गुरु ज्ञ वीक्षितयुता नान्यैश्च वीर्योत्कटा केन्द्रस्था द्वि पदादयोऽह्नि निशि च प्राप्ते च संध्याद्वये । पूर्वार्धे विषयादयः कृत गुणा मानं प्रतीपं च तद्दुश्चिक्यं सहजं तपश्च नवमं त्र्याद्यां त्रिकोणं च तत् ॥ १९॥
horā svāmigurujñavīkṣitayutā nānyaiśca vīryotkaṭā kendrasthā dvipadādayo’hniniśica prāpte ca saṃdhyādvaye | pūrvārdhe viṣayādayaḥ kṛta guṇā mānaṃ pratīpaṃ ca tadduścikyaṃ sahajaṃ tapaśca navamaṃ tryādyāṃ trikoṇaṃ ca tat || 19 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
A sign joined with or aspected by its own lord, Jupiter or Mercury (and not by others) is exceptionally strong. The biped signs are strong when standing in an angle by day, [the others by night,] and both at the two twilights; further rules of half-sign and directional strength are then given. (The verse also names the 3rd house "duścikya"/sahaja and the 9th "tapas"/trikoṇa.)
हिन्दी अर्थ
अपने स्वामी, गुरु या बुध से युत अथवा दृष्ट राशि (अन्य ग्रहों से नहीं) अत्यन्त बलवान् होती है। द्विपद राशियाँ दिन में केन्द्र में [तथा अन्य रात्रि में] और दोनों सन्ध्याओं में बलवान् होती हैं; इसके आगे अर्ध-राशि और दिशा-बल के नियम दिए गए हैं। (श्लोक तीसरे भाव को ‘दुश्चिक्य’/सहज और नवम को ‘तप’/त्रिकोण भी कहता है।)
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
1.20 सत्यापित
The colours of the signs; the veśi
संस्कृत
रक्तः श्वेतः शुक तनु निभः पाटलो धूम्र पांडुश्चित्रः कृष्णः कनक सदृशः पिङ्गलः कर्बुरश्च । बभ्रुः स्वच्छः प्रथम भवनाद्येषु वर्णाः प्लवत्वं स्वाम्याशाख्यं दिन करयुताद् भाद् द्वितीयं च वेशिः ॥ २०॥
raktaḥ śvetaḥ śuka tanu nibhaḥ pāṭalo dhūmra pāṃḍuścitraḥ kṛṣṇaḥ kanaka sadṛśaḥ piṅgalaḥ karburaśca | babhruḥ svacchaḥ prathama bhavanādyeṣu varṇāḥ plavatvaṃ svāmyāśākhyaṃ dina karayutād bhād dvitīyaṃ ca veśiḥ || 20 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The colours of the signs, from Aries onward, are: red, white, parrot-green, pale-pink, smoky-grey, pale, variegated, black, golden, tawny, speckled, and brown/clear. The sign’s direction follows its lord; and the sign next after the one the Sun occupies is called "veśi".
हिन्दी अर्थ
मेष से आरम्भ राशियों के वर्ण हैं — लाल, श्वेत, शुक-हरित, पाटल (हल्का गुलाबी), धूम्र, पाण्डु, चित्र-विचित्र, कृष्ण, स्वर्ण-सदृश, पिंगल, कर्बुर, और बभ्रु/स्वच्छ। राशि की दिशा उसके स्वामी के अनुसार होती है; और सूर्य जिस राशि में हो उससे अगली राशि ‘वेशि’ कहलाती है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
2 Graha-bheda — the planets (21)
-
2.1 सत्यापित
What the planets signify (kārakatva)
संस्कृत
कालात्मादिन कृन् मनस्तुहिनगुः सत्त्वं कुजो ज्ञो वचो जीवो ज्ञान सुखे सितश्च मदनो दुःखं दिनेशात्मजः । राजानौ रवि शीतगू क्षित सुतो नेता कुमारो बुधः सूरिर्दानव पूजितश्च सचिवौ प्रेष्यः सहस्रांशुजः ॥ १॥
kālātmādinakṛn manastuhinaguḥ satvaṃ kujo jño vaco jīvo jñānasukhe sitaśca madano duḥkhaṃ dineśātmajaḥ | rājānau raviśītagū kṣitasuto netā kumāro budhaḥ sūrirdānava pūjitaśca sacivau preṣyaḥ sahasrāṃśujaḥ || 1 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The Sun signifies the soul; the Moon the mind; Mars strength; Mercury speech; Jupiter knowledge and happiness; Venus desire; and Saturn (the Sun’s son) sorrow. The Sun and Moon are the two royal planets; Mars is the army-commander; Mercury the heir-apparent; Jupiter and Venus (preceptors of the gods and of the demons) the two ministers; and Saturn the servant.
हिन्दी अर्थ
सूर्य आत्मा का, चन्द्र मन का, मंगल बल का, बुध वाणी का, गुरु ज्ञान और सुख का, शुक्र काम का, और शनि (सूर्य-पुत्र) दुःख का कारक है। सूर्य और चन्द्र दो राजा हैं; मंगल सेनापति; बुध युवराज; गुरु और शुक्र (देव-गुरु और दानव-गुरु) दो मन्त्री; और शनि सेवक है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
2.2 सत्यापित
Synonyms of the planets (Sun–Saturn)
संस्कृत
हेलिः सूर्यश्चन्द्रमाः शीतरश्मिर्हेम्नो विज् ज्ञो बोधनश्चेन्दु पुत्रः । आरो वक्रः क्रूरदृक् चावनेयः कोणो मन्दः सूर्य पुत्रोऽसितश्च ॥ २॥
heliḥ sūryaścandramāḥ śītaraśmirhemno vij jño bodhanaścendu putraḥ | āro vakraḥ krūradṛk cāvaneyaḥ koṇo mandaḥ sūrya putro’sitaśca || 2 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Synonyms: the Sun is Heli, Sūrya; the Moon Candramas, Śītaraśmi; Mercury Jña, Bodhana, Induputra; Mars Āra, Vakra, Krūradṛś, Avaneya; Saturn Koṇa, Manda, Sūryaputra, Asita.
हिन्दी अर्थ
पर्याय: सूर्य — हेलि, सूर्य; चन्द्र — चन्द्रमा, शीतरश्मि; बुध — ज्ञ, बोधन, इन्दुपुत्र; मंगल — आर, वक्र, क्रूरदृक्, अवनेय; शनि — कोण, मन्द, सूर्यपुत्र, असित।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
2.3 सत्यापित
Synonyms (Jupiter, Venus, Rāhu, Ketu)
संस्कृत
जीवोऽङ्गिराः सुर गुरुर्वचसां पतीज्यः शुक्रो भृगुर्भृगुसुतः सितास्फुजिच्च । राहुस्तमोऽगुरसुरश्च शिखीति केतुः पर्यायम् अन्यम् उपलभ्य वदेच्च लोकात् ॥ ३॥
jīvo’ṅgirāḥ sura gururvacasāṃpatījyaḥ śukro bhṛgurbhṛgusutaḥ sitāsphujicca | rāhustamo’gurasuraśca śikhīti ketuḥ paryāyam anyam upalabhya vadecca lokāt || 3 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Jupiter is Jīva, Aṅgiras, Suraguru, Vācaspati, Ijya; Venus is Śukra, Bhṛgu, Bhṛgusuta, Sita, Asphujit; Rāhu is Tamas, the sunless one, the demon; Ketu is Śikhin. Other synonyms one may learn from common usage.
हिन्दी अर्थ
गुरु — जीव, अंगिरा, सुरगुरु, वाचस्पति, इज्य; शुक्र — शुक्र, भृगु, भृगुसुत, सित, अस्फुजित्; राहु — तमस्, अगु, असुर; केतु — शिखी। अन्य पर्याय लोक-व्यवहार से जान लेने चाहिए।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
2.4 सत्यापित
Complexions of the planets
संस्कृत
रक्त श्यामो भास्करो गौरेन्दुर्नात्युच्चाङ्गो रक्त गौरश्च वक्रः । दूर्वा श्यामो ज्ञो गुरुर्गौर गात्रः श्यामः शुक्रो भास्करिः कृष्णदेहः ॥ ४॥
rakta śyāmo bhāskaro gaurendurnātyuccāṅgo rakta gauraśca vakraḥ | dūrvā śyāmo jño gururgauragātraḥ śyāmaḥ śukro bhāskariḥ kṛṣṇadehaḥ || 4 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Complexions: the Sun is dark-red; the Moon fair; Mars red and not very tall; Mercury green like dūrvā grass; Jupiter fair-bodied; Venus dark; and Saturn (the Sun’s son) black-bodied.
हिन्दी अर्थ
वर्ण: सूर्य गहरा लाल; चन्द्र गौर (श्वेत); मंगल लाल और अधिक ऊँचा नहीं; बुध दूर्वा-सा हरा; गुरु गौर-शरीर; शुक्र श्याम; और शनि (सूर्य-पुत्र) कृष्ण-देह।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
2.5 सत्यापित
Presiding deities; the natural malefics
संस्कृत
वर्णास्ताम्र सितातिरक्त हरित व्यापीत चित्रासिता । बहून्यम्ब्वग्निज केशवेन्द्र शचिकाः सूर्यादि नाथाः क्रमात् । प्रागाद्यारवि शुक्र लोहित तमः सौरेन्दु वित् सूरयः क्षीणेन्द्वर्क मही सुतार्क तनयाः पापा बुधस्तैर्युतः ॥ ५॥
varṇāstāmra sitātirakta harita vyāpīta citrāsitā | vahnyambvagnijakeśavendraśacikāḥ sūryādināthāḥ kramāt | prāgādyāraviśukralohitatamaḥsaurenduvitsūrayaḥ kṣīṇendvarkamahīsutārkatanayāḥ pāpā budhastairyutaḥ || 5 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The colours (in another reckoning) are copper, white, deep-red, green, yellow, variegated and black. The presiding deities of the Sun and the rest are, in order, Agni, the Waters, the fire-born Skanda, Viṣṇu (Keśava), Indra, Śacī and Brahmā. The natural malefics are the Sun, Mars, Saturn and the waning Moon; Mercury too becomes malefic when joined with malefics.
हिन्दी अर्थ
अन्य गणना में वर्ण — ताम्र, श्वेत, अति-लाल, हरित, पीत, चित्र और कृष्ण। सूर्यादि के अधिष्ठातृ देवता क्रमशः — अग्नि, जल (वरुण), अग्निज स्कन्द, विष्णु (केशव), इन्द्र, शची और ब्रह्मा। स्वाभाविक पापग्रह — सूर्य, मंगल, शनि और क्षीण चन्द्र; तथा पापग्रहों से युत होने पर बुध भी पाप हो जाता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
2.6 सत्यापित
Gender of the planets; lords of the elements
संस्कृत
बुध सूर्य सुतौ नपुंसकाखौ शशि शुक्रौ युवती नराश्च शेषाः । शिखिभू ख पयो मरुद् गणानां वशिनो भूमि सुतादयः क्रमेण ॥ ६॥
budhasūryasutaunapuṃsakākhau śaśiśukrau yuvatī narāśca śeṣāḥ | śikhibhūkhapayomarudgaṇānāṃ vaśino bhūmi sutādayaḥ krameṇa || 6 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Mercury and Saturn are neuter; the Moon and Venus female; the rest male. Mars, Mercury, Jupiter, Venus and Saturn govern, respectively, fire, earth, ether, water and air.
हिन्दी अर्थ
बुध और शनि नपुंसक हैं; चन्द्र और शुक्र स्त्री; शेष पुरुष। मंगल, बुध, गुरु, शुक्र और शनि क्रमशः अग्नि, पृथ्वी, आकाश, जल और वायु के स्वामी हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
2.7 सत्यापित
Caste (varṇa) and quality (guṇa) of the planets
संस्कृत
विप्रादितः शुक्र गुरू कुजार्कौ शशी बुधश्चेत्यसितान्त्यजानाम् । चन्द्रार्क जीवा ज्ञ सितौ कुजार्की यथा क्रमं सत्त्वरजस्तमांसि ॥ ७॥
viprāditaḥ śukragurū kujārkau śaśī budhaścetyasitāntyajānām | candrārka jīvā jña sitau kujārkī yathā kramaṃ satvarajastamāṃsi || 7 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
By caste: Venus and Jupiter are Brahmins; Mars and the Sun Kṣatriyas; the Moon a Vaiśya; Mercury a Śūdra; and Saturn of the lowest class. By quality: the Moon, Sun and Jupiter are sāttvika; Mercury and Venus rājasika; Mars and Saturn tāmasika.
हिन्दी अर्थ
वर्ण से: शुक्र और गुरु ब्राह्मण; मंगल और सूर्य क्षत्रिय; चन्द्र वैश्य; बुध शूद्र; और शनि अन्त्यज। गुण से: चन्द्र, सूर्य और गुरु सात्त्विक; बुध और शुक्र राजसिक; मंगल और शनि तामसिक।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
2.8 सत्यापित
The Sun and the Moon described
संस्कृत
मधु पिङ्गलदृक् चतुरस्र तनुः पित्त प्रकृतिः सविताल्प कचः । तनु वृत्त तनुर्बहु वात कफः प्राज्ञश्च शशी मृदु वाक् शुभदृक् ॥ ८॥
madhu piṅgaladṛk caturasra tanuḥ pitta prakṛtiḥ savitālpa kacaḥ | tanu vṛtta tanurbahu vāta kaphaḥ prājñaśca śaśī mṛdu vāk śubhadṛk || 8 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The Sun has honey-brown eyes, a well-knit (square) frame, a bilious constitution and scanty hair. The Moon is of a thin, round body, of a windy-and-phlegmatic constitution, wise, soft in speech and pleasant to behold.
हिन्दी अर्थ
सूर्य के नेत्र मधु-सदृश भूरे, शरीर सुगठित (चतुरस्र), प्रकृति पित्त-प्रधान और केश अल्प होते हैं। चन्द्र पतले, गोल शरीर वाला, वात-कफ प्रकृति का, बुद्धिमान्, मृदुभाषी और देखने में सुखद है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
2.9 सत्यापित
Mars and Mercury described
संस्कृत
क्रूरदृक् तरुण मूर्तिरुदारः पैत्तिकः सुचपलः कृश मध्यः । श्लिष्टवाक् सतत हास्यरुचिर्ज्ञः पित्त मारुत कफ प्रकृतिश्च ॥ ९॥
krūradṛk taruṇamūrtirudāraḥ paittikaḥ sucapalaḥ kṛśamadhyaḥ | śliṣṭavāk satatahāsyarucirjñaḥ pittamārutakaphaprakṛtiśca || 9 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Mars is fierce-eyed, of youthful form, generous, bilious, very fickle and slender-waisted. Mercury has coherent (or punning) speech, is fond of constant jesting, and is of a mixed (bile-wind-phlegm) constitution.
हिन्दी अर्थ
मंगल क्रूर-दृष्टि, युवा-रूप, उदार, पित्त-प्रकृति, अत्यन्त चंचल और कृश-कटि वाला है। बुध श्लिष्ट (संगत या द्व्यर्थक) वाणी वाला, सदा हास्य-प्रिय, और पित्त-वात-कफ (मिश्र) प्रकृति का है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
2.10 सत्यापित
Jupiter and Venus described
संस्कृत
बृहत् तनुः पिङ्गल मूर्धजेक्षणो बृहस्पतिः श्रेष्ठ मतिः कफात्मकः । भृगुः सुखी कान्त वपुः सुलोचनः कफानिलात्मासित वक्र मूर्धजः ॥ १०॥
bṛhattanuḥ piṅgala mūrdhajekṣaṇo bṛhaspatiḥ śreṣṭha matiḥ kaphātmakaḥ | bhṛguḥ sukhī kānta vapuḥ sulocanaḥ kaphānilātmāsita vakra mūrdhajaḥ || 10 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Jupiter is large-bodied, with tawny hair and eyes, of excellent intellect and phlegmatic. Venus is happy, of charming form and fine eyes, of a phlegmatic-and-windy constitution, with light-coloured, curly hair.
हिन्दी अर्थ
गुरु विशाल-शरीर, पिंगल केश और नेत्रों वाला, श्रेष्ठ बुद्धि का, और कफ-प्रकृति का है। शुक्र सुखी, मनोहर देह और सुन्दर नेत्रों वाला, कफ-वात प्रकृति का, तथा श्वेत घुँघराले केशों वाला है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
2.11 सत्यापित
Saturn described; the bodily constituents (dhātus)
संस्कृत
मन्दोऽलसः कपिलदृक् कृशदीर्घ गात्रः स्थूलद्विजः परुषरोम कचोऽनिलात्मा । स्नाय्वस्थ्यसृक् त्वग् अथ शुक्र वसे च मज्जा मन्दार्क चन्द्र बुध शुक्र सुरेज्य भौमाः ॥ ११॥
mando’lasaḥ kapiladṛk kṛśadīrgha gātraḥ sthūladvijaḥ paruṣaroma kaco’nilātmā | snāyvasthyasṛk tvag atha śukra vase ca majjā mandārka candra budha śukra surejya bhaumāḥ || 11 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Saturn is lazy, brown-eyed, of a thin, tall frame, with large teeth, coarse body-hair and a windy constitution. The bodily constituents (dhātus) — muscle/nerve, bone, blood, skin, semen and marrow — are governed respectively by Saturn, the Sun, the Moon, Mercury, Venus and Jupiter (with Mars).
हिन्दी अर्थ
शनि आलसी, कपिल (भूरे) नेत्रों वाला, कृश-दीर्घ शरीर, स्थूल दाँत, कठोर रोम और वात-प्रकृति का है। धातुएँ — स्नायु, अस्थि, रक्त, त्वचा, शुक्र और मज्जा — क्रमशः शनि, सूर्य, चन्द्र, बुध, शुक्र और गुरु (तथा मंगल) के अधीन हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
2.12 सत्यापित
Places, objects, metals and seasons of the planets
संस्कृत
देवाम्ब्वग्नि विहार कोश शयन क्षित्युत्करेशाः क्रमात् । वस्त्रं स्थूलम् अभुक्तम् अग्निक हतं मध्यं दृढं स्फाटितम् । ताम्रं स्यान् मणि हेमयुक्ति रजतान्यर्काच्च मुक्तायसी । द्रेष्काणैः शिशिरादयः शशु रुच ज्ञ ग्वादिषूद्यत्सु वा ॥ १२॥
devāmbvagnivihārakośaśayanakṣityutkareśāḥ kramāt | vastraṃ sthūlam abhuktam agnikahataṃ madhyaṃ dṛḍhaṃ sphāṭitam | tāmraṃ syān maṇihemayuktirajatānyarkācca muktāyasī | dreṣkāṇaiḥ śiśirādayaḥ śaśurucajñagvādiṣūdyatsuvā || 12 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The Sun governs temples; the Moon watery places; Mars fire; Mercury sport and play; Jupiter the treasury; Venus the bedchamber; and Saturn refuse-heaps. The verse further assigns kinds of cloth, the metals (copper, gems-and-gold, silver, pearl, iron), and the seasons reckoned by drekkāṇa.
हिन्दी अर्थ
सूर्य देवालय का, चन्द्र जल-स्थान का, मंगल अग्नि का, बुध क्रीड़ा-स्थल का, गुरु कोष का, शुक्र शयन-कक्ष का, और शनि कूड़ा-स्थान का स्वामी है। श्लोक आगे वस्त्रों के प्रकार, धातुओं (ताम्र, मणि-स्वर्ण, रजत, मुक्ता, लोह) और द्रेष्काण द्वारा ऋतुओं का भी निर्धारण करता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
2.13 सत्यापित
The aspects (dṛṣṭi) of the planets
संस्कृत
त्रि दश त्रिकोण चतुरस्र सप्तमान्यवलोकयन्ति चरणाभिवृद्धितः । रविजामरेज्यरुधिराः परे च ये क्रमशो भवन्ति किल वीक्षणे अधिकाः ॥ १३॥
tridaśatrikoṇacaturasrasaptamānyavalokayanti caraṇābhivṛddhitaḥ | ravijāmarejyarudhirāḥ pare ca ye kramaśo bhavanti kila vīkṣaṇe adhikāḥ || 13 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Every planet aspects the 3rd and 10th, the trine (5th and 9th), the square (4th and 8th) and the 7th houses from itself, the gaze strengthening by quarters. Saturn aspects the 3rd and 10th, Jupiter the 5th and 9th, and Mars the 4th and 8th with special (full) force.
हिन्दी अर्थ
प्रत्येक ग्रह अपने से तीसरे-दसवें, त्रिकोण (पंचम-नवम), चतुरस्र (चतुर्थ-अष्टम) और सातवें भाव को देखता है, और यह दृष्टि चरणों (¼, ½, ¾, पूर्ण) से बढ़ती है। शनि तीसरे-दसवें को, गुरु पंचम-नवम को, और मंगल चतुर्थ-अष्टम को विशेष (पूर्ण) दृष्टि से देखते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
2.14 सत्यापित
Time-units and tastes of the planets
संस्कृत
अयन क्षण वासरऋतवो मासोऽर्धं च समाश्च भास्करात् । कटुक लवण तिक्त मिश्रिता मधुराम्लौ च कषायेत्यपि ॥ १४॥
ayanakṣaṇavāsaraṛtavo māso’rdhaṃ ca samāśca bhāskarāt | kaṭuka lavaṇa tikta miśritā madhurāmlau ca kaṣāyetyapi || 14 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
From the Sun onward the planets signify periods of time: the half-year, the moment, the day, the season, the month, the fortnight and the year. Their tastes are: the Sun pungent, the Moon salty, Mars bitter, Mercury mixed, Jupiter sweet, Venus sour and Saturn astringent.
हिन्दी अर्थ
सूर्य से आरम्भ ग्रह काल-मानों के कारक हैं: अयन, क्षण, दिन, ऋतु, मास, पक्ष और वर्ष। रस: सूर्य कटु, चन्द्र लवण, मंगल तिक्त, बुध मिश्रित, गुरु मधुर, शुक्र अम्ल और शनि कषाय।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
2.15 सत्यापित
How natural friendship is reckoned
संस्कृत
जीवो जीव बुधौ सितेन्दु तनयौ व्यर्का विभौमाः क्रमाद् वीन्द्वर्का विकुजेन्द्विनाश्च सुहृदः केषां चिद् एवं मतम् । सत्योक्ते सुहृदस्त्रिकोण भवनात् स्वात् स्वान्त्यधी धर्मपाः स्वोच्चायुः सुखपाः स्वलक्षण विधेर्नान्यैर्विरोधाद् इति ॥ १५॥
jīvo jīvabudhau sitendutanayau vyarkā vibhaumāḥ kramād vīndvarkā vikujendvināśca suhṛdaḥ keṣāṃcid evaṃ matam | satyokte suhṛdastrikoṇabhavanāt svāt svāntyadhīdharmapāḥ svoccāyuḥsukhapāḥ svalakṣaṇa vidhernānyairvirodhād iti || 15 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The natural friends of a planet are the lords of the 2nd, 4th, 5th, 8th, 9th and 12th signs from its own mūlatrikoṇa, together with the lord of its exaltation sign; the remaining planets are its enemies. (Some also give an alternative list of friendships.)
हिन्दी अर्थ
किसी ग्रह के स्वाभाविक मित्र वे हैं जो उसकी मूलत्रिकोण राशि से दूसरे, चौथे, पाँचवें, आठवें, नवें और बारहवें भाव के स्वामी हों, तथा उसकी उच्च राशि का स्वामी; शेष ग्रह शत्रु हैं। (कुछ आचार्य मित्रता की भिन्न सूची भी देते हैं।)
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
2.16 सत्यापित
Natural friendships of the Sun, Moon, Mars and Mercury
संस्कृत
शत्रू मन्द सितौ समश्च शशिजो मित्राणि शेषारवेस् तीक्ष्णांशुर्हिमरश्मिजश्च सुहृदौ शेषाः समाः शीतगोः । जीवेन्दूष्ण कराः कुजस्य सुहृदो ज्ञोऽरिः सितार्की समौ मित्रे सूर्य सितौ बुधस्य हिमगुः शत्रुः समाश्चापरे ॥ १६॥
śatrū manda sitau samaśca śaśijo mitrāṇi śeṣāraves-tīkṣṇāṃśurhimaraśmijaśca suhṛdau śeṣāḥ samāḥ śītagoḥ | jīvendūṣṇa karāḥ kujasya suhṛdo jño’riḥ sitārkī samau mitre sūrya sitau budhasya himaguḥ śatruḥ samāścāpare || 16 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The Sun: Saturn and Venus are enemies, Mercury neutral, the rest friends. The Moon: the Sun and Mercury are friends, the rest neutral. Mars: Jupiter, the Moon and the Sun are friends, Mercury an enemy, Venus and Saturn neutral. Mercury: the Sun and Venus are friends, the Moon an enemy, the rest neutral.
हिन्दी अर्थ
सूर्य के: शनि और शुक्र शत्रु, बुध सम, शेष मित्र। चन्द्र के: सूर्य और बुध मित्र, शेष सम। मंगल के: गुरु, चन्द्र और सूर्य मित्र, बुध शत्रु, शुक्र और शनि सम। बुध के: सूर्य और शुक्र मित्र, चन्द्र शत्रु, शेष सम।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
2.17 सत्यापित
Natural friendships of Jupiter, Venus and Saturn
संस्कृत
सूरः सौम्य सितावरी रवि सुतो मध्योऽपरे त्वन्यथा सौम्यार्की सुहृदौ समौ कुज गुरू शुक्रस्य शेषावरी । शुक्रजौ सुहृदौ समः सुर गुरुः सौरस्य चान्ये अरयो ये प्रोक्ताः स्व त्रिकोण भादिषु पुनस्ते अमी मया कीर्तिताः ॥ १७॥
sūreḥ saumyasitāvarī ravisuto madhyo’pare tvanyathā saumyārkī suhṛdau samau kujagurū śukrasya śeṣāvarī | śukrajñau suhṛdau samaḥ suraguruḥ saurasya cānye arayo ye proktāḥ svatrikoṇabhādiṣu punaste amī mayā kīrtitāḥ || 17 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Jupiter: Mercury and Venus are enemies, Saturn neutral, the rest friends. Venus: Mercury and Saturn are friends, Mars and Jupiter neutral, the Sun and Moon enemies. Saturn: Venus and Mercury are friends, Jupiter neutral, the rest enemies. These are the natural friendships, reckoned from the mūlatrikoṇa as stated.
हिन्दी अर्थ
गुरु के: बुध और शुक्र शत्रु, शनि सम, शेष मित्र। शुक्र के: बुध और शनि मित्र, मंगल और गुरु सम, सूर्य और चन्द्र शत्रु। शनि के: शुक्र और बुध मित्र, गुरु सम, शेष शत्रु। ये स्वाभाविक मैत्री हैं, जो मूलत्रिकोण से कही गई हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
2.18 सत्यापित
Temporary friendship; the fivefold scale
संस्कृत
अन्योन्यस्यधन व्ययाय सहज व्यापार बन्धु स्थितास्तत् काले सुहृदः स्व तुङ्ग भवने अप्येके अरयस्त्वन्यथा । द्व्येकानुक्त भपान् सुहृत् समरिपून् संचिन्त्य नैसर्गिकांस्तत् काले च पुनस्तु तान् अधिसुहृन् मित्रादिभिः कल्पयेत् ॥ १८॥
anyonyasyadhanavyayāyasahajavyāpārabandhu-sthitāstat kāle suhṛdaḥ svatuṅgabhavane apyeke arayastvanyathā | dvyekānuktabhapān suhṛtsamaripūn saṃcintyanaisargikāṃstat kāle ca punastu tān adhisuhṛn mitrādibhiḥ kalpayet || 18 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Planets standing in the 2nd, 12th, 11th, 3rd, 10th or 4th from each other are temporary (tātkālika) friends at that time; those elsewhere are temporary enemies. Combining the natural and the temporary relations yields the fivefold scale — great friend, friend, neutral, enemy and great enemy.
हिन्दी अर्थ
जो ग्रह परस्पर दूसरे, बारहवें, ग्यारहवें, तीसरे, दसवें या चौथे भाव में स्थित हों, वे उस समय (तात्कालिक) मित्र होते हैं; अन्यत्र शत्रु। स्वाभाविक और तात्कालिक सम्बन्धों को मिलाकर पाँच-भेद बनते हैं — अधिमित्र, मित्र, सम, शत्रु और अधिशत्रु।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
2.19 सत्यापित
Positional strength; directional strength (dig-bala)
संस्कृत
स्वोच्च सुहृत् स्व त्रिकोण नवांशैः स्थान बलं स्व गृहोपगतैश्च । दिक्षु बुधाङ्गिरसौ रवि भौमौ सूर्य सुतः सित शीत करौ च ॥ १९॥
svoccasuhṛtsvatrikoṇanavāṃśaiḥ sthānabalaṃ svagṛhopagataiśca | dikṣu budhāṅgirasau ravibhaumau sūryasutaḥ sitaśītakarau ca || 19 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
A planet gains positional strength in its exaltation, a friend’s sign, its own trine, its own navāṁśa and its own house. For directional strength: Mercury and Jupiter are strong in the east (ascendant); the Sun and Mars in the south (10th); Saturn in the west (7th); and Venus and the Moon in the north (4th).
हिन्दी अर्थ
ग्रह अपनी उच्च राशि, मित्र-राशि, अपने त्रिकोण, अपने नवांश और अपने गृह में स्थान-बल पाता है। दिग्बल: बुध और गुरु पूर्व (लग्न) में; सूर्य और मंगल दक्षिण (दशम) में; शनि पश्चिम (सप्तम) में; शुक्र और चन्द्र उत्तर (चतुर्थ) में बलवान् होते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
2.20 सत्यापित
Motional strength (ceṣṭā-bala)
संस्कृत
उदग् अयने रवि शीत मयूखौ वक्र समागमगाः परिशेषाः । विपुल करा युधि चोत्तर संस्थाश्चेष्टित वीर्ययुता परिकल्प्याः ॥ २०॥
udag ayane ravi śīta mayūkhau vakra samāgamagāḥ pariśeṣāḥ | vipula karā yudhi cottara saṃsthāśceṣṭita vīryayutā parikalpyāḥ || 20 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The Sun and the Moon have motional strength in the northern course (uttarāyaṇa); the other planets when retrograde or in conjunction with the Moon. In a planetary war, the planet that is bright, large-rayed and to the north is reckoned to possess motional (ceṣṭā) strength.
हिन्दी अर्थ
सूर्य और चन्द्र उत्तरायण में चेष्टा-बल पाते हैं; शेष ग्रह वक्री होने पर या चन्द्र से युति में। ग्रह-युद्ध में जो ग्रह उज्ज्वल, विशाल-किरण और उत्तर की ओर हो, उसे चेष्टा-बल-युक्त माना जाता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
2.21 सत्यापित
Temporal strength (kāla-bala)
संस्कृत
निशि शशि कुज सौराः सर्वदा ज्ञोऽह्नि चान्ये । बहुल सित गताः स्युः क्रूर सौम्याः क्रमेण । द्व्ययनदिवस होरा मासपैः काल वीर्यं शरु बु गु शु च साद्या वृद्धितो वीर्यवन्तः ॥ २१॥
niśi śaśikujasaurāḥ sarvadā jño’hni cānye | bahulasitagatāḥ syuḥ krūrasaumyāḥ krameṇa | dvyayanadivasahorāmāsapaiḥ kāla vīryaṃ śaru bu gu śu ca sādyā vṛddhito vīryavantaḥ || 21 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The Moon, Mars and Saturn are strong by night; Mercury both day and night; the rest by day. Malefics are strong in the dark fortnight, benefics in the bright. Planets also gain temporal strength as lords of the current half-year, day, horā and month; and among them Saturn, Mars, Mercury, Jupiter and Venus are of increasing strength in that order.
हिन्दी अर्थ
चन्द्र, मंगल और शनि रात्रि में बलवान्; बुध दिन-रात दोनों में; शेष दिन में। पापग्रह कृष्ण पक्ष में, शुभग्रह शुक्ल पक्ष में बलवान्। ग्रह अपने अयन, दिन, होरा और मास के स्वामी होने पर काल-बल पाते हैं; इनमें शनि, मंगल, बुध, गुरु, शुक्र इसी क्रम में उत्तरोत्तर बलवान् होते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
3 Viyoni-janma — non-human births (8)
-
3.1 सत्यापित
When a non-human (viyoni) birth is indicated
संस्कृत
क्रूर ग्रहैः सुबलिभिर्विबलैश्च सौम्यैः क्लीबे चतुष्टय गते तदवेक्षणाद् वा । चन्द्रोपग द्वि रस भाग स मानरूपं सत्त्वं वदेद् यदि भवेत् स वियोनि संज्ञः ॥ १॥
krūragrahaiḥ subalibhirvibalaiśca saumyaiḥ klībe catuṣṭayagate tadavekṣaṇād vā | candropaga dvi rasa bhāga sa mānarūpaṃ satvaṃ vaded yadi bhavet sa viyoni saṃjñaḥ || 1 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When strong malefics and weak benefics occupy (or aspect) a neuter sign standing in an angle, and the Moon is suitably placed, the being born may be of non-human form; such a nativity is termed viyoni — a birth in a non-human womb.
हिन्दी अर्थ
जब बलवान् पापग्रह और निर्बल शुभग्रह किसी नपुंसक राशि में केन्द्रस्थ हों (अथवा उसे देखें), और चन्द्र उपयुक्त स्थान में हो, तो जन्म लेने वाला प्राणी अमानवीय रूप का हो सकता है; ऐसे जन्म को ‘वियोनि’ (अमानव-योनि में जन्म) कहते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
3.2 सत्यापित
A further indication of non-human birth
संस्कृत
पापा बलिनः स्व भागगाः पारक्ये विबलाश्च शोभनाः । लग्नं च वियोनि संज्ञकं दृष्ट्वात्रापि वियोनिम् आदिशेत् ॥ २॥
pāpā balinaḥ sva bhāgagāḥ pārakye vibalāśca śobhanāḥ | lagnaṃ ca viyoni saṃjñakaṃ dṛṣṭvātrāpi viyonim ādiśet || 2 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
If the malefics are strong and in their own divisions while the benefics are weak and in others’ divisions, and the ascendant is a “non-human” sign, here too one should predict a birth in a non-human womb.
हिन्दी अर्थ
यदि पापग्रह बलवान् और अपने नवांश में हों, शुभग्रह निर्बल और अन्य के नवांश में हों, और लग्न ‘वियोनि’ राशि हो, तो यहाँ भी अमानव-योनि में जन्म कहना चाहिए।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
3.3 सत्यापित
The limbs of a quadruped, assigned to the signs
संस्कृत
क्रियः शिरो वक्र गले वृषोऽन्ये पादांशकं पृष्ठम् उरोऽथ पार्श्वे । कुक्षिस्त्वपानाङ्घ्र्याथ मेढ्र मुष्कौ स्फिक् पुच्छम् इत्याह चतुष्पदाङ्गे ॥ ३॥
kriyaḥ śiro vakragale vṛṣo’nye pādāṃśakaṃ pṛṣṭham uro’tha pārśve | kukṣistvapānāṅghryātha meḍhramuṣkau sphik puccham ityāha catuṣpadāṅge || 3 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
For a quadruped, the parts of the body are assigned to the signs thus: Aries the head, Taurus the neck, and the others in turn the feet, the back, the chest, the sides, the belly, the anus and feet, the generative organs, the buttocks and the tail — so the limbs of a four-footed creature are described.
हिन्दी अर्थ
चतुष्पद प्राणी के अंग राशियों को इस प्रकार सौंपे जाते हैं: मेष सिर, वृष गर्दन, और शेष क्रमशः पैर, पीठ, वक्ष, पार्श्व, उदर, गुदा व पैर, जननांग, नितम्ब और पूँछ — इस प्रकार चतुष्पद के अंग कहे जाते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
3.4 सत्यापित
Colours, numbers and marks of the creature
संस्कृत
लग्नांशकाद् ग्रहयोगेक्षणाद् वा वर्णान् वदेद् बलयुक्ता द्वि योनौ । दृष्ट्या स मानान् प्रवदेत् स्व संख्ययारेखां वदेत् स्मर संस्थैश्च पृष्ठे ॥ ४॥
lagnāṃśakād grahayogekṣaṇād vā varṇān vaded balayuktādviyonau | dṛṣṭyā sa mānān pravadet sva saṃkhyayārekhāṃ vadet smara saṃsthaiśca pṛṣṭhe || 4 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
In a non-human birth, describe the creature’s colours from the strong navāṁśa of the ascendant and from the conjunctions and aspects of planets; from the aspecting planets tell the number of like beings, and by their count the streaks or marks; planets in the seventh indicate marks upon the back.
हिन्दी अर्थ
अमानव जन्म में, बलवान् लग्न-नवांश तथा ग्रहों की युति-दृष्टि से प्राणी के वर्ण बताने चाहिए; देखने वाले ग्रहों से समान प्राणियों की संख्या, और उनकी गिनती से रेखाओं/चिह्नों की संख्या; तथा सप्तम-स्थ ग्रहों से पीठ पर के चिह्न बताने चाहिए।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
3.5 सत्यापित
Birds — of land and water
संस्कृत
खगे दृकाणे बलसंयुतेन वा ग्रहेणयुक्ते चरभांशकोदये । बुधांशके वा विहगाः स्थलांबुजाः शनैश्चरेन्द्वीक्षणयोग संभवाः ॥ ५॥
khage dṛkāṇe balasaṃyutena vā graheṇayukte carabhāṃśakodaye | budhāṃśake vā vihagāḥ sthalāṃbujāḥ śanaiścarendvīkṣaṇayoga saṃbhavāḥ || 5 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When a “bird” drekkāṇa rises joined with a strong planet, or the navāṁśa of a movable sign or of Mercury ascends, the creature is a bird — of the land or of the water — arising through the aspect or conjunction of Saturn and the Moon.
हिन्दी अर्थ
जब कोई ‘पक्षी’ द्रेष्काण बलवान् ग्रह से युत उदय हो, अथवा चर राशि का या बुध का नवांश उदय हो, तो प्राणी पक्षी होता है — थल या जल का — जो शनि और चन्द्र की दृष्टि या युति से उत्पन्न होता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
3.6 सत्यापित
Trees — of land and water
संस्कृत
होरेन्दु सूरि रविभिर्विबलैस्तरुणां तोये स्थले तरु भवांश कृतः प्रभेदः । लग्नाद् ग्रहः स्थल जलऋक्ष पतिस्तु यावांस्तावन्तैव तरवः स्थल तोय जाताः ॥ ६॥
horendusūriravibhirvibalaistarūṇāṃ toye sthale tarubhavāṃśakṛtaḥ prabhedaḥ | lagnād grahaḥ sthalajalaṛkṣapatistu yāvāṃstāvantaiva taravaḥ sthala toya jātāḥ || 6 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When the horā-lord, the Moon, Jupiter and the Sun are weak, the birth is as a tree; whether it grows on land or in water is decided by the navāṁśa. As many planets as relate to the lord of a land- or water-sign from the ascendant, so many trees are produced on land or in the water.
हिन्दी अर्थ
जब होरा-स्वामी, चन्द्र, गुरु और सूर्य निर्बल हों, तो जन्म वृक्ष के रूप में होता है; वह थल का है या जल का, यह नवांश से निश्चित होता है। लग्न से थल या जल राशि के स्वामी से जितने ग्रह सम्बन्धित हों, उतने ही वृक्ष थल या जल में उत्पन्न होते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
3.7 सत्यापित
Which planet produces which kind of tree
संस्कृत
अन्तः साराञ् जनयति रविर्दुर्भगान् सूर्य सूनुः क्षीरोपेतांस्तुहिन किरणः कण्टकाढ्यांश्च भौमः । वाग् ईश ज्ञौ स फल विफलान् पुष्प वृक्षांश्च शुक्रः स्निग्धान् इन्दुः कटुक विटपान् भूमि पुत्रश्च भूयः ॥ ७॥
antaḥ sārāñ janayati ravirdurbhagān sūrya sūnuḥ kṣīropetāṃstuhina kiraṇaḥ kaṇṭakāḍhyāṃśca bhaumaḥ | vāg īśa jñau sa phala viphalān puṣpa vṛkṣāṃśca śukraḥ snigdhān induḥ kaṭuka viṭapān bhūmi putraśca bhūyaḥ || 7 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The Sun produces trees with hard, pithy cores; Saturn barren or ill-favoured ones; the Moon milky (sap-bearing) ones; Mars thorny ones; Jupiter and Mercury fruit-bearing and fruitless ones; Venus flowering trees; the Moon glossy ones; and Mars, again, pungent-shrubbed plants.
हिन्दी अर्थ
सूर्य कठोर सार वाले वृक्ष उत्पन्न करता है; शनि बंजर या हीन; चन्द्र दूधिया (क्षीरयुक्त); मंगल काँटेदार; गुरु और बुध फलदार तथा निष्फल; शुक्र पुष्प-वृक्ष; चन्द्र चिकने; और मंगल पुनः तीक्ष्ण (कटु) झाड़ीदार पौधे।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
3.8 सत्यापित
Quality of the tree; how many arise
संस्कृत
शुभो शुभऋक्षे रुचिरं कुभूमिजं करोति वृक्षं विपरीतम् अन्यथा परांशके यावति विच्युतः स्वकाद् भवन्ति तुल्यास्तरवस्तथा विधाः ॥ ८॥
śubho’śubhaṛkṣe ruciraṃ kubhūmijaṃ karoti vṛkṣaṃ viparītam anyathā parāṃśake yāvati vicyutaḥ svakād bhavanti tulyāstaravastathā vidhāḥ || 8 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
A benefic in an inauspicious sign makes a lovely tree even on poor soil; a malefic the reverse. By however many divisions a planet has strayed from its own into another’s navāṁśa, so many similar trees of that kind arise.
हिन्दी अर्थ
अशुभ राशि में शुभग्रह हीन भूमि पर भी सुन्दर वृक्ष उत्पन्न करता है; पापग्रह इसके विपरीत। ग्रह अपने नवांश से दूसरे के नवांश में जितने अंश गया हो, उतने ही उसी प्रकार के समान वृक्ष उत्पन्न होते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
4 Niṣeka — impregnation & conception (22)
-
4.1 सत्यापित
The monthly courses and conception
संस्कृत
कुजेन्दु हेतुः प्रतिमासम् आर्तवं गते तु पीडऋक्षम् अनुष्णदिधितौ । अतोऽन्यथास्थे शुभ पुंग्रहेक्षिते नरेण संयोगम् उपैति कामिनी ॥ १॥
kujendu hetuḥ pratimāsam ārtavaṃ gate tu pīḍarkṣam anuṣṇadidhitau | ato’nyathāsthe śubhapuṃgrahekṣite nareṇa saṃyogam upaiti kāminī || 1 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Mars and the Moon cause the monthly courses; when the Moon stands in the appropriate sign the flow appears, and when it is otherwise placed and aspected by a benefic masculine planet, the woman unites with a man.
हिन्दी अर्थ
मंगल और चन्द्र मासिक रजोधर्म (आर्तव) के कारण हैं; जब चन्द्र उपयुक्त राशि में हो तब स्राव होता है, और जब अन्यथा स्थित हो तथा शुभ पुरुष-ग्रह से दृष्ट हो, तब स्त्री पुरुष से संयोग करती है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
4.2 सत्यापित
The manner of union, from the 7th house
संस्कृत
यथास्तराशिर्मिथुनं समेति तथैव वाच्यो मिथुन प्रयोगः । असद् ग्रहालोकित संयुते अस्ते सरोषेष्टैः स विलास हासः ॥ २॥
yathāstarāśirmithunaṃ sameti tathaiva vācyo mithuna prayogaḥ | asadgrahālokitasaṃyute aste saroṣa iṣṭaiḥ sa vilāsa hāsaḥ || 2 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The manner of the couple’s union is told from the sign of the seventh house: when it is joined or aspected by malefics the union is marked by anger; when by benefics, by playful delight.
हिन्दी अर्थ
युगल के संयोग का प्रकार सप्तम भाव की राशि से कहा जाता है: जब वह पापग्रहों से युत या दृष्ट हो तो संयोग क्रोधयुक्त होता है; शुभग्रहों से हो तो हास-विलास से युक्त।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
4.3 सत्यापित
Whether offspring results
संस्कृत
रवीन्दु शुक्रावनिजैः स्वभागगैर्गुरौ त्रिकोणोदय संस्थितेऽपि वा । भवत्यपत्यं हि विबीजिनाम् इमे करा हिमांशोर्विदृशाम् इवाफलाः ॥ ३॥
ravīndu śukrāvanijaiḥ svabhāgagairgurau trikoṇodaya saṃsthite’pi vā | bhavatyapatyaṃ hi vibījinām ime karā himāṃśorvidṛśām ivāphalāḥ || 3 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
If the Sun, Moon, Venus and Mars are in their own navāṁśas, or Jupiter occupies a trine or the ascendant, offspring is born even to those thought barren; otherwise the effort is fruitless — like moonlight to the blind.
हिन्दी अर्थ
यदि सूर्य, चन्द्र, शुक्र और मंगल अपने नवांश में हों, अथवा गुरु त्रिकोण या लग्न में हो, तो बीजहीन (निःसन्तान) को भी सन्तान होती है; अन्यथा प्रयास निष्फल रहता है — जैसे अन्धे के लिए चन्द्रमा की किरणें।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
4.4 सत्यापित
Disease and danger to the parents
संस्कृत
दिवाकरेन्द्वोः स्मरगौ कुजार्कजौ गद प्रदा पुङ्गलयोषितोस्तदा । व्यय स्वगौ मृत्युकरौ युतौ तथा तदेकदृष्ट्या मरणाय कल्पितौ ॥ ४॥
divākarendvoḥ smaragau kujārkajau gadapradā pudgalayoṣitostadā | vyaya svagau mṛtyukarau yutau tathā tadekadṛṣṭyā maraṇāya kalpitau || 4 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Mars and Saturn in the seventh from the Sun and the Moon bring disease to the man and the woman; placed in the twelfth or the first they cause death; and conjoined, or aspecting the same point, they are reckoned to portend death.
हिन्दी अर्थ
सूर्य और चन्द्र से सप्तम में मंगल और शनि पुरुष तथा स्त्री को रोग देते हैं; बारहवें या प्रथम में मृत्युकारक होते हैं; और परस्पर युत होकर या एक ही स्थान को देखकर मृत्यु की आशंका उत्पन्न करते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
4.5 सत्यापित
Significators of the parents and their kin
संस्कृत
दिवार्क शुक्रौ पितृ मातृ संज्ञितौ शनैश्चरेन्दू निशि तद्विपर्ययात् । पितृव्य मातृ स्वसृ संज्ञितौ च तावथौजयुग्मऋक्ष गतौ तयोः शुभौ ॥ ५॥
divārka śukrau pitṛmātṛsaṃjñitau śanaiścarendū niśi tadviparyayāt | pitṛvya mātṛ svasṛ saṃjñitau ca tāvathaujayugmaṛkṣa gatau tayoḥ śubhau || 5 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
By day the Sun and Venus signify the father and the mother; by night Saturn and the Moon, and conversely. They also denote the paternal uncle and the maternal aunt; and when placed in odd and even signs respectively, they are favourable for them.
हिन्दी अर्थ
दिन में सूर्य और शुक्र पिता और माता के कारक हैं; रात्रि में शनि और चन्द्र, तथा इसके विपरीत भी। वे ही चाचा और मौसी के भी कारक हैं; और जब क्रमशः विषम और सम राशियों में हों तो उनके लिए शुभ होते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
4.6 सत्यापित
Death of the child; a female birth
संस्कृत
अभिलषद्बिरुदयऋक्षम् असद्भिर्मरणम् एति शुभदृष्टिम् अयाते । उदयराशि सहिते च यमे स्त्री विगलितोडु पति भू सुतदृष्टे ॥ ६॥
abhilaṣadbhirudayaṛkṣam asadbhirmaraṇam eti śubhadṛṣṭim ayāte | udayarāśisahite ca yame strī vigalitoḍu pati bhū sutadṛṣṭe || 6 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When malefics aspect the rising sign and it has no benefic aspect, the child meets death; when Saturn joins the ascendant and the waning Moon is aspected by Mars, a female child (or danger to the mother) is indicated.
हिन्दी अर्थ
जब पापग्रह लग्न-राशि को देखें और उस पर शुभ दृष्टि न हो, तो बालक की मृत्यु होती है; जब शनि लग्न में हो और क्षीण चन्द्र मंगल से दृष्ट हो, तो कन्या-जन्म (अथवा माता को संकट) सूचित होता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
4.7 सत्यापित
Death of the pregnant mother
संस्कृत
पापद्वय मध्य संस्थितौ लग्नेन्दू न च सौम्य वीक्षितौ । युगपत् पृथग् एव वा वदेन् नारी गर्भयुता विपद्यते ॥ ७॥
pāpadvaya madhya saṃsthitau lagnendū na ca saumya vīkṣitau | yugapat pṛthag eva vā vaden nārī garbhayutā vipadyate || 7 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
If the ascendant and the Moon are both hemmed between two malefics and unaspected by benefics — whether together or separately — the pregnant woman perishes.
हिन्दी अर्थ
यदि लग्न और चन्द्र दोनों दो पापग्रहों के मध्य (पाप-कर्तरी में) हों और शुभग्रहों से अदृष्ट हों — चाहे साथ हों या पृथक् — तो गर्भवती स्त्री की मृत्यु हो जाती है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
4.8 सत्यापित
Further death-dealing combinations
संस्कृत
क्रूरे शशिनश्चतुर्थगे लग्नाद् वा निधनाश्रिते कुजे । बन्ध्वन्त्यगयोः क्षीणेन्दौ निधनाय पूर्ववत् ॥ ८॥
krūre śaśinaścaturthage lagnād vā nidhanāśrite kuje | bandhvantyagayoḥ kujārkayoḥ kṣīṇendau nidhanāya pūrvavat || 8 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
A malefic in the fourth from the Moon, or Mars in the eighth from the ascendant; or Mars and Saturn in the fourth and twelfth with a waning Moon — these too portend death, as stated before.
हिन्दी अर्थ
चन्द्र से चौथे में पापग्रह, अथवा लग्न से आठवें में मंगल; या मंगल और शनि चौथे व बारहवें में क्षीण चन्द्र के साथ — ये भी पूर्ववत् मृत्यु की सूचना देते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
4.9 सत्यापित
Death by a weapon; miscarriage
संस्कृत
उदयास्तगयोः कुजार्कयोर्निधनं शस्त्र कृतं वदेत् तथा । मासाधिपतौ निपीडिते तत् काले स्रवणं समादिशेत् ॥ ९॥
udayāstagayoḥ kujārkayornidhanaṃ śastrakṛtaṃ vadet tathā | māsādhipatau nipīḍite tat kāle sravaṇaṃ samādiśet || 9 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Mars and Saturn in the ascendant and the seventh indicate death by a weapon; and when the lord of the (gestational) month is afflicted, a miscarriage should be foretold for that time.
हिन्दी अर्थ
लग्न और सप्तम में मंगल और शनि शस्त्र से मृत्यु सूचित करते हैं; और जब (गर्भ-)मास का स्वामी पीड़ित हो, तब उस समय गर्भपात की भविष्यवाणी करनी चाहिए।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
4.10 सत्यापित
A healthy child in the womb
संस्कृत
शशाङ्क लग्नोपगतैः शुभ ग्रहैस्त्रिकोण जायार्थ सुखास्पद स्थितैः । तृतीय लाभऋक्ष गतैश्च पापकैः सुखी तु गर्भो रविणा निरीक्षितः ॥ १०॥
śaśāṅkalagnopagataiḥ śubhagrahaistrikoṇa jāyārtha sukhāspada sthitaiḥ | tṛtīya lābhaṛkṣa gataiśca pāpakaiḥ sukhī tu garbho raviṇā nirīkṣitaḥ || 10 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When benefics occupy the Moon-sign and the ascendant, the trines, the 7th, the 2nd and the 4th, while malefics are in the 3rd and 11th, and the Sun aspects them, the child in the womb is healthy and thriving.
हिन्दी अर्थ
जब शुभग्रह चन्द्र-राशि और लग्न में, त्रिकोणों में, सप्तम, द्वितीय और चतुर्थ में हों, तथा पापग्रह तीसरे और ग्यारहवें में हों, और सूर्य की दृष्टि हो, तो गर्भस्थ शिशु स्वस्थ और सुखी होता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
4.11 सत्यापित
Determining the sex; twins
संस्कृत
ओजऋक्षे पुरुषांशकेषु बलिभिर्लग्नार्क गुर्विन्दुभिः पुंजन्म प्रवदेत् समांशक गतैर्युग्मेषु तैर्योषितः । गुर्वर्कौ विषमे नरं शशि सितौ वक्रश्च युग्मे स्त्रियम् । द्व्यङ्गस्थ बुध वीक्षणाच्च यमलौ कुर्वन्ति पक्षे स्वके ॥ ११॥
ojaṛkṣe puruṣāṃśakeṣu balibhirlagnārka gurvindubhiḥ puṃjanma pravadet samāṃśaka gatairyugmeṣu tairyoṣitaḥ | gurvarkau viṣame naraṃ śaśi sitau vakraśca yugme striyaṃ | dvyaṅgasthā budha vīkṣaṇācca yamalau kurvanti pakṣe svake || 11 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When the ascendant, the Sun, Jupiter and the Moon are strong in an odd sign and in male navāṁśas, a male birth is foretold; in even signs and navāṁśas, a female. Jupiter and the Sun in an odd sign give a boy; the Moon, Venus and Mars in an even sign a girl. Planets in dual signs aspected by Mercury produce twins.
हिन्दी अर्थ
जब लग्न, सूर्य, गुरु और चन्द्र विषम राशि और पुरुष नवांशों में बलवान् हों, तो पुत्र-जन्म कहना चाहिए; सम राशि व नवांशों में कन्या। गुरु और सूर्य विषम राशि में पुत्र देते हैं; चन्द्र, शुक्र और मंगल सम राशि में कन्या। द्विस्वभाव राशियों में स्थित ग्रह बुध से दृष्ट होने पर जुड़वाँ सन्तान उत्पन्न करते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
4.12 सत्यापित
Saturn too can give a male birth
संस्कृत
विहाय लग्नं विषमऋक्ष संस्थः सौरोऽपि पुंजन्म करो विलग्नात् । प्रोक्त ग्रहाणाम् अवलोक्य वीर्यं वाच्यः प्रसूतौ पुरुषोऽङ्गना वा ॥ १२॥
vihāya lagnaṃ viṣamaṛkṣa saṃsthaḥ sauro’pi puṃjanma karo vilagnāt | prokta grahāṇām avalokya vīryaṃ vācyaḥ prasūtau puruṣo’ṅganā vā || 12 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Even Saturn, if placed in an odd sign other than the ascendant, causes a male birth. Weighing the strength of the planets named above, one should declare at the delivery whether the child is a boy or a girl.
हिन्दी अर्थ
लग्न को छोड़कर किसी विषम राशि में स्थित शनि भी पुत्र-जन्म कराता है। ऊपर कहे ग्रहों के बल को देखकर, प्रसव के समय बालक या बालिका का निर्णय कहना चाहिए।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
4.13 सत्यापित
The six combinations for a neuter (klība) birth
संस्कृत
अन्योन्यं यदि पश्यतः शशि रवी यद्यर्कि सौम्यावपि वक्रो वा समगं दिनेशम् असमे चन्द्रोदयौ चेत् स्थितौ । युग्मौजऋक्ष गतावपीन्दु शशिजौ भूम्यात्मजेनेक्षितौ पुम्भावे सित लग्न शीत किरणाः षट् क्लीबयोगाः स्मृताः ॥ १३॥
anyonyaṃ yadi paśyataḥ śaśi ravī yadyarki saumyāvapi vakro vā samagaṃ dineśam asame candrodayau cet sthitau | yugmaujaṛkṣa gatāvapīndu śaśijau bhūmyātmajenekṣitau pumbhāve sita lagna śīta kiraṇāḥ ṣaṭ klībayogāḥ smṛtāḥ || 13 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Six combinations indicate a neuter (napuṃsaka) birth: when the Moon and Sun mutually aspect each other; when Saturn and Mercury aspect the Sun in an odd sign, or Mars a Sun in an even sign; when the Moon and Sun rise together in an odd sign; when the Moon and Mercury, though in even and odd signs, are aspected by Mars; and when Venus, the ascendant and the Moon are in a masculine condition. These are remembered as the six klība-yogas.
हिन्दी अर्थ
छह योग नपुंसक जन्म सूचित करते हैं: जब चन्द्र और सूर्य परस्पर एक-दूसरे को देखें; जब विषम राशि में शनि और बुध सूर्य को देखें, या सम राशि में मंगल सूर्य को; जब चन्द्र और सूर्य विषम राशि में साथ उदय हों; जब चन्द्र और बुध सम-विषम राशियों में होकर भी मंगल से दृष्ट हों; और जब शुक्र, लग्न व चन्द्र पुरुष-भाव में हों। ये छह ‘क्लीब-योग’ कहे गए हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
4.14 सत्यापित
Female and multiple births
संस्कृत
युग्मे चन्द्र सितौ तथौज भवने स्युर्ज्ञार जीवोदया लग्नेन्दू नृ निरीक्षितौ च समगौ युग्मेषु वा प्राणिनः । कुर्युर्ते मिथुनं ग्रहोदय गतान् द्व्यङ्गांशकान् पश्यति स्वांशे ज्ञे त्रितयं ज्ञगांशक वशाद् युग्मं त्वमिश्रैः समम् ॥ १४॥
yugme candra sitau tathauja bhavane syurjñāra jīvodayā lagnendū nṛ nirīkṣitau ca samagau yugmeṣu vā prāṇinaḥ | kuryurte mithunaṃ grahodaya gatān dvyaṅgāṃśakān paśyati svāṃśe jñe tritayaṃ jñagāṃśaka vaśād yugmaṃ tvamiśraiḥ samam || 14 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The Moon and Venus in even signs, or Mercury, Mars and Jupiter rising with the ascendant and Moon in even signs aspected by masculine planets, produce female or multiple offspring. When Mercury in its own navāṁśa aspects planets occupying dual-sign navāṁśas at the ascendant, triplets result; by Mercury’s navāṁśa, twins; and with unmixed influences, an ordinary single birth.
हिन्दी अर्थ
सम राशियों में चन्द्र और शुक्र, अथवा बुध-मंगल-गुरु का उदय, लग्न और चन्द्र सम राशियों में पुरुष-ग्रहों से दृष्ट — ये कन्या या बहु-सन्तान देते हैं। जब बुध अपने नवांश में लग्न पर द्विस्वभाव-नवांश-स्थ ग्रहों को देखे, तो तीन सन्तानें; बुध के नवांश से जुड़वाँ; और अमिश्रित प्रभाव से सामान्य एकल जन्म होता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
4.15 सत्यापित
Many children enclosed together
संस्कृत
धनुर्धरस्यान्त्यगते विलग्ने ग्रहैस्तदंशोपगतैर्बलिष्ठैः । ज्ञेनार्किणा वीर्ययुतेनदृष्टैः सन्ति प्रभूतापि कोश संस्थाः ॥ १५॥
dhanurdharasyāntyagate vilagne grahaistadaṃśopagatairbaliṣṭhaiḥ | jñenārkiṇā vīryayutenadṛṣṭaiḥ santi prabhūtāpi kośa saṃsthāḥ || 15 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When the last portion of Sagittarius rises with strong planets in its navāṁśas, and they are unaspected by a powerful Mercury and Saturn, many children are born enclosed together (in one sac).
हिन्दी अर्थ
जब धनु राशि का अन्तिम भाग बलवान् ग्रहों से युक्त नवांशों सहित उदय हो, और वे बलवान् बुध तथा शनि से अदृष्ट हों, तो एक ही कोष (झिल्ली) में अनेक सन्तानें उत्पन्न होती हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
4.16 सत्यापित
The monthly stages of the embryo
संस्कृत
कलल घनाङ्कुरास्थि चर्माङ्गज चेतनताः सित कुज जीव सूर्य चन्द्रार्कि बुधाः परतः । उदयप चन्द्र सूर्य नाथाः क्रमशो गदिता भवन्ति शुभाशुभं च मासाधिपतेः सदृशम् ॥ १६॥
kalalaghanāṅkurāsthicarmāṅgajacetanatāḥ sitakujajīvasūryacandrārkibudhāḥ parataḥ | udayapacandrasūryanāthāḥ kramaśo gaditā bhavanti śubhāśubhaṃ ca māsādhipateḥ sadṛśam || 16 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The stages of the embryo — the fluid (kalala), the solid mass, the sprouting limbs, the bones, the skin, the hair, and consciousness — are governed month by month by Venus, Mars, Jupiter, the Sun, the Moon, Saturn and Mercury, and thereafter by the lord of the ascendant, the Moon and the Sun. The welfare of each month follows the condition of that month’s ruling planet.
हिन्दी अर्थ
गर्भ की अवस्थाएँ — कलल (द्रव), घन (पिण्ड), अंकुर (अंग-प्ररोह), अस्थि, त्वचा, अंग-रोम, और चेतना — मास-दर-मास क्रमशः शुक्र, मंगल, गुरु, सूर्य, चन्द्र, शनि और बुध के अधीन हैं, और तदुपरान्त लग्नेश, चन्द्र तथा सूर्य के। प्रत्येक मास का शुभाशुभ उस मास के स्वामी की स्थिति के अनुरूप होता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
4.17 सत्यापित
Defects of speech
संस्कृत
त्रिकोणगे ज्ञे विबलैस्तथा परैर्मुखाङ्घ्रि हस्तैर्द्विगुणस्तदा भवेत् । अवाग् गवीन्दावशुभैर्भ संधिगैः शुभेक्षितश्चेत् कुरुते गिरं चिरात् ॥ १७॥
trikoṇage jñe vibalaistathā parairmukhāṅghrihastairdviguṇastadā bhavet | avāg gavīndāvaśubhairbha saṃdhigaiḥ śubhekṣitaścet kurute giraṃ cirāt || 17 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When a weak Mercury occupies a trine and malefics are in the houses of the mouth, feet and hands, such defects are doubled. The Sun and Moon at a sign-junction with malefics make the child mute; but if benefics aspect them, he gains speech after a long delay.
हिन्दी अर्थ
जब निर्बल बुध त्रिकोण में हो और पापग्रह मुख, पैर व हाथ के भावों में हों, तो ऐसे दोष दुगुने हो जाते हैं। सूर्य और चन्द्र भ-सन्धि पर पापग्रहों के साथ हों तो बालक गूँगा होता है; किन्तु शुभ दृष्टि हो तो वह दीर्घ काल पश्चात् वाणी प्राप्त करता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
4.18 सत्यापित
Hunchback, lameness, idiocy
संस्कृत
सौम्यऋक्षांशे रविजरुधिरौ चेत् स दन्तोऽत्र जातः कुब्जः स्वऋक्षे शशिनि तनुगे मन्द माहेयदृष्टे । पङ्गुर्मीने यम शशि कुजैर्वीक्षिते लग्न संस्थे संधौ पापे शशिनि च जडः स्यान् न चेत् सौम्यदृष्टः ॥ १८॥
saumyaṛkṣāṃśe ravijarudhirau cet sadanto’tra jātaḥ kubjaḥ svaṛkṣe śaśini tanuge mandamāheyadṛṣṭe | paṅgurmīne yamaśaśikujairvīkṣite lagnasaṃsthe saṃdhau pāpe śaśini ca jaḍaḥ syān na cet saumyadṛṣṭaḥ || 18 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
If Saturn and Mars occupy a benefic’s sign or navāṁśa, the child is born with teeth and hunchbacked; the Moon in the ascendant in its own sign, aspected by Saturn and Mars, makes it lame; Pisces rising, aspected by Saturn, the Moon and Mars, likewise lame; and a malefic with the Moon at a sign-junction makes an idiot — unless benefics aspect.
हिन्दी अर्थ
यदि शनि और मंगल किसी शुभग्रह की राशि या नवांश में हों, तो बालक दाँतों सहित तथा कुबड़ा उत्पन्न होता है; चन्द्र अपनी राशि के लग्न में शनि-मंगल से दृष्ट हो तो लंगड़ा; मीन लग्न शनि, चन्द्र और मंगल से दृष्ट हो तो भी लंगड़ा; और भ-सन्धि पर चन्द्र के साथ पापग्रह हो तो जड़-बुद्धि — यदि शुभ दृष्टि न हो।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
4.19 सत्यापित
Dwarfism; birth without limbs
संस्कृत
सौर शशाङ्कदिवा करदृष्टे वामनको मकरान्त्य विलग्ने । धी नवमोदयगैश्च दृकाणैः पापयुतैरभुजाङ्घ्रि शिराः स्यात् ॥ १९॥
sauraśaśāṅkadivākaradṛṣṭe vāmanako makarāntyavilagne | dhī navamodayagaiśca dṛkāṇaiḥ pāpayutairabhujāṅghri śirāḥ syāt || 19 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When the last part of Capricorn rises aspected by Saturn, the Moon and the Sun, the child is a dwarf; and when the drekkāṇas rising in the 5th and 9th are joined with malefics, it is born without arms, feet or head.
हिन्दी अर्थ
जब मकर का अन्तिम भाग लग्न हो और शनि, चन्द्र व सूर्य से दृष्ट हो, तो बालक बौना होता है; और पंचम व नवम में उदित द्रेष्काण पापग्रहों से युत हों तो बालक बिना भुजा, पैर या सिर के उत्पन्न होता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
4.20 सत्यापित
Blindness and defective eyes; these yogas are curable
संस्कृत
रवि शशि युते सिंहे लग्ने कुजार्कि निरीक्षिते नयनरहितः सौम्यासौम्यैः स बुद्बुद लोचनः । व्यय गृह गतश्चन्द्रो वामं हिनस्त्यपरं रविर्न शुभ गदिता योगा याप्या भवन्ति शुभेक्षिताः ॥ २०॥
raviśaśiyute siṃhe lagne kujārkinirīkṣite nayanarahitaḥ saumyāsaumyaiḥ sa budbuda locanaḥ | vyaya gṛha gataścandro vāmaṃ hinastyaparaṃ ravirna śubha gaditā yogā yāpyā bhavanti śubhekṣitāḥ || 20 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When Leo rises with the Sun and Moon, aspected by Mars and Saturn, the child is eyeless; when by benefics and malefics together, its eyes are bubble-like (defective). The Moon in the 12th harms the left eye, the Sun the right. Yet all these evil combinations are rendered mild when benefics aspect them.
हिन्दी अर्थ
जब सिंह लग्न में सूर्य और चन्द्र हों और मंगल-शनि से दृष्ट हों, तो बालक नेत्रहीन होता है; शुभ-अशुभ ग्रहों की मिश्रित दृष्टि हो तो बुलबुले-सी (दोषपूर्ण) आँखें। बारहवें भाव में चन्द्र बायीं आँख को और सूर्य दायीं को हानि पहुँचाता है। किन्तु ये सभी अशुभ योग शुभ दृष्टि होने पर मन्द (उपशमित) हो जाते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
4.21 सत्यापित
Fixing the exact moment of birth
संस्कृत
तत् कालम् इन्दु सहितो द्वि रसांशको यस्तत् तुल्यराशि सहिते पुरतः शशाङ्के । यावान् उदेति दिनरात्रि स मान भागस्तावद् गते दिन निशोः प्रवदन्ति जन्म ॥ २१॥
tatkālamindusahito dvirasāṃśako yas tattulyarāśisahite purataḥ śaśāṅke | yāvān udeti dinarātri sa māna bhāgastāvad gate dina niśoḥ pravadanti janma || 21 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Note the division the Moon occupies at the given moment; when the Moon afterward comes to the corresponding sign ahead, then — by how much of the day or night has risen — the moment of birth is declared.
हिन्दी अर्थ
दिए गए क्षण पर चन्द्र जिस अंश में हो उसे लें; जब चन्द्र आगे उसके तुल्य राशि में आए, तब दिन या रात्रि का जितना भाग बीत चुका हो, उतने पर जन्म का समय कहा जाता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
4.22 सत्यापित
The interval from conception to birth
संस्कृत
उदयति मृदु भांशे सप्तमस्थे च मन्दे यदि भवति निषेकः सूतिरब्द त्रयेण । शशिनि तु विधिरेष द्वादशे अब्दे प्रकुर्यान् निगदितम् इह चिन्त्यं सूति काले अपि युक्त्या ॥ २२॥
udayati mṛdubhāṃśe saptamasthe ca mande yadi bhavati niṣekaḥ sūtirabdatrayeṇa | śaśini tu vidhireṣa dvādaśe abde prakuryān nigaditam iha cintyaṃ sūti kāle api yuktyā || 22 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
If conception takes place when a “tender” navāṁśa rises and Saturn is in the seventh, the birth may be delayed by three years; with the Moon so placed, by twelve years. What is said here should also be applied, with judgement, at the actual time of birth.
हिन्दी अर्थ
यदि गर्भाधान उस समय हो जब कोई ‘मृदु’ नवांश उदय हो और शनि सप्तम में हो, तो जन्म तीन वर्ष तक विलम्बित हो सकता है; चन्द्र के इस प्रकार स्थित होने पर बारह वर्ष तक। यहाँ जो कहा गया, उसे जन्म के समय भी युक्ति से विचारना चाहिए।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
5 Janma-vidhi — the circumstances of birth (26)
-
5.1 सत्यापित
The father absent or abroad at the birth
संस्कृत
पितुर्जातः परोक्षस्य लग्नम् इन्दावपश्यति । विदेशस्थस्य चर भे मध्याद् भ्रष्टे दिवा करे ॥ १॥
piturjātaḥ parokṣasya lagnam indāvapaśyati | videśasthasya cara bhe madhyād bhraṣṭe divā kare || 1 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
If the ascendant does not aspect the Moon, the child is born in the father’s absence; if the sign is movable and the Sun has fallen from the midheaven, the father is abroad.
हिन्दी अर्थ
यदि लग्न चन्द्र को न देखे, तो बालक पिता की अनुपस्थिति में जन्म लेता है; यदि राशि चर हो और सूर्य मध्य (दशम) से च्युत हो, तो पिता विदेश में होता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
5.2 सत्यापित
Further signs of the father’s absence
संस्कृत
उदयस्थेऽपि वा मन्दे कुजे वास्तं समागते स्थिते वान्तः क्षपा नाथे शशाङ्क सुत शुक्रयोः ॥ २॥
udayasthe’pi vā mande kuje vāstaṃ samāgate sthite vāntaḥ kṣapānāthe śaśāṅkasutaśukrayoḥ || 2 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Likewise if Saturn is in the ascendant, or Mars has reached the seventh, or the Moon is placed in the signs of Mercury and Venus, the father is absent at the birth.
हिन्दी अर्थ
इसी प्रकार यदि शनि लग्न में हो, या मंगल सप्तम में आ गया हो, या चन्द्र बुध और शुक्र की राशियों में स्थित हो, तो जन्म के समय पिता अनुपस्थित होता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
5.3 सत्यापित
Born with the cord coiled like a serpent
संस्कृत
शशाङ्के पाप लग्ने वा वृश्चिकेश त्रि भागगे । शुभैः स्वाय स्थितैर्जातः सर्पस्तद्वेष्टितोऽपि वा ॥ ३॥
śaśāṅke pāpa lagne vā vṛścikeśa tri bhāgage | śubhaiḥ svāya sthitairjātaḥ sarpastadveṣṭito’pi vā || 3 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When the Moon is in a malefic ascendant or in the third drekkāṇa ruled by Mars, with benefics in the 2nd and 11th, the child is born with the umbilical cord coiled about it like a serpent.
हिन्दी अर्थ
जब चन्द्र किसी पापग्रह के लग्न में हो या मंगल के तीसरे द्रेष्काण में हो, और शुभग्रह द्वितीय व एकादश में हों, तो बालक सर्प के समान लिपटी हुई नाल के साथ जन्म लेता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
5.4 सत्यापित
Twins enclosed in one sac
संस्कृत
चतुष्पाद गते भानौ शेषैर्वीर्य समन्वितैः । द्वि तनुस्थैश्च यमलौ भवतः कोश वेष्टितौ ॥ ४॥
catuṣpāda gate bhānau śeṣairvīryasamanvitaiḥ | dvi tanusthaiśca yamalau bhavataḥ kośa veṣṭitau || 4 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When the Sun is in a quadruped sign and the other planets are strong and in dual signs, twins are born, enclosed together in one sac.
हिन्दी अर्थ
जब सूर्य चतुष्पद राशि में हो और शेष ग्रह बलवान् तथा द्विस्वभाव राशियों में हों, तो एक ही कोष में लिपटे जुड़वाँ उत्पन्न होते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
5.5 सत्यापित
The cord wound about a limb
संस्कृत
छागे सिंहे वृषे लग्ने तत्स्थे सौरे अथ वा कुजे । राश्यंश सदृशे गात्रे जायते नाल वेष्टितः ॥ ५॥
chāge siṃhe vṛṣe lagne tatsthe saure atha vā kuje | rāśyaṃśasadṛśe gātre jāyate nālaveṣṭitaḥ || 5 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When Aries, Leo or Taurus is the ascendant with Saturn or Mars in it, the child is born with the umbilical cord wound about the limb that corresponds to the sign or navāṁśa.
हिन्दी अर्थ
जब मेष, सिंह या वृष लग्न हो और उसमें शनि या मंगल हो, तो बालक उस अंग पर नाल लिपटी हुई जन्म लेता है जो राशि या नवांश के अनुरूप हो।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
5.6 सत्यापित
A child born of another
संस्कृत
न लग्नम् इन्दुं च गुरुर्निरीक्षते न वा शशाङ्कं रविणा समागतम् । स पापकोऽर्केणयुतोऽथ वा शशी परेण जातं प्रवदन्ति निश्चयात् ॥ ६॥
na lagnam induṃ ca gururnirīkṣate na vā śaśāṅkaṃ raviṇā samāgatam | sa pāpako’rkeṇayuto’tha vā śaśī pareṇa jātaṃ pravadanti niścayāt || 6 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When Jupiter aspects neither the ascendant nor the Moon, and the Moon is either afflicted or joined with the Sun, the wise declare with certainty that the child is born of another, not of the reputed father.
हिन्दी अर्थ
जब गुरु न लग्न को देखे न चन्द्र को, और चन्द्र या तो पीड़ित हो या सूर्य से युत हो, तो विद्वान् निश्चयपूर्वक कहते हैं कि बालक अन्य (परपुरुष) से उत्पन्न है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
5.7 सत्यापित
The father in bondage, abroad, or travelling
संस्कृत
क्रूरऋक्ष गतावशोभनौ सूर्याद् द्यून नवात्मज स्थितौ । बद्धस्तु पिता विदेशगः स्वे वा राशि वशाद् अथो पथि ॥ ७॥
krūraṛkṣa gatāvaśobhanau sūryād dyūnanavātmajasthitau | baddhastu pitā videśagaḥ sve vā rāśivaśād atho pathi || 7 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When two malefics stand in cruel signs, ill-placed in the 7th, 9th or 5th from the Sun, the father is in bondage, gone abroad, or on the road — according to the sign involved.
हिन्दी अर्थ
जब दो पापग्रह क्रूर राशियों में सूर्य से सप्तम, नवम या पंचम में अशुभ स्थित हों, तो पिता बन्धन में, विदेश गया हुआ, या मार्ग में होता है — राशि के अनुसार।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
5.8 सत्यापित
Birth aboard a boat
संस्कृत
पूर्णे शशिनि स्वराशिगे सौम्ये लग्न गते शुभे सुखे । लग्ने जलजे अस्तगे अपि वा चन्द्रो पोत गता प्रसूयते ॥ ८॥
pūrṇe śaśini svarāśige saumye lagnagate śubhe sukhe | lagne jalaje astage api vā candre potagatā prasūyate || 8 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When the full Moon is in its own sign, a benefic occupies the ascendant and the fourth, and the ascendant is a watery sign — or the Moon is in the seventh — the mother is delivered aboard a boat.
हिन्दी अर्थ
जब पूर्ण चन्द्र अपनी राशि में हो, शुभग्रह लग्न और चतुर्थ में हों, और लग्न जल-राशि हो — अथवा चन्द्र सप्तम में हो — तो माता नौका पर प्रसव करती है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
5.9 सत्यापित
Birth upon water
संस्कृत
आप्योदयम् आप्यगः शशी सम्पूर्णः समवेक्षते अथ वा । मेषूरण बन्धु लग्नगः स्यात् सूतिः सलिले न संशयः ॥ ९॥
āpyodayam āpyagaḥ śaśī sampūrṇaḥ samavekṣate atha vā | meṣūraṇa bandhu lagnagaḥ syāt sūtiḥ salile na saṃśayaḥ || 9 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When a watery sign rises and the full Moon, itself in a watery sign, aspects it — or stands in the 10th, 4th or ascendant — the birth takes place on water, without doubt.
हिन्दी अर्थ
जब जल-राशि उदय हो और जल-राशि में स्थित पूर्ण चन्द्र उसे देखे — अथवा दशम, चतुर्थ या लग्न में हो — तो जन्म निःसन्देह जल पर होता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
5.10 सत्यापित
Birth in a hidden place or under a banyan
संस्कृत
उदयोडुपयोर्व्यय स्थिते गुप्त्यां पाप निरीक्षिते यमे । अलि कर्कि युते विलग्नगे सौरे शीत करेक्षिते वटे ॥ १०॥
udayoḍupayorvyayasthite guptyāṃ pāpanirīkṣite yame | alikarkiyute vilagnage saure śīta karekṣite vaṭe || 10 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When the lords of the ascendant and Moon are in the 12th and aspected by Saturn, the birth is in a concealed place; when Saturn occupies Scorpio or Cancer in the ascendant and the Moon aspects it, the birth is beneath a banyan tree.
हिन्दी अर्थ
जब लग्न और चन्द्र के स्वामी बारहवें में हों और शनि से दृष्ट हों, तो जन्म किसी गुप्त स्थान में होता है; जब शनि वृश्चिक या कर्क में लग्न में हो और चन्द्र उसे देखे, तो जन्म वट-वृक्ष के नीचे होता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
5.11 सत्यापित
Birth in a playhouse, temple, or rough ground
संस्कृत
मन्दे अब्ज गते विलग्नगे बुध सूर्येन्दु निरीक्षिते क्रमात् । क्रीडा भवने सुरालये सोखर भूमिषु च प्रसूयते ॥ ११॥
mande abjagate vilagnage budhasūryendunirīkṣite kramāt | krīḍābhavane surālaye sokharabhūmiṣu ca prasūyate || 11 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When Saturn is in Cancer in the ascendant, aspected respectively by Mercury, the Sun and the Moon, the birth takes place in a playhouse, a temple, or on rough ground.
हिन्दी अर्थ
जब शनि कर्क में लग्न में हो और क्रमशः बुध, सूर्य तथा चन्द्र से दृष्ट हो, तो जन्म क्रीड़ा-गृह, मन्दिर, अथवा ऊबड़-खाबड़ भूमि पर होता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
5.12 सत्यापित
The place of birth by the aspecting planet
संस्कृत
नृ लग्नगं प्रेक्ष्य कुजः श्मशाने रम्ये सितेन्दू गुरुरग्निहोत्रे । रविर्नरेन्द्रामरगो कुलेषु शिल्पालये ज्ञः प्रसवं करोति ॥ १२॥
nṛlagnagaṃ prekṣya kujaḥ śmaśāne ramye sitendū gururagnihotre | ravirnarendrāmaragokuleṣu śilpālaye jñaḥ prasavaṃ karoti || 12 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Mars aspecting a human-sign ascendant gives birth in a cremation ground; Venus and the Moon in a pleasant spot; Jupiter in a fire-sanctuary; the Sun in a king’s palace, a temple or a cow-pen; and Mercury in an artisan’s workshop.
हिन्दी अर्थ
मनुष्य-राशि के लग्न को देखने वाला मंगल श्मशान में जन्म कराता है; शुक्र और चन्द्र रमणीय स्थान में; गुरु अग्निहोत्र-गृह में; सूर्य राजभवन, मन्दिर या गोशाला में; और बुध शिल्प-गृह में।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
5.13 सत्यापित
On the road, at home, or in one’s own house
संस्कृत
राश्यंश स मान गोचरे मार्गे जन्म चरे स्थिरे गृहे । स्वऋक्षांश गते स्व मन्दिरे बलयोगात् फलम् अंशकऋक्षयोः ॥ १३॥
rāśyaṃśasamānagocare mārge janma care sthire gṛhe | svaṛkṣāṃśagate svamandire balayogāt phalam aṃśakaṛkṣayoḥ || 13 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
In a movable sign the birth is on the road; in a fixed sign, at a dwelling; when the ruler is in its own sign and navāṁśa, in one’s own house. The place is judged from the sign and navāṁśa according to their strength.
हिन्दी अर्थ
चर राशि में जन्म मार्ग में; स्थिर राशि में घर में; और स्वामी अपनी राशि-नवांश में हो तो अपने ही घर में होता है। स्थान का फल राशि और नवांश से, उनके बल के अनुसार, आँका जाता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
5.14 सत्यापित
A child abandoned, yet saved by Jupiter
संस्कृत
आरार्कजयोस्त्रिकोणगे चन्द्रे अस्ते च विसृज्यते अंबया । दृष्टे अमरराज मन्त्रिणा दीर्घायुः सुख भाक् च स स्मृतः ॥ १४॥
ārārkajayostrikoṇage candre aste ca visṛjyate aṃbayā | dṛṣṭe amararāja mantriṇā dīrghāyuḥ sukha bhāk ca sa smṛtaḥ || 14 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When the Moon is in a trine from Mars and Saturn and in the seventh, the child is cast off by the mother; but if Jupiter aspects it, the child is long-lived and enjoys happiness.
हिन्दी अर्थ
जब चन्द्र मंगल और शनि से त्रिकोण में तथा सप्तम में हो, तो बालक माता द्वारा त्याग दिया जाता है; किन्तु यदि गुरु उसे देखे, तो वह दीर्घायु और सुखी होता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
5.15 सत्यापित
The fate of an abandoned child
संस्कृत
पापेक्षिते तुहिनगावुदये कुजे अस्ते त्यक्तो विनश्यति कुजार्कजयोस्तथाये । सौम्ये अपि पश्यति तथा विध हस्तम् एति सौम्येतरेषु पर हस्त गतोऽप्यनायुः ॥ १५॥
pāpekṣite tuhinagāvudaye kuje aste tyakto vinaśyati kujārkajayostathāye | saumye api paśyati tathā vidhahastam eti saumyetareṣu parahastagato’pyanāyuḥ || 15 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When the Moon rises aspected by a malefic with Mars in the seventh, the abandoned child perishes; so too when Mars and Saturn are in the eleventh. If a benefic also aspects, it passes into fostering hands and survives; but under malefics, even in another’s care it is short-lived.
हिन्दी अर्थ
जब चन्द्र पापग्रह से दृष्ट होकर उदय हो और मंगल सप्तम में हो, तो त्यागा हुआ बालक नष्ट हो जाता है; वैसे ही जब मंगल और शनि एकादश में हों। यदि शुभग्रह भी देखे, तो वह पालने वाले के हाथ में जाकर बच जाता है; किन्तु पापग्रहों में, दूसरे के हाथ में भी अल्पायु रहता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
5.16 सत्यापित
Birth at the parents’ home, under a tree, or in solitude
संस्कृत
पितृमातृगृहेषु तद्बलात् तरु शालादिषु नीचगैः शुभः । यदि नैक गतैस्तु वीक्षितौ लग्नेन्दू विजने प्रसूयते ॥ १६॥
pitṛmātṛgṛheṣu tadbalāt taruśālādiṣu nīcagaiḥ śubhaiḥ | yadi naikagataistu vīkṣitau lagnendū vijane prasūyate || 16 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The birth is in the father’s or the mother’s house according to their significators’ strength; under a tree or in a hall when benefics are debilitated; and when the ascendant and Moon are aspected by scattered (non-conjoined) planets, in a lonely place.
हिन्दी अर्थ
जन्म पिता या माता के घर में उनके कारकों के बल के अनुसार होता है; शुभग्रह नीच हों तो वृक्ष के नीचे या शाला में; और जब लग्न व चन्द्र को अलग-अलग (असंयुक्त) ग्रह देखें, तो एकान्त स्थान में।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
5.17 सत्यापित
Birth in darkness; a difficult labour
संस्कृत
मन्दऋक्षांशे शशिनि हिबुके मन्ददृष्टे अब्जगे वा । तद् युक्ते वा तमसि शयने नीच संस्थैश्च भूमौ । यद् वद् राशिर्व्रजति हरिजं गर्भ मोक्षस्तु तद्वत् पापैश्चन्द्रात् स्मर सुख गतैः क्लेशम् आहुर्जनन्याः ॥ १७॥
mandaṛkṣāṃśe śaśini hibuke mandadṛṣṭe abjage vā | tad yukte vā tamasi śayane nīcasaṃsthaiśca bhūmau | yad vad rāśirvrajati harijaṃ garbhamokṣastu tadvat pāpaiścandrāt smarasukhagataiḥ kleśam āhurjananyāḥ || 17 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When the Moon is in Saturn’s sign or navāṁśa in the fourth, aspected or joined by Saturn (or in Cancer), the birth is in darkness upon a couch; with debilitated planets, on the ground. The delivery corresponds to the sign as it passes into its division; and malefics in the seventh and fourth from the Moon cause the mother pain in labour.
हिन्दी अर्थ
जब चन्द्र चतुर्थ (हिबुक) में शनि की राशि/नवांश में हो और शनि से दृष्ट या युत हो (या कर्क में हो), तो जन्म अन्धकार में शय्या पर होता है; नीच ग्रहों के साथ, भूमि पर। प्रसव उसी प्रकार होता है जैसे राशि अपने अंश में जाती है; और चन्द्र से सप्तम व चतुर्थ में स्थित पापग्रह माता को प्रसव-पीड़ा देते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
5.18 सत्यापित
The lamp and the door of the birth-chamber
संस्कृत
स्नेहः शशाङ्काद् उदयाच्च वर्तिर्दीपोऽर्कयुक्तऋक्ष वशाच्चराद्यः । द्वारं च तद्वास्तुनि केन्द्र संस्थैर्ज्ञेयं ग्रहैः वीर्य समन्वितैर्वा ॥ १८॥
snehaḥ śaśāṅkād udayācca vartirdīpo’rkayuktaṛkṣavaśāccarādyaḥ | dvāraṃ ca tadvāstuni kendrasaṃsthairjñeyaṃ grahaiḥ vīryasamanvitairvā || 18 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
In the birth-chamber, the lamp-oil is judged from the Moon, the wick from the ascendant, and the lamp from the sign the Sun occupies; the door of the dwelling is known from the strong planets in the angles.
हिन्दी अर्थ
प्रसव-कक्ष में, दीप का तेल चन्द्र से, बत्ती लग्न से, और दीप सूर्य-युक्त राशि से जाना जाता है; और घर का द्वार केन्द्रों में स्थित बलवान् ग्रहों से जाना जाता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
5.19 सत्यापित
The nature of the dwelling
संस्कृत
जीर्णं संस्कृतम् अर्कजे क्षिति सुते दग्धं नवं शीतगौ काष्ठाढ्यं न दृढं रवौ शशि सुते तन् नैक शिल्प्युद्भवम् रम्यम् । चित्रयुतं नवं च भृगुजे जीवे दृढं मन्दिरं चक्रस्थैश्च यथोपदेशरचनां सामन्त पूर्वां वदेत् ॥ १९॥
jīrṇaṃ saṃskṛtam arkaje kṣitisute dagdhaṃ navaṃ śītagau kāṣṭhāḍhyaṃ na dṛḍhaṃ ravau śaśisute tannaikaśilpyudbhavam ramyaṃ | citrayutaṃ navaṃ ca bhṛguje jīve dṛḍhaṃ mandiraṃ cakrasthaiśca yathopadeśaracanāṃ sāmanta pūrvāṃ vadet || 19 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The dwelling is old under Saturn, burnt under Mars, new under the Moon, timber-filled but not solid under the Sun, beautifully made by many craftsmen under Mercury, painted and new under Venus, and solid under Jupiter. From the planets in the angles one describes the building and its surroundings as taught.
हिन्दी अर्थ
घर शनि के अधीन जीर्ण, मंगल के अधीन जला हुआ, चन्द्र के अधीन नया, सूर्य के अधीन काष्ठ-बहुल किन्तु दृढ़ नहीं, बुध के अधीन अनेक शिल्पियों द्वारा बना सुन्दर, शुक्र के अधीन चित्रित व नया, और गुरु के अधीन दृढ़ होता है। केन्द्रों में स्थित ग्रहों से भवन तथा उसके परिवेश का वर्णन उपदेशानुसार करना चाहिए।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
5.20 सत्यापित
The direction the dwelling faces
संस्कृत
मेष कुलीर तुलालि गटैः प्रागुत्तरतो गुरु सौम्य गृहेषु । पश्चिमतश्च वृषेण निवासो दक्षिण भाग करौ मृग सिंहौ ॥ २०॥
meṣakulīratulālighaṭaiḥ prāguttarato gurusaumyagṛheṣu | paścimataśca vṛṣeṇa nivāso dakṣiṇabhāgakarau mṛgasiṃhau || 20 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
By Aries, Cancer, Libra, Scorpio and Aquarius the dwelling lies to the east and north; by Taurus to the west; and Capricorn and Leo give it a southern aspect.
हिन्दी अर्थ
मेष, कर्क, तुला, वृश्चिक और कुम्भ से घर पूर्व और उत्तर की ओर होता है; वृष से पश्चिम की ओर; और मकर तथा सिंह इसे दक्षिण दिशा देते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
5.21 सत्यापित
The quarters, and the position of the bed
संस्कृत
प्राच्यादि गृहे क्रियादयो द्वौ द्वौ कोण गता द्वि मूर्तयः । शय्यास्वपि वास्तु वद् वदेत् पादैः षट् त्रि नवान्त्य संस्थितैः ॥ २१॥
prācyādi gṛhe kriyādayo dvau dvau koṇagatā dvi mūrtayaḥ | śayyāsvapi vāstuvad vadet pādaiḥ ṣaṭtrinavāntyasaṃsthitaiḥ || 21 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The signs from Aries are assigned two by two to the quarters beginning with the east, the dual signs falling to the corners. The bed, too, is described like the dwelling — from the planets in the 6th, 3rd, 9th and 12th houses.
हिन्दी अर्थ
मेष से आरम्भ राशियाँ पूर्व आदि दिशाओं को दो-दो करके दी जाती हैं, और द्विस्वभाव राशियाँ कोणों में पड़ती हैं। शय्या का वर्णन भी घर के समान, छठे, तीसरे, नवें और बारहवें भाव के ग्रहों से करना चाहिए।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
5.22 सत्यापित
The attendants at the birth
संस्कृत
चन्द्र लग्नान्तर गतैर्ग्रहैः स्युरुपसूतिकाः । बहिरन्तर चक्राद् अर्धे दृश्याद्ऱ्श्ये अन्यथा परैः ॥ २२॥
candra lagnāntara gatairgrahaiḥ syurupasūtikāḥ | bahirantaracakrārddhe dṛśyādṛśye’nyathā paraiḥ || 22 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The attendants present at the birth are known from the planets between the Moon and the ascendant; those in the outer and inner halves of the circle are, respectively, outside and within the chamber.
हिन्दी अर्थ
प्रसव के समय उपस्थित सहायक चन्द्र और लग्न के बीच स्थित ग्रहों से जाने जाते हैं; चक्र के बाहरी और भीतरी अर्ध में स्थित ग्रह क्रमशः कक्ष के बाहर और भीतर उपस्थित होते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
5.23 सत्यापित
The build and complexion of the child
संस्कृत
लग्न नवांशप तुल्य तनुः स्याद् वीर्ययुत ग्रह तुल्य वपुर्वा । चन्द्र समेत नवांशप वर्णः कादि विलग्न विभक्त भ गात्रः ॥ २३॥
lagna navāṃśapa tulya tanuḥ syād vīryayutagrahatulyavapurvā | candrasametanavāṃśapavarṇaḥ kādivilagnavibhaktabhagātraḥ || 23 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The child’s build resembles the lord of the ascendant’s navāṁśa, or that of the strongest planet; its complexion follows the lord of the Moon’s navāṁśa; and its limbs are apportioned to the signs counted from the ascendant.
हिन्दी अर्थ
बालक का शरीर लग्न-नवांश के स्वामी, अथवा सबसे बलवान् ग्रह के अनुरूप होता है; उसका वर्ण चन्द्र-नवांश के स्वामी के अनुसार; और उसके अंग लग्न से गिनी गई राशियों के अनुसार बँटे होते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
5.24 सत्यापित
The parts of the body assigned to the signs
संस्कृत
कं दृक् श्रोत्र नसा कपोल हनवो वक्त्रं च होरादयस्ते कण्ठांसक बाहु पार्श्व हृदय क्रोडानि नाभिस्ततः । बस्तिः शिश्न गुदे ततश्च वृषणावूरू ततो जानुनी । जङ्घाङ्घ्रीत्युभयत्र वामम् उदितैर्द्रेष्काण भागैस्त्रिधा ॥ २४॥
kaṃdṛkśrotranasākapolahanavo vaktraṃ ca horādayaste kaṇṭhāṃsakabāhupārśvahṛdayakroḍāni nābhistataḥ | bastiḥ śiśnagude tataśca vṛṣaṇāvūrū tato jānunī | jaṅghāṅghrītyubhayatra vāmam uditairdreṣkāṇabhāgaistridhā || 24 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The parts of the body, from the ascendant onward, are the head, eyes, ears, nose, cheeks, chin and face; then the neck, shoulders, arms, sides, heart, belly and navel; then the bladder, penis and anus; then the testicles, thighs and knees; and lastly the shanks and feet — apportioned to both sides, the left being governed by the rising drekkāṇa-portions, in a threefold division.
हिन्दी अर्थ
लग्न से आरम्भ शरीर के अंग हैं — सिर, नेत्र, कान, नाक, कपोल, ठोड़ी और मुख; फिर गर्दन, कंधे, भुजाएँ, पार्श्व, हृदय, उदर, नाभि; फिर बस्ति, शिश्न और गुदा; फिर वृषण, जंघाएँ, घुटने; और अन्त में पिंडलियाँ व पैर — दोनों ओर बँटे हुए, बायाँ भाग उदित द्रेष्काण-अंशों से, तीन प्रकार से।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
5.25 सत्यापित
Scars and marks, and their causes
संस्कृत
तस्मिन् पापयुतं व्रणे शुभयुते दृष्टे च लक्ष्मादिशेत् स्वऋक्षांशे स्थिर संयुतेषु सहजः स्याद् अन्यथाङ्गतुकः । मन्देश्मानिलजोऽग्नि शास्त्र विषजो भौमे बुधे भू भवः सूर्ये काष्ठ चतुष्पदेन हिमगौ श ृङ्ग्यब्जजोऽन्यैः शुभम् ॥ २५॥
tasmin pāpayutaṃ vraṇe śubhayute dṛṣṭe ca lakṣmādiśet svaṛkṣāṃśe sthirasaṃyuteṣu sahajaḥ syād anyathāgantukaḥ | mandeśmānilajo’gniśastraviṣajo bhaume budhe bhūbhavaḥ sūrye kāṣṭhacatuṣpadena himagau śṛṅgyabjajo’nyaiḥ śubham || 25 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
In that limb a malefic marks a scar or wound and a benefic a mole; in a fixed sign or navāṁśa the mark is congenital, otherwise acquired. Saturn’s mark comes from stone or wind, Mars’s from fire, a weapon or poison, Mercury’s from a fall to earth, the Sun’s from wood or a quadruped, the Moon’s from a horned animal or from water; other combinations give an auspicious mark.
हिन्दी अर्थ
उस अंग में पापग्रह घाव/क्षत का और शुभग्रह तिल का सूचक है; स्थिर राशि/नवांश में चिह्न जन्मजात, अन्यथा अर्जित होता है। शनि का चिह्न पत्थर या वायु से, मंगल का अग्नि, शस्त्र या विष से, बुध का भूमि (गिरने) से, सूर्य का काष्ठ या चतुष्पद से, चन्द्र का सींग वाले पशु या जल से होता है; अन्य योग शुभ चिह्न देते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
5.26 सत्यापित
Where planets gather; a wound or a beauty-mark
संस्कृत
समनुपतिता यस्मिन् भागे त्रयः स बुधा ग्रहा भवति नियमात् तस्यावाप्तिः शुभेष्वशुभेषु वा । व्रण कृद् अशुभः षष्ठे देहे तनोर्भ समाश्रिते तिलकम् अशकृद् दृष्टः सौम्यैर्युतश्च स लक्ष्मवान् ॥ २६॥
samanupatitā yasmin bhāge trayaḥ sabudhā grahā bhavati niyamāt tasyāvāptiḥ śubheṣvaśubheṣu vā | vraṇakṛd aśubhaḥ ṣaṣṭhe dehe tanorbha samāśrite tilakam aśakṛd dṛṣṭaḥ saumyairyutaśca sa lakṣmavān || 26 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
In whatever limb three planets together with Mercury fall, one necessarily gains or suffers there, according as they are benefic or malefic. A malefic in the sixth causes a wound on the body; but when the limb’s sign is repeatedly aspected and joined by benefics, the person bears an auspicious mark.
हिन्दी अर्थ
जिस अंग में तीन ग्रह बुध सहित एकत्र हों, वहाँ नियमतः लाभ या हानि होती है — वे शुभ हों या अशुभ, तदनुसार। छठे भाव में पापग्रह शरीर पर घाव करता है; किन्तु जब उस अंग की राशि बार-बार शुभग्रहों से दृष्ट व युत हो, तो व्यक्ति शुभ चिह्न (तिल) धारण करता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
6 Ariṣṭa — early dangers to life (12)
-
6.1 सत्यापित
The Moon at twilight with malefics
संस्कृत
संध्यायां हिम दीधिति होरा पापैर्भान्त गतैर्निधनाय । रत्येकं शशि पाप समेतैः केन्द्रैर्वा स विनाशम् उपैते ॥ १॥
saṃdhyāyāṃ himadīdhitihorā pāpairbhāntagatairnidhanāya | pratyekaṃ śaśipāpasametaiḥ kendrairvā sa vināśam upaiti || 1 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When the Moon’s horā falls at twilight with malefics at the sign-junctions, it tends to death; likewise when the Moon is joined with malefics and malefics occupy the angles, the child meets its end.
हिन्दी अर्थ
जब चन्द्र की होरा सन्ध्या-काल में हो और पापग्रह भ-सन्धि/अष्टम में हों, तो यह मृत्यु की ओर ले जाता है; इसी प्रकार जब चन्द्र पापग्रह से युत हो और पापग्रह केन्द्रों में हों, तो बालक विनाश को प्राप्त होता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
6.2 सत्यापित
Malefics in the two halves of the chart
संस्कृत
चक्रस्य पूर्वापर भागगेषु क्रूरेषु सौम्येषु च कीट लग्ने । क्षिप्रं विनाशं समुपैति जातः पपैर्विलग्नास्तमयाभितश्च ॥ २॥
cakrasya pūrvāparabhāgageṣu krūreṣu saumyeṣu ca kīṭalagne | kṣipraṃ vināśaṃ samupaiti jātaḥ pāpairvilagnāstamayābhitaśca || 2 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When malefics occupy the eastern and western halves of the chart and Scorpio is the ascendant, the child born soon perishes; so too when malefics stand on both sides of the ascendant and the descendant.
हिन्दी अर्थ
जब पापग्रह चक्र के पूर्व और पश्चिम अर्ध में हों और वृश्चिक (कीट) लग्न हो, तो जन्मा बालक शीघ्र विनाश को प्राप्त होता है; वैसे ही जब पापग्रह लग्न और अस्त (सप्तम) के दोनों ओर हों।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
6.3 सत्यापित
Malefics in the ascendant and seventh
संस्कृत
पापावुदयास्त गतौ क्रूरेणयुतश्च शशी । दृष्टश्च शुभैर्न यदा मृत्युश्च भवेद् अचिरात् ॥ ३॥
pāpāvudayāstagatau krūreṇayutaśca śaśī | dṛṣṭaśca śubhairna yadā mṛtyuśca bhaved acirāt || 3 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When two malefics are in the ascendant and the seventh, and the Moon is joined with a malefic and unaspected by benefics, death follows before long.
हिन्दी अर्थ
जब दो पापग्रह लग्न और सप्तम में हों, और चन्द्र पापग्रह से युत हो तथा शुभग्रहों से अदृष्ट हो, तो शीघ्र ही मृत्यु होती है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
6.4 सत्यापित
The waning Moon in the twelfth
संस्कृत
क्षीणे हिमगौ व्ययगौ पापैरुदयाष्टमगैः । केन्द्रेषु शुभाश्च न चेत् क्षिप्रं निधनं प्रवदेत् ॥ ४॥
kṣīṇe himagau vyayage pāpairudayāṣṭamagaiḥ | kendreṣu śubhāśca na cet kṣipraṃ nidhanaṃ pravadet || 4 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When the waning Moon is in the twelfth, malefics are in the ascendant and the eighth, and no benefic occupies an angle, declare an early death.
हिन्दी अर्थ
जब क्षीण चन्द्र बारहवें में हो, पापग्रह लग्न और अष्टम में हों, और कोई शुभग्रह केन्द्रों में न हो, तो शीघ्र मृत्यु कहनी चाहिए।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
6.5 सत्यापित
The Moon with a malefic in the dusthānas
संस्कृत
क्रूरेण संयुतः शशी स्मरान्त्य मृत्यु लग्नगः । कण्टकाद् बहिः शुभैरवीक्षितश्च मृत्युदः ॥ ५॥
krūreṇa saṃyutaḥ śaśī smarāntyamṛtyulagnagaḥ | kaṇṭakād bahiḥ śubhairavīkṣitaśca mṛtyudaḥ || 5 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The Moon joined with a malefic and placed in the 7th, 12th, 8th or ascendant, unaspected by benefics outside the angles, gives death.
हिन्दी अर्थ
पापग्रह से युत चन्द्र, जो सप्तम, द्वादश, अष्टम या लग्न में हो, और केन्द्रों से बाहर शुभग्रहों से अदृष्ट हो, मृत्युदायक होता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
6.6 सत्यापित
The Moon in the 6th or 8th; graded results
संस्कृत
शशिन्यरि विनाशगे निधनम् आशु पापेक्षिते शुभैरथ समाष्टकदलम् अतश्च मिश्रैः स्थितिः । असद्भिरवलोकिते बलिभिरत्र मासं शुभे कलत्र सहिते च पाप विजिते विलग्नाधिपे ॥ ६॥
śaśinyari vināśage nidhanam āśu pāpekṣite śubhairatha samāṣṭakandalam ataśca miśraiḥ sthitiḥ | asadbhiravalokite balibhiratra māsaṃ śubhe kalatrasahite ca pāpa vijite vilagnādhipe || 6 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When the Moon is in the sixth or eighth, aspected by malefics, death comes quickly; aspected by benefics, life is prolonged; by mixed aspects, a mixed span. Aspected by strong malefics, death within a month; and when a benefic is in the seventh while the ascendant-lord is overpowered by malefics, death likewise follows.
हिन्दी अर्थ
जब चन्द्र छठे या आठवें में हो और पापग्रहों से दृष्ट हो, तो शीघ्र मृत्यु; शुभग्रहों से दृष्ट हो तो आयु बढ़ती है; मिश्रित दृष्टि से मिश्रित आयु। बलवान् पापग्रहों से दृष्ट हो तो मास भर में मृत्यु; और जब सप्तम में शुभग्रह हो पर लग्नेश पापग्रहों से पराजित हो, तो भी मृत्यु होती है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
6.7 सत्यापित
Death together with the mother
संस्कृत
लग्ने क्षीणे शशिनि निधनं रन्ध्र केन्द्रेषु पापैः पापान्तस्थे निधन हिबुक द्यून संस्थे च चन्द्रे एवं लग्ने भवति मदन च्छिद्र संस्थैश्च पापैर्मात्रा सार्द्धं यदि न च शुभैर्वीक्षितः शक्ति भ्ऱ्द्भिः ॥ ७॥
lagne kṣīṇe śaśini nidhanaṃ randhrakendreṣu pāpaiḥ pāpāntasthe nidhana hibuka dyūna saṃsthe ca candre evaṃ lagne bhavati madanacchidrasaṃsthaiśca pāpairmātrā sārddhaṃ yadi na ca śubhairvīkṣitaḥ śaktibhṛdbhiḥ || 7 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When the waning Moon is in the ascendant with malefics in the eighth and the angles; or the Moon stands hemmed by malefics in the eighth, fourth or seventh; or malefics occupy the seventh and eighth from the ascendant — death comes, together with the mother’s, unless strong benefics aspect.
हिन्दी अर्थ
जब क्षीण चन्द्र लग्न में हो और पापग्रह अष्टम व केन्द्रों में हों; या चन्द्र अष्टम, चतुर्थ (हिबुक) या सप्तम (द्यून) में पापग्रहों से घिरा हो; या लग्न से सप्तम-अष्टम में पापग्रह हों — तो माता सहित मृत्यु होती है, यदि बलवान् शुभग्रहों की दृष्टि न हो।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
6.8 सत्यापित
The Moon at a sign-junction with malefics in trines
संस्कृत
राश्यन्तगे सद्भिरवीक्ष्यमाणे चन्द्रे त्रिकोणोपगतैश्च पापैः । प्राणैः प्रयात्याशु शिशुर्वियोगम् अस्ते च पापैस्तुहिनांशु लग्ने ॥ ८॥
rāśyantage sadbhiravīkṣyamāṇe candre trikoṇopagataiśca pāpaiḥ | prāṇaiḥ prayātyāśu śiśurviyogam aste ca pāpaistuhināṃśu lagne || 8 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When the Moon is at a sign’s end, unaspected by benefics, with malefics in the trines; or malefics are in the seventh with the Moon in the ascendant — the infant soon departs this life.
हिन्दी अर्थ
जब चन्द्र राशि के अन्त (सन्धि) में हो, शुभग्रहों से अदृष्ट हो, और पापग्रह त्रिकोणों में हों; या चन्द्र लग्न में हो और सप्तम में पापग्रह हों — तो शिशु शीघ्र ही प्राण त्याग देता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
6.9 सत्यापित
The eclipsed Moon; death by a weapon
संस्कृत
अशुभ सहिते ग्रस्ते चन्द्रे कुजे निधनाश्रिते जननि सुतयोर्मृत्युर्लग्ने रवौ तु स शस्त्रजः । उदयति रवौ शीतांशौ वा त्रिकोण विनाशगैर्निधनम् अशुभैर्वीर्योपेतैः शुभैर्न युतेक्षिते ॥ ९॥
aśubhasahite graste candre kuje nidhanāśrite jananisutayormṛtyurlagne ravau tu sa śastrajaḥ | udayati ravau śītāṃśau vā trikoṇavināśagairnidhanam aśubhairvīryopetaiḥ śubhairna yutekṣite || 9 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When the eclipsed Moon is joined with a malefic and Mars occupies the eighth, both mother and child die; with the Sun in the ascendant, the death is by a weapon. And when the Sun or Moon rises with strong malefics in the trines and the eighth, unjoined and unaspected by benefics, death ensues.
हिन्दी अर्थ
जब ग्रहण-ग्रस्त चन्द्र पापग्रह से युत हो और मंगल अष्टम में हो, तो माता और बालक दोनों की मृत्यु होती है; लग्न में सूर्य हो तो मृत्यु शस्त्र से। और जब सूर्य या चन्द्र त्रिकोणों व अष्टम में बलवान् पापग्रहों सहित उदय हो, और शुभग्रहों से युत या दृष्ट न हो, तो मृत्यु होती है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
6.10 सत्यापित
Four malefics in the 12th, 9th, ascendant and 8th
संस्कृत
असितरवि शशाङ्क भूमिजैर्व्यय नवमोदय नैधनाश्रितैः । भवति मरणम् आशु देहिनां यदि बलिना गुरुणा न वीक्षिताः ॥ १०॥
asitaraviśaśāṅkabhūmijair vyaya navamodayanaidhanāśritaiḥ | bhavati maraṇam āśu dehināṃ yadi balinā guruṇā na vīkṣitāḥ || 10 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When Saturn, the Sun, the Moon and Mars occupy the 12th, 9th, ascendant and 8th, the being soon dies, unless a strong Jupiter aspects them.
हिन्दी अर्थ
जब शनि, सूर्य, चन्द्र और मंगल क्रमशः बारहवें, नवें, लग्न और अष्टम में हों, तो प्राणी की शीघ्र मृत्यु होती है, यदि बलवान् गुरु उन्हें न देखे।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
6.11 सत्यापित
The Moon with a malefic in the death-dealing houses
संस्कृत
सुत मदन नवान्त्य लग्नरन्ध्रेष्वशुभयुतो मरणाय शीतरश्मिः । भृगुसुत शशिपुत्र देवपूज्यैर्यदि बलिभिर्न युतोऽवलोकितो वा ॥ ११॥
sutamadananavāntyalagnarandhreṣvaśubhayuto maraṇāyaśītaraśmiḥ | bhṛgusuta śaśiputra devapūjyairyadi balibhirna yuto’valokito vā || 11 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The Moon joined with a malefic in the 5th, 7th, 9th, 12th, ascendant or 8th leads to death, unless it is joined with or aspected by a strong Venus, Mercury or Jupiter.
हिन्दी अर्थ
चन्द्र पापग्रह से युत होकर पंचम, सप्तम, नवम, द्वादश, लग्न या अष्टम में हो तो मृत्यु की ओर ले जाता है, यदि वह बलवान् शुक्र, बुध और गुरु से युत या दृष्ट न हो।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
6.12 सत्यापित
Death within the year — as the sages declared
संस्कृत
योगे स्थानं गतवति बलिनश्चन्द्रे स्वं वा तनु गृहम् अथ वा । पापैर्दृष्टे बलवति मरणं वर्षस्यान्तः किल मुनि गदितम् ॥ १२॥
yoge sthānaṃ gatavati balinaścandre svaṃ vā tanu gṛham atha vā | pāpairdṛṣṭe balavati maraṇaṃ varṣasyāntaḥ kila muni gaditam || 12 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When, in such a combination, the strong Moon has reached its place or the ascendant and is aspected by a powerful malefic, death within the year — so the sages have declared.
हिन्दी अर्थ
जब ऐसे योग में बलवान् चन्द्र अपने स्थान या लग्न (अपने तनु-गृह) में पहुँचकर बलवान् पापग्रह से दृष्ट हो, तो एक वर्ष के भीतर मृत्यु — ऐसा मुनियों ने कहा है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
7 Āyurdāya — the span of life (14)
-
7.1 सत्यापित
The years contributed by the planets
संस्कृत
मय यवन मणित्थ शक्ति पूर्वैर्दिवस करादिषु वत्सराः प्रदिष्टाः । नव तिथि विषयाश्वि भूतरुद्रदश सहिता दशभिः स्व तुङ्ग भेषु ॥ १॥
mayayavanamaṇitthaśaktipūrvairdivasakarādiṣu vatsarāḥ pradiṣṭāḥ | navatithiviṣayāśvibhūtarudradaśasahitā daśabhiḥ svatuṅgabheṣu || 1 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
By Maya, Yavana, Maṇittha, Śakti and other teachers the years contributed by the Sun and the rest are laid down; each planet gives its full quota of years when it stands in its own exaltation sign.
हिन्दी अर्थ
मय, यवन, मणित्थ, शक्ति आदि आचार्यों ने सूर्य आदि ग्रहों द्वारा दिए जाने वाले वर्ष निर्धारित किए हैं; प्रत्येक ग्रह अपनी उच्च राशि में अपने पूर्ण वर्ष प्रदान करता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
7.2 सत्यापित
Reductions for debilitation, enemy-sign and combustion
संस्कृत
नीचे अतोऽर्धं ह्रसति हि ततश्चान्तरस्थे अनुपातो होरा त्वंश प्रतिमम् अपरे राशि तुल्यं वदन्ति । हित्वा वक्रं रिपु ग्रह गतैर्हीयते स्व त्रि भागः सूर्योच्छिन्नद्युतिषु च दलं प्रोजिह्य शुक्रार्क पुत्रौ ॥ २॥
nīce ato’rdhaṃ hrasati hi tataścāntarasthe anupāto horā tvaṃśapratimam apare rāśitulyaṃ vadanti | hitvā vakraṃ ripugṛhagatairhīyate svatribhāgaḥ sūryocchinnadyutiṣu ca dalaṃ projhya śukrārkaputrau || 2 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
In debilitation the contribution is halved, and for intermediate positions it is reckoned by proportion (some measure it by the horā, others equal to the sign). A planet in an enemy’s house loses a third of its share (retrograde planets excepted); and a planet combust — its light quenched by the Sun — loses half, except Venus and Saturn.
हिन्दी अर्थ
नीच राशि में योगदान आधा हो जाता है, और बीच की स्थितियों में अनुपात से (कुछ इसे होरा से, कुछ राशि के तुल्य मानते हैं)। शत्रु के गृह में स्थित ग्रह अपने अंश का एक-तिहाई खो देता है (वक्री ग्रह को छोड़कर); और सूर्य से दग्ध ग्रह अपना आधा खो देता है — शुक्र और शनि को छोड़कर।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
7.3 सत्यापित
Loss of years by house (the harana); Satya’s rule
संस्कृत
सर्वार्ध त्रि चरण पञ्च षष्ट भागाः क्षीयन्ते व्यय भवनाद् असत्सु वामम् । सत्स्वर्धं ह्रसति तथाइकराशिगानाम् एकांशं हरति बली तथाह सत्यः ॥ ३॥
sarvārdhatricaraṇapañcaṣaṣṭabhāgāḥ kṣīyante vyaya bhavanād asatsu vāmam | satsvardhaṃ hrasati tathāikarāśigānām ekāṃśaṃ harati balī tathāha satyaḥ || 3 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Planets in the 12th and the succeeding houses lose the whole, a half, a quarter, a third, a fifth or a sixth of their contribution when malefic, and less when benefic; when two share one sign the contribution is halved, and the stronger planet takes one share from the weaker — so Satya declares.
हिन्दी अर्थ
बारहवें आदि भावों में स्थित पापग्रह अपने योगदान का पूरा, आधा, चौथाई, तिहाई, पाँचवाँ या छठा भाग खो देते हैं, और शुभग्रह इससे कम; जब दो ग्रह एक ही राशि में हों तो योगदान आधा हो जाता है, और बलवान् ग्रह दुर्बल से एक अंश ले लेता है — ऐसा सत्य कहते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
7.4 सत्यापित
The reduction for a malefic ascendant
संस्कृत
सार्धोदितोदित नवांश हतात् समस्ताद् भागोऽष्टयुक्त शत संख्यम् उपैतो नाशम् । क्रूरे विलग्न सहिते विधिना त्वनेन सौम्येक्षिते दलम् अतः प्रलयं प्रयाति ॥ ४॥
sārdhoditoditanavāṃśahatāt samastād bhāgo’ṣṭayuktaśatasaṃkhyam upaiti nāśam | krūre vilagnasahite vidhinā tvanena saumyekṣite dalam ataḥ pralayaṃ prayāti || 4 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
From the total multiplied by the risen navāṁśa, a portion (reckoned against 108) is deducted; when a malefic occupies the ascendant this loss applies by rule, and when a benefic aspects, only half of it is lost.
हिन्दी अर्थ
कुल योगदान को उदित नवांश से गुणा करने पर, (108 के सापेक्ष) एक भाग घटाया जाता है; जब लग्न में पापग्रह हो तो यह हानि नियमानुसार लगती है, और जब शुभग्रह देखे, तो उसका आधा ही नष्ट होता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
7.5 सत्यापित
The maximum life-spans of creatures
संस्कृत
समा षष्टिर्द्विघ्ना मनुज करिणां पज़्च च निशा हयानां द्वात्रिंशत् खर करभयोः पञ्चक कृतिः । विरूपा साप्यायुर्वृष महिषयोर्द्वादश शुनां स्मृतं छागादीनां दशक सहिताः षट् च परम ॥ ५॥
samā ṣaṣṭirdvighnā manujakariṇāṃ paṃca ca niśā hayānāṃ dvātriṃśat khara karabhayoḥ pañcaka kṛtiḥ | virūpā sāpyāyurvṛṣa mahiṣayordvādaśaśunāṃ smṛtaṃ chāgādīnāṃ daśakasahitāḥ ṣaṭ ca paramam || 5 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The maximum life-spans are: of men and elephants, 120 years; of horses, 32; of asses and camels, 25; of oxen and buffaloes, 24; of dogs, 12; and of goats and the like, 16 years at most.
हिन्दी अर्थ
अधिकतम आयु: मनुष्य और हाथी की 120 वर्ष; घोड़ों की 32; गधों और ऊँटों की 25; बैलों और भैंसों की 24; कुत्तों की 12; और बकरी आदि की अधिकतम 16 वर्ष।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
7.6 सत्यापित
When the full maximum life is attained
संस्कृत
अनिमिष परमांशके विलग्ने शशि तनये गवि पज़्च वर्ग लिप्ते । भवति हि परमायुषः प्रमाणं यदि सकलः सहिताः स्व तुङ्ग भेषु ॥ ६॥
animiṣa paramāṃśake vilagne śaśitanaye gavi pañcavargalipte | bhavati hi paramāyuṣaḥ pramāṇaṃ yadi sakalaḥ sahitāḥ svatuṅgabheṣu || 6 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The full measure of the maximum life-span is reached when the ascendant is in its highest division, Mercury is in Taurus and strong in the five vargas, and all the planets stand together in their exaltation signs.
हिन्दी अर्थ
अधिकतम आयु का पूर्ण मान तब प्राप्त होता है जब लग्न अपने उच्चतम अंश में हो, बुध वृष में पाँच वर्गों में बलवान् हो, और सभी ग्रह एक साथ अपनी उच्च राशियों में हों।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
7.7 सत्यापित
A defect in some longevity systems
संस्कृत
आयुर्दायं विष्णु गुप्तोऽपि चैवं देव स्वामी सिद्धसेनश्च चक्रे । दोषश्चैषां जायते अष्टावरिष्टं हित्वा नायुर्विंशतेः स्याद् अधस्तात् ॥ ७॥
āyurdāyaṃ viṣṇugupto’pi caivaṃ devasvāmī siddhasenaśca cakre | doṣaścaiṣāṃ jāyate aṣṭāvariṣṭaṃ hitvā nāyurviṃśateḥ syād adhastāt || 7 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Viṣṇugupta, Devasvāmī and Siddhasena also computed longevity in this way; but their methods have this defect — apart from the eight ariṣṭa combinations, they never yield a life-span below twenty years.
हिन्दी अर्थ
विष्णुगुप्त, देवस्वामी और सिद्धसेन ने भी इसी प्रकार आयु की गणना की; किन्तु उनकी विधियों में यह दोष है — आठ अरिष्ट योगों को छोड़कर, वे कभी बीस वर्ष से कम आयु नहीं देतीं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
7.8 सत्यापित
Full life and sovereignty in the same yoga
संस्कृत
यस्मिन् योगे पूर्णम् आयुः प्रदिष्टं तस्मिन् प्रोक्तं चक्र वर्तित्वम् अन्यैः प्रत्यक्षोऽयं दोषः परोऽपि जीवत्यायुः पूर्णम् अर्थैर्विनापि ॥ ८॥
yasmin yoge pūrṇam āyuḥ pradiṣṭaṃ tasmin proktaṃ cakra vartitvam anyaiḥ pratyakṣo’yaṃ teṣu doṣaḥ paro’pi jīvatyāyuḥ pūrṇam arthairvināpi || 8 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
In the very combinations where a full life-span is assigned, other teachers have also declared universal sovereignty; this is a plain defect in their systems, for a person may live a full life even without such fortune.
हिन्दी अर्थ
जिन योगों में पूर्ण आयु कही जाती है, उन्हीं में अन्य आचार्यों ने चक्रवर्तित्व भी बताया है; यह उनकी पद्धति में स्पष्ट दोष है, क्योंकि व्यक्ति ऐसी सम्पत्ति के बिना भी पूर्ण आयु जी सकता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
7.9 सत्यापित
Jīvaśarman’s doctrine
संस्कृत
स्वमतेन किलाह जीव शर्मा ग्रहदायं परमायुसः स्वरांशम् । ग्रह भुक्त नवांशराशि तुल्यं बहु साम्यं समुपैति सत्य वाक्यम् ॥ ९॥
svamatena kilāha jīva śarmā grahadāyaṃ paramāyusaḥ svarāṃśam | grahabhuktanavāṃśarāśitulyaṃ bahusāmyaṃ samupaiti satyavākyam || 9 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Jīvaśarman, by his own doctrine, holds that a planet’s contribution is a fraction of the maximum life proportional to its own division; reckoned as equal to the sign of the navāṁśa the planet has traversed, it largely agrees with Satya’s teaching.
हिन्दी अर्थ
जीवशर्मा अपने मत से कहते हैं कि ग्रह का योगदान अधिकतम आयु का वह अंश है जो उसके अपने विभाग के अनुपात में हो; ग्रह द्वारा भुक्त नवांश की राशि के तुल्य गिनने पर, यह बहुधा सत्य के कथन से मेल खाता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
7.10 सत्यापित
Satya’s method of computation
संस्कृत
सत्योक्ते ग्रहम् इष्टं लिप्ती कृत्वा शतद्वयेनाप्तम् । मण्डल भाग विशुद्धे अब्दाः स्युः शेषात् तु मासाद्याः ॥ १०॥
satyokte graham iṣṭaṃ liptīkṛtvā śatadvayenāptam | maṇḍalabhāgaviśuddhe abdāḥ syuḥ śeṣāt tu māsādyāḥ || 10 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
In Satya’s method, reduce the planet’s longitude to minutes, divide by two hundred, and after clearing by the degrees of the circle the quotient gives the years, and the remainder the months and the rest.
हिन्दी अर्थ
सत्य की विधि में, इष्ट ग्रह को कलाओं में बदलकर दो सौ से भाग देने पर, और मण्डल के अंशों से शुद्ध करने पर, भागफल वर्ष होता है; और शेष से मास आदि।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
7.11 सत्यापित
Bhadatta’s distinctive rule
संस्कृत
स्व तुङ्ग वक्रोपगतैस्त्रिसंगुणं द्विरुत्तम स्वांशक भ त्रिभ्हागगैः । इयान् विशेषस्तु भदत्त भाषिते स मानम् अन्यत् प्रथमे अप्युदीरितम् ॥ ११॥
svatuṅgavakropagataistrisaṃguṇaṃ dviruttamasvāṃśakabhatribhhāgagaiḥ | iyān viśeṣastu bhadattabhāṣite samānam anyat prathame apyudīritam || 11 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
According to Bhadatta, a planet in exaltation or retrograde has its contribution tripled, and one in its own best navāṁśa or third-part doubled; this alone is his distinctive point, the rest being as already stated.
हिन्दी अर्थ
भदत्त के अनुसार, उच्च या वक्री ग्रह का योगदान तिगुना, और अपने श्रेष्ठ नवांश या तृतीयांश में स्थित का दुगुना होता है; यही उनका विशेष मत है, शेष पूर्ववत् है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
7.12 सत्यापित
The measure of contribution in this method
संस्कृत
किं त्वत्र भांश प्रतिमं ददाति वीर्यान्विताराशि समं च होरा । क्रूरोदये च उपचयः स नात्र कार्यं च नाब्दैः प्रथमोपदिष्टैः ॥ १२॥
kiṃ tvatra bhāṃśapratimaṃ dadāti vīryānvitārāśisamaṃ ca horā | krūrodaye ca upacayaḥ sa nātra kāryaṃ ca nābdaiḥ prathamopadiṣṭaiḥ || 12 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Here a planet gives a contribution equal to its sign-navāṁśa, and a strong one equal to the whole sign, the horā giving half; when a malefic rises there is no increase, and the year-values first taught are not applied in this method.
हिन्दी अर्थ
यहाँ ग्रह अपने राशि-नवांश के तुल्य योगदान देता है, और बलवान् ग्रह पूरी राशि के तुल्य, तथा होरा आधा; पापग्रह के उदय में कोई वृद्धि नहीं होती, और पहले कहे वर्ष-मान इस विधि में प्रयुक्त नहीं होते।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
7.13 सत्यापित
Satya’s teaching is best; take the largest result
संस्कृत
सत्योपदेशो वरम् अत्र किन्तु कुर्वन्त्ययोग्यं बहु वर्गणाभिः । आचार्यकत्वं च बहु घ्नतायाम् एकं तु यद् भूरि तदेव कार्यम् ॥ १३॥
satyopadeśo varam atra kintu kurvantyayogyaṃ bahu vargaṇābhiḥ | ācāryakatvaṃ ca bahughnatāyām ekaṃ tu yad bhūri tadeva kāryam || 13 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Satya’s teaching is the best here; but some spoil it with many varga-multiplications, parading learning through excessive multiplying. Of all these, only the one that yields the greatest result should be adopted.
हिन्दी अर्थ
यहाँ सत्य का उपदेश श्रेष्ठ है; किन्तु कुछ लोग अनेक वर्ग-गुणाओं से इसे अनुपयुक्त बना देते हैं, बहुत गुणा करके पाण्डित्य दिखाते हैं। इन सबमें से जो एक सबसे अधिक फल दे, वही ग्रहण करना चाहिए।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
7.14 सत्यापित
A yoga for boundless life
संस्कृत
गुरु शशि सहिते कुलीर लग्ने शशि तनये भृगुजे च केन्द्रयाते । भवरिपु सहजोपगैश्च शेषैरमितम् इहायुरनुक्रमाद् विना स्यात् ॥ १४॥
guruśaśisahite kulīralagne śaśi tanaye bhṛguje ca kendrayāte | bhavaripusahajopagaiśca śeṣairamitam ihāyuranukramād vinā syāt || 14 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When Cancer rises joined with Jupiter and the Moon, Mercury and Venus occupy the angles, and the remaining planets are in the 1st, 6th and 3rd, the life-span here is boundless — needing no step-by-step reckoning.
हिन्दी अर्थ
जब कर्क लग्न में गुरु और चन्द्र सहित हो, बुध और शुक्र केन्द्रों में हों, और शेष ग्रह प्रथम, षष्ठ व तृतीय में हों, तो यहाँ आयु अपरिमित होती है — क्रमिक गणना की आवश्यकता के बिना।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
8 Daśā-antardaśā — periods and sub-periods (23)
-
8.1 सत्यापित
When results ripen — early, middle, late life
संस्कृत
उदयरवि शशाङ्क प्राणि केन्द्रादि संस्थाः । प्रथम वयसि मध्ये अन्त्ये च दद्युः फलानि । न हि न फल विपाकः केन्द्र संस्थाद्य भावे भवति हि फल पक्तिः पूर्वम् आपोक्लिमे अपि ॥ १॥
udayaraviśaśāṅkaprāṇikendrādisaṃsthāḥ | prathamavayasi madhye antye ca dadyuḥ phalāni | na hi na phalavipākaḥ kendrasaṃsthādyabhāve bhavati hi phala paktiḥ pūrvam āpoklime api || 1 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The ascendant, the Sun and the Moon, standing in the angles and so on, give their results in the first, middle and last periods of life; results never fail to ripen — when no planet is in an angle, the fruits still ripen in order, beginning even from the cadent houses.
हिन्दी अर्थ
लग्न, सूर्य और चन्द्र, केन्द्र आदि में स्थित होकर, जीवन के प्रथम, मध्य और अन्तिम काल में अपने फल देते हैं; फल का पाक कभी नहीं रुकता — केन्द्रों में कोई ग्रह न हो तो भी फल क्रमशः, आपोक्लिम से आरम्भ होकर, पकते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
8.2 सत्यापित
The order of the daśās
संस्कृत
आयुः कृतं येन हि यत् तदेव कल्प्या दश सा प्रबलस्य पूर्वाम् । साम्ये बहूनां बहु वर्षदस्य तेषां च साम्ये प्रथमोदितस्य ॥ २॥
āyuḥ kṛtaṃ yena hi yat tadeva kalpyā daśā sā prabalasya pūrvā | sāmye bahūnāṃ bahu varṣadasya teṣāṃ ca sāmye prathamoditasya || 2 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Whatever life-span a planet has contributed becomes the length of its daśā; the strongest planet’s daśā comes first, then among equals the one giving the most years, and among those still equal, the one that rose earliest.
हिन्दी अर्थ
किसी ग्रह ने जितनी आयु दी हो, वही उसकी दशा मानी जाती है; सबसे बलवान् ग्रह की दशा पहले आती है; समान बल में जो अधिक वर्ष दे उसकी, और उसमें भी समान हों तो जो पहले उदय हुआ उसकी।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
8.3 सत्यापित
How planets ripen one another’s sub-periods
संस्कृत
एकऋक्षगोऽर्धम् अपहृत्य ददाति तु स्वं त्र्यंशं त्रिकोण गृहगः स्मरगः स्वरांशम् । पादं फलस्य चतुरस्र गतः स होरस्त्वेवं परस्पर गताः परिपाचयन्ति ॥ ३॥
ekaṛkṣago’rdham apahṛtya dadāti tu svaṃ tryaṃśaṃ trikoṇagṛhagaḥ smaragaḥ svarāṃśam | pādaṃ phalasya caturasra gataḥ sahorāstvevaṃ parasparagatāḥ paripācayanti || 3 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
In the same sign a planet yields half its result; in a trine, a third; in the seventh, its whole share; in the square, a quarter — and so, mutually related (with the horā), they ripen one another’s sub-period results.
हिन्दी अर्थ
एक ही राशि में स्थित ग्रह अपना आधा फल देता है; त्रिकोण में एक-तिहाई; सप्तम में अपना पूरा अंश; चतुरस्र में फल का चौथाई — इस प्रकार परस्पर स्थित होकर (होरा सहित) वे एक-दूसरे के अन्तर्दशा-फल पकाते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
8.4 सत्यापित
Computing the sub-periods by proportion
संस्कृत
स्थानान्यथाइतानि स वर्णयित्वा सर्वाण्यधश्छेद विवर्जितानि । दशाब्द पिण्डे गुणका यथांशं छेदस्तदैक्येन दशाप्रभेदः ॥ ४॥
sthānānyathāitāni savarṇayitvā sarvāṇyadhaśchedavivarjitāni | daśābdapiṇḍe guṇakā yathāṃśaṃ chedastadaikyena daśāprabhedaḥ || 4 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Reducing all these positions to a common measure, they serve as multipliers of the total daśā-years in proportion; their sum is the divisor, and thus the sub-periods of the daśā are obtained.
हिन्दी अर्थ
इन सभी स्थानों को समान हर में लाकर, वे कुल दशा-वर्षों के अनुपाती गुणक बनते हैं; उनका योग हर होता है, और इस प्रकार दशा के उपविभाग प्राप्त होते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
8.5 सत्यापित
The quality of a daśā by strength
संस्कृत
सम्यग् बलिनः स्व तुङ्ग भागे सम्पूर्णा बल वर्जितस्यरिक्ता । नीचांश गतस्य शत्रु भागे ज्ञेयानिष्ट फलादशा प्रसूतौ ॥ ५॥
samyagbalinaḥ svatuṅgabhāge sampūrṇā balavarjitasyariktā | nīcāṃśagatasya śatru bhāge jñeyāniṣṭa phalādaśā prasūtau || 5 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The daśā of a fully strong planet in its exaltation part is full of fruit; of a weak one, empty; and of one in a debilitation or enemy navāṁśa, it is to be known as giving unwelcome results.
हिन्दी अर्थ
अपने उच्च अंश में पूर्ण बलवान् ग्रह की दशा पूर्ण-फलदायी होती है; बलहीन की खोखली; और नीच या शत्रु नवांश में स्थित की दशा अनिष्ट फल देने वाली जाननी चाहिए।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
8.6 सत्यापित
Ascending and descending daśās
संस्कृत
भ्रष्टस्य तुङ्गाद् अवरोहि संज्ञा मध्या भवेत् सा सुहृद् उच्च भागे । अरोहिणी निम्न परिच्युतस्य नीचारि भांशेष्वधमा भवे सा ॥ ६॥
bhraṣṭasya tuṅgād avarohi saṃjñā madhyā bhavet sā suhṛd ucca bhāge | arohiṇī nimnaparicyutasya nīcāri bhāṃśeṣvadhamā bhavet sā || 6 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
A planet fallen from exaltation is called “descending” and gives a middling daśā; one risen toward a friend’s or exaltation portion is “ascending”; and in a debilitation or enemy navāṁśa the daśā is of the lowest kind.
हिन्दी अर्थ
उच्च से च्युत ग्रह ‘अवरोही’ कहलाता है और उसकी दशा मध्यम होती है; मित्र या उच्च अंश की ओर बढ़ता, नीच से उठा ग्रह ‘आरोही’ होता है; और नीच या शत्रु नवांश में वह दशा निम्नतम होती है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
8.7 सत्यापित
Mixed results; what follows
संस्कृत
नीचारि भांशे समवस्थितस्य शस्ते गृहे गृहे मिश्र फला प्रदिष्टा । संज्ञानुरूपाणि फलान्यथैषां दशासु वक्ष्यामि यथोपयोगम् ॥ ७॥
nīcāri bhāṃśe samavasthitasya śaste gṛhe gṛhe miśraphalā pradiṣṭā | saṃjñānurūpāṇi phalānyathaiṣāṃ daśāsu vakṣyāmi yathopayogam || 7 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
For a planet in a debilitation or enemy navāṁśa but in a good house, mixed results are declared; and now, according to these designations, I shall state their daśā-results as they apply.
हिन्दी अर्थ
जो ग्रह नीच/शत्रु नवांश में हो किन्तु शुभ गृह में हो, उसके लिए मिश्रित फल कहे जाते हैं; और अब इन संज्ञाओं के अनुसार उनके दशा-फल यथायोग्य कहूँगा।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
8.8 सत्यापित
The daśā-quality by drekkāṇa and horā
संस्कृत
उभये अधम मध्य पूजिताद्रेष्काणैश्चर भेषु च उत्क्रमात् । अशुभेष्ट समाः स्थिरे क्रमाद् धोरायाः परिकल्पितादशा ॥ ८॥
ubhaye adhama madhya pūjitādreṣkāṇaiścara bheṣu ca utkramāt | aśubheṣṭasamāḥ sthire kramād dhorāyāḥ parikalpitādaśā || 8 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
By the drekkāṇas — reckoned as low, middling and high — the daśā results are unfavourable, favourable or neutral: counted in reverse order in movable signs and in direct order in fixed signs; the horā’s daśā is assigned likewise.
हिन्दी अर्थ
द्रेष्काणों द्वारा — निम्न, मध्यम, श्रेष्ठ — दशा-फल अशुभ, शुभ या सम होते हैं: चर राशियों में विपरीत क्रम से और स्थिर राशियों में सीधे क्रम से गिने जाते हैं; होरा की दशा भी इसी प्रकार निर्धारित होती है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
8.9 सत्यापित
The natural (naisargika) daśā-years
संस्कृत
एकं द्वौ नव विंशतिर्धृति कृती पञ्चाशद् एषां क्रमाच्चन्द्रारेन्दुज शुक्र जीवदिनक्रिद् दैवा करिणां समाः । स्वैः स्वैः पुष्ट फलानि सर्ग जनितैः पक्तिर्दशायाः क्रमाद् अन्ते लग्नदशा शुभेति यवना नेच्छन्ति केचित् तथा ॥ ९॥
ekaṃ dvau navaviṃśatirdhṛti kṛtī pañcāśad eṣāṃ kramāccandrārendujaśukrajīvadinakṛddaivākariṇāṃ samāḥ | svaiḥ svaiḥ puṣṭaphalāni sargajanitaiḥ paktirdaśāyāḥ kramād ante lagnadaśā śubheti yavanā necchanti kecit tathā || 9 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The natural (naisargika) daśā-years are, in order, 1 for the Moon, 2 for Mars, 9 for Mercury, 20 for Venus, 18 for Jupiter, 20 for the Sun and 50 for Saturn; each gives full results by its own nature, the daśās ripening in order, and the ascendant’s daśā at the end is auspicious — so the Yavanas hold, though some do not accept it.
हिन्दी अर्थ
स्वाभाविक (नैसर्गिक) दशा-वर्ष क्रमशः हैं — चन्द्र 1, मंगल 2, बुध 9, शुक्र 20, गुरु 18, सूर्य 20, और शनि 50; प्रत्येक अपने स्वभाव से पूर्ण फल देता है, दशाएँ क्रमशः पकती हैं, और अन्त में लग्न की दशा शुभ होती है — ऐसा यवन मानते हैं, यद्यपि कुछ इसे स्वीकार नहीं करते। (योग: 120 वर्ष)
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
8.10 सत्यापित
When a daśā gives good results
संस्कृत
पाक स्वामिनि लग्नगे सुहृदि वा वर्गे अस्य सौम्ये अपि वा प्रारब्धा शुभदादशा त्रिदश षड् लाभेषु वा पाकपे । मित्रोच्चोपचयस्त्रिकोण मदने पाकेश्वरस्य स्थितश्चन्द्रः सत् फल बोधनानि कुरुते पापानि चातोऽन्यथा ॥ १०॥
pākasvāmini lagnage suhṛdi vā varge asya saumye api vā prārabdhā śubhadādaśā tridaśa ṣaḍ lābheṣu vā pākape | mitroccopacayatrikoṇamadane pākeśvarasya sthitaścandraḥ sat phala bodhanāni kurute pāpāni cāto’nyathā || 10 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When the daśā-lord is in the ascendant, or in a friendly or benefic division, the daśā that begins is auspicious — as also when it is in the 3rd, 6th or 11th. When the Moon stands in a friend’s or exaltation sign, an upacaya, a trine, or the seventh from the daśā-lord, it awakens good results; otherwise, evil ones.
हिन्दी अर्थ
जब दशा-स्वामी लग्न में, या मित्र/शुभ ग्रह के वर्ग में हो, तो आरम्भ होने वाली दशा शुभ होती है — वैसे ही जब वह तीसरे, छठे या ग्यारहवें में हो। जब चन्द्र दशा-स्वामी से मित्र/उच्च राशि, उपचय, त्रिकोण या सप्तम में हो, तो शुभ फल जगाता है; अन्यथा अशुभ।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
8.11 सत्यापित
The Moon’s daśā, by the sign it occupies
संस्कृत
प्रारब्धा हिमगौ दशा स्व गृहगे मानार्थ सौख्यावहा कौजे दूषयति स्त्रियं बुध गृहे विद्या सुहृद् वित्तदा । दुर्गारण्य पथालये कृषि करी सिंहे सितऋक्षे अन्नदा कुस्त्रीदा मृग कुम्भयोर्गुरु गृहे मानार्थ सौख्यावहा ॥ ११॥
prārabdhā himagau daśā sva gṛhage mānārtha saukhyāvahā kauje dūṣayati striyaṃ budha gṛhe vidyā suhṛd vittadā | durgāraṇya pathālaye kṛṣikarī siṃhe sitaṛkṣe annadā kustrīdā mṛgakumbhayorgurugṛhe mānārtha saukhyāvahā || 11 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The daśā begun with the Moon in its own house brings honour, wealth and comfort; in Mars’s sign it harms the wife; in Mercury’s sign it gives learning, friends and wealth; in Leo it brings dwelling in forts, forests or by the road and the pursuit of farming; in Venus’s sign it gives food; in Capricorn or Aquarius, an ill wife; and in Jupiter’s house, honour, wealth and comfort.
हिन्दी अर्थ
चन्द्र की दशा जब वह अपने गृह में हो तो मान, धन और सुख लाती है; मंगल की राशि में पत्नी को हानि; बुध की राशि में विद्या, मित्र और धन; सिंह में दुर्ग, वन या मार्ग के निवास तथा कृषि; शुक्र की राशि में अन्न; मकर-कुम्भ में कुस्त्री; और गुरु के गृह में मान, धन व सुख देती है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
8.12 सत्यापित
The Sun’s daśā
संस्कृत
सौर्यां स्वन् नखदन्त चर्म कनक क्रौर्याध्व भूपाहवैस्तक्ष्ण्यं दैर्यम् अजस्रम् उद्यमरतिः ख्यातिः प्रतापोन्नतिः । भार्य पुत्रधनारि शस्त्र हुतभुग् भूपोद्भवा व्यापद स्त्यागी पापरतिः स्व भृत्य कलहो हृत् क्रोड पीडामयाः ॥ १२॥
sauryāyāṃ svan nakhadanta carma kanaka krauryādhva bhūpāhavaistaikṣṇyaṃ dhairyam ajasram udyamaratiḥ khyātiḥ pratāponnatiḥ | bhāryaputradhanāriśastrahutabhugbhūpodbhavā vyāpadas tyāgī pāparatiḥ svabhṛtyakalaho hṛtkroḍapīḍāmayāḥ || 12 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
In the Sun’s daśā: gains through nails, teeth, hides and gold; cruelty, travel, and dealings with kings and in battle; sharpness, firmness, ceaseless effort, fame, dignity and advancement; but also dangers arising from wife, sons, wealth, enemies, weapons, fire and kings; a generous but sin-inclined temper, quarrels with one’s servants, and afflictions of the heart and belly.
हिन्दी अर्थ
सूर्य की दशा में: नख, दाँत, चर्म, स्वर्ण से लाभ; क्रूरता, यात्रा, राजाओं और युद्ध से सम्बन्ध; तीक्ष्णता, धैर्य, निरन्तर उद्यम, यश, प्रताप और उन्नति; किन्तु पत्नी, पुत्र, धन, शत्रु, शस्त्र, अग्नि और राजा से उत्पन्न संकट भी; त्यागी किन्तु पाप-प्रवृत्त स्वभाव, सेवकों से कलह, और हृदय व उदर के रोग।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
8.13 सत्यापित
The Moon’s daśā (general results)
संस्कृत
इन्दोः प्राप्यदशां फलानि लभते मन्त्रद्विजात्युद्भवनीक्षु क्षीर विकार वस्त्र कुसुम क्रीडा तिलान्न श्रमैः । निद्रालस्य मृदु द्विजामररतिः स्त्री जन्म मेधाविता कीर्त्यर्थोपचक्षयौ च बलिभिर्वैरं स्व पक्षेण च ॥ १३॥
indoḥ prāpyadaśāṃ phalāni labhate mantradvijātyudbhavanīkṣukṣīravikāravastrakusuma-krīḍātilānnaśramaiḥ | nidrālasyamṛdudvijāmararatiḥ strījanma medhāvitākīrtyarthopacayakṣayau ca balibhirvairaṃ svapakṣeṇa ca || 13 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
In the Moon’s daśā one gains through counsel, brahmins, sugarcane, milk-products, cloth, flowers, sport, sesame, food and labour; there is sleep and indolence, love of gentle brahmins and of the gods, the birth of daughters, intelligence and fame, both gain and loss of wealth, and enmity with the powerful and with one’s own kin.
हिन्दी अर्थ
चन्द्र की दशा में मन्त्रणा, ब्राह्मण, गन्ना, दुग्ध-पदार्थ, वस्त्र, पुष्प, क्रीड़ा, तिल, अन्न और श्रम से लाभ; निद्रा, आलस्य, कोमल ब्राह्मणों व देवताओं में अनुराग, कन्या-जन्म, बुद्धि व यश, धन की वृद्धि और क्षय दोनों; तथा बलवानों और अपने ही पक्ष से वैर होता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
8.14 सत्यापित
Mars’s daśā
संस्कृत
भौमस्यारि विमर्द भूप सहज क्षित्याविकाजैर्धनं प्रद्वेषः सुत मित्रदार सहजैर्विद्वद् गुरु द्वेष्टृता । तृष्णासृग् ज्वर पित्त भङ्ग जनितारोगाः पर स्त्री कृताः प्रीतिः पापरतैरधर्म निरतिः पारुष्य तैक्ष्ण्यानि च ॥ १४॥
bhaumasyārivimardabhūpasahajakṣityāvikājair dhanaṃ pradveṣaḥ suta mitradāra sahajairvidvad guru dveṣṭṛtā | tṛṣṇāsṛgjvarapittabhaṅgajanitārogāḥ parastrīkṛtāḥ prītiḥ pāparatairadharmaniratiḥ pāruṣya taikṣṇyāni ca || 14 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
In Mars’s daśā: wealth through overcoming enemies, kings, brothers, land and livestock; hostility toward sons, friends, wife and brothers; enmity toward the learned and toward elders; thirst, fevers of blood and bile, and diseases from injuries; attachment to others’ wives; delight in the wicked, addiction to unrighteousness, and harshness and severity of temper.
हिन्दी अर्थ
मंगल की दशा में शत्रुओं, राजाओं, भाइयों, भूमि और पशुओं को परास्त कर धन; पुत्र, मित्र, पत्नी और भाइयों से द्वेष; विद्वानों और गुरुजनों से वैर; तृष्णा, रक्त-पित्त-ज्वर, चोट से रोग; परस्त्री में आसक्ति; दुष्टों में प्रीति, अधर्म में रति, तथा कठोरता व तीक्ष्णता।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
8.15 सत्यापित
Mercury’s daśā
संस्कृत
बौध्यां दौत्य सुहृद् गुरु द्विजधनं विद्वत् प्रशंसा यशो युक्ति द्रव्य सुवर्ण वेसर मही सौभाग्य सौख्याप्तयः । हास्योपासन कौशलं मति चयो धर्म क्रिया सिद्धयः पारुष्यं श्रम बन्ध मानस शुचः पीडा च धातु त्रयात् ॥ १५॥
baudhyāṃ dautyasuhṛdgurudvijadhanaṃ vidvatpraśaṃsā yaśo yuktidravyasuvarṇavesaramahī-saubhāgyasaukhyāptayaḥ | hāsyopāsanakauśalaṃ maticayo dharmakriyāsiddhayaḥ pāruṣyaṃ śramabandhamānasaśucaḥ pīḍā ca dhātutrayāt || 15 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
In Mercury’s daśā: wealth through mediation, friends, elders and brahmins; praise from the learned and fame; gains of ingenious goods, gold, mules, land, good fortune and comfort; skill in wit and worship, growth of intellect and success in pious acts; but also harshness, fatigue, confinement, mental grief, and afflictions of the three humours.
हिन्दी अर्थ
बुध की दशा में दूतकर्म/मध्यस्थता, मित्र, गुरु और ब्राह्मणों से धन; विद्वानों से प्रशंसा और यश; युक्तिपूर्ण वस्तुओं, स्वर्ण, खच्चर, भूमि, सौभाग्य और सुख की प्राप्ति; हास्य व उपासना में कौशल, बुद्धि-वृद्धि, धर्म-कार्यों में सफलता; किन्तु कठोरता, श्रम, बन्धन, मानसिक शोक, और त्रिदोष से पीड़ा भी।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
8.16 सत्यापित
Jupiter’s daśā
संस्कृत
जैव्यां मान गुणोदयो मति चयः कान्तिः प्रतापोन्नतिर्माहात्म्योद्यम मन्त्र नीति नृ पति स्वाध्याय मन्त्रैर्धनम् । हेमाश्वात्मज कुञ्जराम्बर चयः प्रीतिश्च सद् भूमिपैः । सूक्ष्म्योह गहनाश्रमः श्रवणरुग् वैरं विधर्माश्रितैः ॥ १६॥
jaivyāṃ mānaguṇodayo maticayaḥ kāntiḥ pratāponnatirmāhātmyodyama mantra nīti nṛ pati svādhyāya mantrairdhanam | hemāśvātmaja kuñjarāmbara cayaḥ prītiśca sad bhūmipaiḥ | sūkṣmyohāgahanāśramaḥ śravaṇarug vairaṃ vidharmāśritaiḥ || 16 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
In Jupiter’s daśā: a rise of honour and virtue, growth of intellect, radiance, dignity and advancement; greatness, enterprise, sound counsel and statecraft; wealth through kings, sacred study and mantras; increase of gold, horses, sons, elephants and garments; friendship with good rulers; but also intricate, wearisome reasoning, an ear ailment, and enmity with those of alien faith.
हिन्दी अर्थ
गुरु की दशा में मान और गुण का उदय, बुद्धि-वृद्धि, कान्ति, प्रताप और उन्नति; महात्म्य, उद्यम, मन्त्रणा, नीति; राजाओं, स्वाध्याय और मन्त्रों से धन; स्वर्ण, अश्व, पुत्र, हाथी और वस्त्रों की वृद्धि; सज्जन राजाओं से प्रीति; किन्तु सूक्ष्म व क्लेशकारी तर्क, श्रम, कर्ण-रोग, और विधर्मियों से वैर भी।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
8.17 सत्यापित
Venus’s daśā
संस्कृत
शौक्यां गीतरतिः प्रमोद सुरभि द्रव्यान्न पानाम्बर स्त्री रत्न द्युति मन्मथोपकरण ज्ञानेष्ट मित्रागमाः । कौशल्यं क्रय विक्रये कृषि निधि प्राप्तिर्धनस्यागमो । वृन्दोर्वीश निषादधर्मरहितैर्वैरं शुचः स्नेहतः ॥ १७॥
śaukriyāṃ gītaratiḥ pramodasurabhidravyānna-pānāmbarastrīratnadyutimanmathopakaraṇa-jñāneṣṭamitrāgamāḥ | kauśalyaṃ kraya vikraye kṛṣinidhiprāptirdhanasyāgamo | vṛndorvīśa niṣādadharmarahitairvairaṃ śucaḥ snehataḥ || 17 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
In Venus’s daśā: love of song and merriment, fragrant things, food, drink, clothes, women, jewels and splendour, the appointments of love, learning, and the arrival of dear friends; skill in trade; gains from farming and hidden treasure; the coming of wealth; but enmity with troupes, rulers, the base and the irreligious, and grief that springs from affection.
हिन्दी अर्थ
शुक्र की दशा में गीत-प्रेम, आमोद, सुगन्धित वस्तुएँ, अन्न, पान, वस्त्र, स्त्री, रत्न, कान्ति, काम-उपकरण, ज्ञान, और प्रिय मित्रों का आगमन; क्रय-विक्रय में कौशल; कृषि और निधि की प्राप्ति; धन का आगमन; किन्तु मण्डलियों, राजाओं, नीच और अधार्मिकों से वैर, तथा स्नेह से उत्पन्न शोक भी।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
8.18 सत्यापित
Saturn’s daśā
संस्कृत
सौरीं प्राप्य खरोष्ट्र पक्षि महिषी वृद्धाङ्गनावाप्तयः । श्रेणी ग्राम पुरधि कार जनिता पूजा कुधान्यागमः । श्लेष्मेर्ष्यानिल कोप मोह मलिन व्यापत्ति तन्द्राश्रमान् । भृत्यापत्य कलत्र भर्त्सनम् अपि प्राप्नोति च व्यङ्गयताम् ॥ १८॥
saurīṃ prāpya kharoṣṭrapakṣimahiṣīvṛddhāṅganāvāptayaḥ | śreṇīgrāmapuradhikārajanitāpūjā kudhānyāgamaḥ | śleṣmerṣyānilakopamohamalinavyāpatti-tandrāśramān | bhṛtyāpatya kalatra bhartsanam api prāpnoti ca vyaṅgayatām || 18 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
In Saturn’s daśā: gains of asses, camels, birds, buffaloes and elderly women; honour from authority over guilds, villages and towns; the coming of coarse grain; phlegm, jealousy, wind-driven anger, delusion, sordid mishaps, drowsiness and fatigue; reproach from servants, children and wife; and even the onset of some deformity.
हिन्दी अर्थ
शनि की दशा में गधे, ऊँट, पक्षी, भैंस और वृद्ध स्त्रियों की प्राप्ति; श्रेणी, ग्राम और नगर पर अधिकार से उत्पन्न सम्मान; हीन धान्य का आगमन; कफ, ईर्ष्या, वात-जन्य क्रोध, मोह, मलिन विपत्तियाँ, तन्द्रा और श्रम; सेवकों, सन्तान और पत्नी से भर्त्सना; और किसी विकलांगता की प्राप्ति भी।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
8.19 सत्यापित
Good, evil and mixed daśās
संस्कृत
दशासु शस्तासु शुभानि कुर्वन्त्यनिष्ट संज्ञा स्व शुभानि चैवम् । मिश्रासु निश्राणि दशा फलानि होरा फलं लग्न पतेः स मानम् ॥ १९॥
daśāsu śastāsu śubhāni kurvantyaniṣṭasaṃjñāsvaśubhāni caivam | miśrāsu miśrāṇi daśā phalāni horāphalaṃ lagna pateḥ samānam || 19 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
In auspicious daśās these results prove good, in inauspicious ones evil, and in mixed ones mixed; the result of the horā is like that of the lord of the ascendant.
हिन्दी अर्थ
शुभ दशाओं में ये फल शुभ होते हैं, अनिष्ट-संज्ञक में अशुभ, और मिश्रित में मिश्रित; होरा का फल लग्नेश के फल के समान होता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
8.20 सत्यापित
Apply all a planet’s significations in its daśā
संस्कृत
संज्ञाध्याये यस्य यद् रव्य मुक्तं कर्माजीवो यश्च यस्योपदिष्टः । भाव स्थानालोक योगोद्भवं च तत् तत् सर्वं तस्य योज्यं दशायाम् ॥ २०॥
saṃjñādhyāye yasya yaddravyamuktaṃ karmājīvo yaśca yasyopadiṣṭaḥ | bhāvasthānālokayogodbhavaṃ ca tat tat sarvaṃ tasya yojyaṃ daśāyām || 20 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Whatever substance was assigned to each planet in the chapter on significations, whatever livelihood was prescribed for it, and whatever arises from its house-position, aspects and conjunctions — all this is to be applied in its daśā.
हिन्दी अर्थ
संज्ञा-अध्याय में जिस ग्रह को जो द्रव्य कहा गया, जो आजीविका बताई गई, और उसके भाव-स्थिति, दृष्टि व योग से जो उत्पन्न हो — वह सब उसकी दशा में लगाना चाहिए।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
8.21 सत्यापित
The elemental quality shown in a daśā
संस्कृत
छायां महाभूत कृतां च सर्वे अभिव्यञ्जयन्ति स्वदशाम् अवाप्य । क्वम्ब्वग्नि वाय्वम्बरजान् गुणांश्च नासास्य दृक् त्वक् छ्रवणानुमेयात् ॥ २१॥
chāyāṃ mahābhūta kṛtāṃ ca sarve abhivyañjayanti svadaśām avāpya | kvambvagni vāyvambarajān guṇāṃśca nāsāsya dṛk tvak chravaṇānumeyāt || 21 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
On reaching their daśā, all planets manifest the quality wrought by the great elements — the properties of earth, water, fire, air and ether — to be inferred from the five senses of nose, tongue, eye, skin and ear.
हिन्दी अर्थ
अपनी दशा प्राप्त कर सभी ग्रह महाभूतों से उत्पन्न गुण (छाया) प्रकट करते हैं — पृथ्वी, जल, अग्नि, वायु और आकाश के गुण — जो नासिका, जिह्वा, नेत्र, त्वचा और कर्ण (पाँच इन्द्रियों) से अनुमेय हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
8.22 सत्यापित
The inner disposition follows the daśā
संस्कृत
शुभ फलददशाया तादृग् एवान्तरात्मा बहु जनयति पुंसां सख्यम् अर्थागमं च कथित फल विपाकैस्तर्कयेद् वर्तमानां परिणमति फलाप्तिः स्वप्न चिन्ता स्व वीर्जैः ॥ २२॥
śubhaphaladadaśāyām tādṛg evāntarātmā bahu janayati puṃsāṃ saukhyam arthāgamaṃ ca | kathita phala vipākaistarkayed vartamānāṃ pariṇamati phalāptiḥ svapnacintā svavīrjaiḥ || 22 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
In a result-giving auspicious daśā the inner disposition too becomes favourable, generating much comfort and gain for a person; by the ripening of the results already described one should judge the current period, for the fruits come to pass through one’s own efforts, foreshadowed even in dreams and thoughts.
हिन्दी अर्थ
शुभ फल देने वाली दशा में अन्तरात्मा (मनोभाव) भी वैसा ही हो जाता है और मनुष्यों को बहुत सुख तथा धन-लाभ उत्पन्न करता है; पहले कहे फल-पाकों से वर्तमान का अनुमान करना चाहिए, क्योंकि फल की प्राप्ति अपने ही प्रयत्नों से होती है, जो स्वप्न और चिन्तन में भी झलकती है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
8.23 सत्यापित
When two results conflict
संस्कृत
एक ग्रहस्य सदृशे फलयोर्विरोधे नाशं वदेद् यद् अधिकं परिपच्यते तत् । नान्यो ग्रहः सदृशम् अन्य फलं हिनस्ति स्वां स्वां दशाम् उपगताः स फल प्रदा स्युः ॥ २३॥
ekagrahasya sadṛśe phalayorvirodhe nāśaṃ vaded yad adhikaṃ paripacyate tat | nānyo grahaḥ sadṛśam anyaphalaṃ hinasti svāṃ svāṃ daśām upagatāḥ sa phalapradāḥ syuḥ || 23 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When a single planet’s two results are similar but opposed, the lesser is destroyed and the greater ripens. One planet does not cancel the like result of another; each planet gives its results only on reaching its own daśā.
हिन्दी अर्थ
जब एक ही ग्रह के दो फल समान किन्तु परस्पर विरुद्ध हों, तो न्यून का नाश होता है और अधिक पकता है। एक ग्रह दूसरे के समान फल को नष्ट नहीं करता; प्रत्येक ग्रह अपनी-अपनी दशा प्राप्त कर ही फल देता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
9 Aṣṭakavarga — the eightfold strength (8)
-
9.1 सत्यापित
The Sun’s aṣṭakavarga (bhinnāṣṭakavarga)
संस्कृत
स्वाद् अर्कः प्रथमाय बन्धु निधन द्व्याज्ञा तपो द्यूनगो वक्रात् स्वाद् इव तद्वद् एवरविजाच्छुक्रात् स्मरान्त्यारिषु । जीवाद् धर्म सुताय शत्रुषु दश त्र्यायारिगः शीतगोरेष्वेवान्त्य तपः सुतेषु च बुधाल् लग्नात् स बन्ध्वन्त्यगः ॥ १॥
svād arkaḥ prathamāyabandhunidhanadvyājñātapo-dyūnago vakrāt svād iva tadvad evaravijācchukrāt smarāntyāriṣu | jīvād dharmasutāyaśatruṣu daśatryāyārigaḥ śītagoreṣvevāntyatapaḥsuteṣu ca budhāllagnāt sabandhvantyagaḥ || 1 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
This verse gives the houses in which the Sun contributes an auspicious point (bindu), reckoned in turn from the Sun itself, from Mars, Saturn, Venus, Jupiter, the Moon, Mercury and the ascendant — the eight reference-points of the Sun’s bhinnāṣṭakavarga.
हिन्दी अर्थ
यह श्लोक उन भावों को बताता है जिनमें सूर्य शुभ बिन्दु देता है, जो क्रमशः स्वयं सूर्य से, मंगल, शनि, शुक्र, गुरु, चन्द्र, बुध और लग्न से गिने जाते हैं — सूर्य के भिन्नाष्टकवर्ग के आठ आधार-बिन्दु।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review. (9.1–9.7 are the bhinnāṣṭakavarga bindu-tables; the exact benefic-house lists follow the standard aṣṭakavarga tables.)
-
9.2 सत्यापित
The Moon’s aṣṭakavarga
संस्कृत
लग्नात् षट् त्रि दशायगः स धन धी धर्मेषु चाराच्छशी स्वात् सास्तादिषु साष्ट सप्तसु रवेः षट् त्र्याय धीस्थो यमात् । धी त्र्यायाष्टम कण्टकेषु शशिजाज् जीवाद् व्ययायाष्टगः केन्द्रस्थश्च सितात् तु धर्म सुखधी त्र्यायास्पदानङ्गगः ॥ २॥
lagnāt ṣaṭtridaśāyagaḥ sadhanadhīdharmeṣu cārācchaśī svāt sāstādiṣu sāṣṭasaptasu raveḥ ṣaṭtryāyadhīstho yamāt | dhītryāyāṣṭamakaṇṭakeṣu śaśijāj jīvād vyayāyāṣṭagaḥ kendrasthaśca sitāt tu dharmasukhadhītryāyāspadānaṅgagaḥ || 2 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
This verse gives the houses in which the Moon contributes an auspicious point, reckoned from the ascendant, Mars, the Moon itself, the Sun, Saturn, Mercury, Jupiter and Venus — the Moon’s bhinnāṣṭakavarga.
हिन्दी अर्थ
यह श्लोक उन भावों को बताता है जिनमें चन्द्र शुभ बिन्दु देता है, जो लग्न, मंगल, स्वयं चन्द्र, सूर्य, शनि, बुध, गुरु और शुक्र से गिने जाते हैं — चन्द्र का भिन्नाष्टकवर्ग।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review. (9.1–9.7 are the bhinnāṣṭakavarga bindu-tables; the exact benefic-house lists follow the standard aṣṭakavarga tables.)
-
9.3 सत्यापित
Mars’s aṣṭakavarga
संस्कृत
वक्रस्तूपचयेष्विनात् स तनयेष्वाद्याधिकेषूदयाच् । चन्द्राद् दिग् विफलेषु केन्द्र निधन प्राप्त्यर्थगः स्वाच्छुभः । धर्मायाष्टम केन्द्रगोऽर्क तनयाज् ज्ञात् षट् त्रि धी लाभगः । शुक्रात् षड् व्यय लाभ म्ऱ्त्युषु गुरोः कर्मान्यलाभारिषु ॥ ३॥
vakrastūpacayeṣvināt satanayeṣvādyādhikeṣūdayāc | candrād digviphaleṣu kendranidhanaprāptyarthagaḥ svācchubhaḥ | dharmāyāṣṭamakendrago’rkatanayāj jñāt ṣaṭ tri dhī lābhagaḥ | śukrāt ṣaḍvyayalābhamṛtyuṣu guroḥ karmāntyalābhāriṣu || 3 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
This verse gives the houses in which Mars contributes an auspicious point, reckoned from the Sun, itself, the Moon, Saturn, Mercury, Venus and Jupiter and the ascendant — the bhinnāṣṭakavarga of Mars.
हिन्दी अर्थ
यह श्लोक उन भावों को बताता है जिनमें मंगल शुभ बिन्दु देता है, जो सूर्य, स्वयं, चन्द्र, शनि, बुध, शुक्र, गुरु और लग्न से गिने जाते हैं — मंगल का भिन्नाष्टकवर्ग।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review. (9.1–9.7 are the bhinnāṣṭakavarga bindu-tables; the exact benefic-house lists follow the standard aṣṭakavarga tables.)
-
9.4 सत्यापित
Mercury’s aṣṭakavarga
संस्कृत
द्व्याद्यायाष्ट तपः सुखेषु भृगुजात् स त्र्यात्मजेष्विन्दुजः साज्ञास्तेषु यमारयोर्व्ययरिपु प्राप्त्यष्टगो वाक् पतेः । धर्मायारि सुत व्ययेषु सवितुः स्वात् साद्य कर्म त्रिगः षट् स्वायाष्ट सुखास्पदेषु हिमगोः साद्येषु लग्नाच्छुभः ॥ ४॥
dvyādyāyāṣṭatapaḥsukheṣu bhṛgujāt satryātmajeṣvindujaḥ sājñāsteṣu yamārayorvyayaripuprāptyaṣṭago vākpateḥ | dharmāyārisutavyayeṣu savituḥ svāt sādyakarmatrigaḥ ṣaṭsvāyāṣṭasukhāspadeṣu himagoḥ sādyeṣu lagnācchubhaḥ || 4 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
This verse gives the houses in which Mercury contributes an auspicious point, reckoned from Venus, itself, Saturn, Mars, Jupiter, the Sun, the Moon and the ascendant — the bhinnāṣṭakavarga of Mercury.
हिन्दी अर्थ
यह श्लोक उन भावों को बताता है जिनमें बुध शुभ बिन्दु देता है, जो शुक्र, स्वयं, शनि, मंगल, गुरु, सूर्य, चन्द्र और लग्न से गिने जाते हैं — बुध का भिन्नाष्टकवर्ग।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review. (9.1–9.7 are the bhinnāṣṭakavarga bindu-tables; the exact benefic-house lists follow the standard aṣṭakavarga tables.)
-
9.5 सत्यापित
Jupiter’s aṣṭakavarga
संस्कृत
दिक् स्वाद्याष्टमदाय बन्धुषु कुजात् स्वात् त्रिकेष्वङ्गिराः सूर्यात् सत्रि नवेषु धी स्व नवदिग् लाभारिगो भार्गवात् । जायायरथ नवात्मजेषु हिमगोर्मन्दात् त्रि षड् धी व्यये दिग् धी षट् स्व सुखाय पूर्व नवगो ज्ञात् स स्मरश्च उदयात् ॥ ५॥
diksvādyāṣṭamadāyabandhuṣu kujāt svāt satrikeṣvaṅgirāḥ sūryāt satrinaveṣu dhīsvanavadiglābhārigo bhārgavāt | jāyāyārthanavātmajeṣu himagormandāt triṣaḍdhīvyaye digdhīṣaṭsvasukhāyapūrvanavago jñāt sasmaraśca udayāt || 5 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
This verse gives the houses in which Jupiter contributes an auspicious point, reckoned from Mars, itself, the Sun, Venus, the Moon, Saturn, Mercury and the ascendant — the bhinnāṣṭakavarga of Jupiter.
हिन्दी अर्थ
यह श्लोक उन भावों को बताता है जिनमें गुरु शुभ बिन्दु देता है, जो मंगल, स्वयं, सूर्य, शुक्र, चन्द्र, शनि, बुध और लग्न से गिने जाते हैं — गुरु का भिन्नाष्टकवर्ग।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review. (9.1–9.7 are the bhinnāṣṭakavarga bindu-tables; the exact benefic-house lists follow the standard aṣṭakavarga tables.)
-
9.6 सत्यापित
Venus’s aṣṭakavarga
संस्कृत
लग्नाद् आ सुत लाभरन्ध्र नवगः सान्त्यः शशाङ्कात् सितः स्वात् साज्ञेषु सुख त्रि धी नवदश च्छिद्राप्तिगः सूर्यजात् । रन्ध्राय व्यगो रवेर्नवदश प्राप्त्यष्टधीस्थो गुरोर्ज्ञाद् धी त्र्याय नवारिगस्त्रि नव षट् पुत्रायसान्त्यः कुजात् ॥ ६॥
lagnād āsutalābharandhranavagaḥ sāntyaḥ śaśāṅkāt sitaḥ svāt sājñeṣu sukhatridhīnavadaśācchidrāptigaḥ sūryajāt | randhrāyavyayago ravernavadaśaprāptyaṣṭadhīstho gurorjñād dhītryāyanavārigastrinavaṣaṭputrāyasāntyaḥ kujāt || 6 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
This verse gives the houses in which Venus contributes an auspicious point, reckoned from the ascendant, the Moon, itself, Saturn, the Sun, Jupiter, Mercury and Mars — the bhinnāṣṭakavarga of Venus.
हिन्दी अर्थ
यह श्लोक उन भावों को बताता है जिनमें शुक्र शुभ बिन्दु देता है, जो लग्न, चन्द्र, स्वयं, शनि, सूर्य, गुरु, बुध और मंगल से गिने जाते हैं — शुक्र का भिन्नाष्टकवर्ग।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review. (9.1–9.7 are the bhinnāṣṭakavarga bindu-tables; the exact benefic-house lists follow the standard aṣṭakavarga tables.)
-
9.7 सत्यापित
Saturn’s aṣṭakavarga
संस्कृत
मन्द स्वात् त्रि सुताय शत्रुषु शुभः साज्ञान्त्यगो भूमिजात् केन्द्रायाष्टधनेष्विनाद् उपचयेष्वाद्ये सुखे च उदयात् । धर्मायारि दशान्त्य मृत्युषु बुधाच्चन्द्रात् त्री षड् लाभगः षष्ठायान्त्य गतः सितास्सुर गुरोः प्राप्त्यन्त्यधी शत्रुषु ॥ ७॥
mandaḥ svāt tri sutāya śatruṣu śubhaḥ sājñāntyago bhūmijāt kendrāyāṣṭadhaneṣvinād upacayeṣvādye sukhe ca udayāt | dharmāyāridaśāntyamṛtyuṣu budhāccandrāt triṣaḍlābhagaḥ ṣaṣṭhāyāntya gataḥ sitāssuraguroḥ prāptyantyadhī śatruṣu || 7 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
This verse gives the houses in which Saturn contributes an auspicious point, reckoned from itself, Mars, the Sun, the ascendant, Mercury, the Moon, Venus and Jupiter — the bhinnāṣṭakavarga of Saturn.
हिन्दी अर्थ
यह श्लोक उन भावों को बताता है जिनमें शनि शुभ बिन्दु देता है, जो स्वयं, मंगल, सूर्य, लग्न, बुध, चन्द्र, शुक्र और गुरु से गिने जाते हैं — शनि का भिन्नाष्टकवर्ग।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review. (9.1–9.7 are the bhinnāṣṭakavarga bindu-tables; the exact benefic-house lists follow the standard aṣṭakavarga tables.)
-
9.8 सत्यापित
How the aṣṭakavarga results are read
संस्कृत
इति निगदितम् इष्टं नेष्टम् अन्यद् विशेषाद् अधिक फल विपाकं जन्म भात् तत्रदद्युः । उपचय गृह मित्र स्वोच्चगैः पुष्टम् इष्टं अवपचय गृह नीचारातिगैर्नेष्ट सम्पत् ॥ ८॥
iti nigaditam iṣṭaṃ neṣṭam anyad viśeṣād adhikaphalavipākaṃ janmabhāt tatradadyuḥ | upacayagṛhamitrasvoccagaiḥ puṣṭam iṣṭaṃ tvapacayagṛhanīcārātigairneṣṭasampat || 8 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Thus the auspicious places have been declared; all others are inauspicious. Results ripen especially from the Moon-sign, where the planets give their greater fruit. A benefic point reinforced by planets in an upacaya house, a friend’s sign or exaltation yields a favourable result, while those with planets in a non-upacaya house, an enemy’s sign or debilitation yield unfavourable ones.
हिन्दी अर्थ
इस प्रकार शुभ स्थान कहे गए; शेष सब अशुभ हैं। फल विशेषतः जन्म-राशि (चन्द्र-राशि) से पकते हैं, जहाँ ग्रह अधिक फल देते हैं। उपचय भाव, मित्र-राशि या उच्च में स्थित ग्रहों से पुष्ट शुभ बिन्दु अनुकूल फल देता है; जबकि अनुपचय भाव, शत्रु-राशि या नीच में स्थित ग्रहों वाले प्रतिकूल फल देते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review. (9.1–9.7 are the bhinnāṣṭakavarga bindu-tables; the exact benefic-house lists follow the standard aṣṭakavarga tables.)
10 Karma-ājīva — livelihood (4)
-
10.1 सत्यापित
The source of wealth
संस्कृत
अर्थाप्तिः पितृ पितृ पत्नि शत्रु मित्र भ्रातृ स्त्री मृतक जनाद् दिवाकराद्यैः । होरेन्द्वोर्दशम गतैर्विकल्पनीया भेन्द्वर्कास्पद पतिगांश नाथ वृत्त्या ॥ १॥
arthāptiḥ pitṛpitṛpatniśatrumitrabhrātṛstrīmṛtakajanād divākarādyaiḥ | horendvordaśamagatairvikalpanīyā bhendvarkāspadapatigāṃśanāthavṛttyā || 1 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Gain of wealth comes through the father, a step-mother, enemies, friends, brothers, the wife, or the dead — as signified by the Sun and the other planets; when these occupy the tenth from the ascendant or the Moon, the source is to be inferred, and the vocation from the lord of the navāṁśa held by the ruler of that place.
हिन्दी अर्थ
धन की प्राप्ति पिता, विमाता, शत्रु, मित्र, भाई, पत्नी, या मृतकों से होती है — जैसा सूर्य आदि ग्रह सूचित करें; जब ये लग्न या चन्द्र से दशम में हों, तब स्रोत का अनुमान किया जाता है, और आजीविका उस स्थान के स्वामी द्वारा भुक्त नवांश के स्वामी से आँकी जाती है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
10.2 सत्यापित
Livelihood by the navāṁśa (Sun, Moon, Mars, Mercury)
संस्कृत
अर्कांशे तृण कनकार्ण भेषजाद्यैश्चन्द्रांशे कृषि जलजाङ्गनाश्रयाच्च । धात्वग्नि प्रहरण साहसैः कुजांशे सौम्यांशे लिपि गणितादि काव्य शिल्पैः ॥ २॥
arkāṃśe tṛṇakanakorṇabheṣajādyaiścandrāṃśe kṛṣijalajāṅganāśrayācca | dhātvagnipraharaṇasāhasaiḥ kujāṃśe saumyāṃśe lipigaṇitādikāvyaśilpaiḥ || 2 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When the relevant navāṁśa is the Sun’s, livelihood comes by grass, gold, wool and medicines; in the Moon’s, by agriculture, water-products and reliance on women; in Mars’s, by metals, fire, weapons and daring deeds; in Mercury’s, by writing, arithmetic, poetry and crafts.
हिन्दी अर्थ
जब सम्बन्धित नवांश सूर्य का हो, तो आजीविका घास, स्वर्ण, ऊन और औषधियों से; चन्द्र के नवांश में कृषि, जल-उत्पाद और स्त्रियों के आश्रय से; मंगल के नवांश में धातु, अग्नि, शस्त्र और साहसिक कर्मों से; बुध के नवांश में लेखन, गणित, काव्य और शिल्प से होती है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
10.3 सत्यापित
Livelihood by the navāṁśa (Jupiter, Venus, Saturn)
संस्कृत
जीवांशे द्विज विबुधाकरादि धर्मैः काव्यांशे मणि रजतादि गो महिष्यैः । सौरांशे श्रम वध भार नीच शिल्पैः कर्मेशाध्युषित नवांश कर्म सिद्धिः ॥ ३॥
jīvāṃśe dvijavibudhākarādidharmaiḥ kāvyāṃśe maṇirajatādigomahiṣyaiḥ | saurāṃśe śramavadhabhāranīcaśilpaiḥ karmeśādhyuṣitanavāṃśakarmasiddhiḥ || 3 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
In Jupiter’s navāṁśa, livelihood comes through brahmins, the learned, mines and religious offices; in Venus’s, through gems, silver, cattle and buffaloes; in Saturn’s, through toil, slaughter, load-bearing and menial crafts. The success in livelihood is judged from the navāṁśa occupied by the lord of the tenth house (karma).
हिन्दी अर्थ
गुरु के नवांश में आजीविका ब्राह्मणों, विद्वानों, खानों और धार्मिक कार्यों से; शुक्र के नवांश में रत्न, रजत, गाय और भैंस से; शनि के नवांश में श्रम, हिंसा, भार ढोने और नीच शिल्प से होती है। आजीविका की सिद्धि दशम (कर्म) भाव के स्वामी द्वारा भुक्त नवांश से आँकी जाती है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
10.4 सत्यापित
Weighing wealth by planetary strength
संस्कृत
मित्रारि स्व गृह गतैर्ग्रहैस्ततोऽर्थं तुङ्गस्थे बलिनि च भास्करे स्व वीर्यात् । आयस्थैरुदयधनाश्रितैश्च सौम्यैः संचिन्त्यं बल सहितैरनेकधा स्वम् ॥ ४॥
mitrārisvagṛhagatairgrahaistato’rthaṃ tuṅgasthe balini ca bhāskare sva vīryāt | āyasthairudayadhanāśritaiśca saumyaiḥ saṃcintyaṃ bala sahitairanekadhā svam || 4 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Wealth is inferred from planets in a friend’s, an enemy’s, or their own house; when the Sun is exalted and strong, from one’s own power; and from benefics in the 11th, the ascendant and the 2nd. One’s means should be considered in many ways, weighing the planets’ strength.
हिन्दी अर्थ
धन का अनुमान मित्र, शत्रु या अपने गृह में स्थित ग्रहों से किया जाता है; जब सूर्य उच्च और बलवान् हो, तो अपने ही बल से; और एकादश, लग्न व द्वितीय में स्थित शुभग्रहों से। अपने धन-साधन को अनेक प्रकार से, ग्रहों के बल को तौलकर, विचारना चाहिए।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
11 Rāja-yoga — combinations for eminence (20)
-
11.1 सत्यापित
Malefics exalted — a king of cruel mind
संस्कृत
प्राहुर्यवनाः स्व तुङ्गगैः क्रूरैः क्रूर मतिर्महीपतिः । क्रूरैस्तु न जीव शर्मणः पक्षे क्षित्यधिपः प्रजायते ॥ १॥
prāhuryavanāḥ svatuṅgagaiḥ krūraiḥ krūramatirmahīpatiḥ | krūraistu na jīvaśarmaṇaḥ pakṣe kṣityadhipaḥ prajāyate || 1 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The Yavanas say that with malefic planets in their exaltations one is born a king of cruel mind; but in Jīvaśarman’s view, malefics so placed do not by themselves make a ruler of the earth.
हिन्दी अर्थ
यवन कहते हैं कि पापग्रह अपनी उच्च राशियों में हों तो जातक क्रूर-बुद्धि राजा होता है; किन्तु जीवशर्मा के मत में पापग्रह अकेले भू-पति नहीं बनाते।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
11.2 सत्यापित
Exalted planets — sixteen kinds of kings
संस्कृत
वक्रार्कजार्क गुरुभिः सकलैस्त्रिभिश्च स्वोच्चेषु षोडश नृपाः कथितैकलग्ने । द्व्येकाश्रितेषु च तथाइकतमे विलग्ने स्व क्षेत्रगे शशिनि षोडश भूमिपाः स्युः ॥ २॥
vakrārkajārkagurubhiḥ sakalaistribhiśca svocceṣu ṣoḍaśanṛpāḥ kathitaikalagne | dvyekāśriteṣu ca tathāikatame vilagne svakṣetrage śaśini ṣoḍaśa bhūmipāḥ syuḥ || 2 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When Mars, Saturn, the Sun and Jupiter — all three (or more) together — stand in their exaltations, sixteen kinds of kings are described for a single ascendant; and when one such planet is in the ascendant, or two or three together, with the Moon in its own sign, sixteen kinds of rulers of the earth arise.
हिन्दी अर्थ
जब मंगल, शनि, सूर्य और गुरु — तीनों (या अधिक) एक साथ — अपनी उच्च राशियों में हों, तो एक ही लग्न के लिए सोलह प्रकार के राजा बताए जाते हैं; और जब ऐसा एक ग्रह लग्न में हो (या दो-तीन साथ हों) और चन्द्र अपनी राशि में हो, तो सोलह प्रकार के भू-पति उत्पन्न होते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
11.3 सत्यापित
Vargottama ascendant — twenty-two kings
संस्कृत
वर्गोत्तम गते लग्ने चन्द्रे वा चन्द्र वर्जितः । चतुराद्यैर्ग्रहैर्दृष्टे नृपा द्वाविंशतिः स्मृताः ॥ ३॥
vargottama gate lagne candre vā candravarjitaḥ | caturādyairgrahairdṛṣṭe nṛpā dvāviṃśatiḥ smṛtāḥ || 3 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When the ascendant or the Moon occupies a vargottama navāṁśa, and the ascendant — free of the Moon — is aspected by strong planets, twenty-two kinds of kings are declared.
हिन्दी अर्थ
जब लग्न या चन्द्र वर्गोत्तम नवांश में हो, और चन्द्र-रहित लग्न बलवान् ग्रहों से दृष्ट हो, तो बाईस प्रकार के राजा कहे जाते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
11.4 सत्यापित
Specific royal placements (I)
संस्कृत
यमे कुम्भे अर्के अजे गवि शशिनि तैरेव तनुगैर्नृ युक्तिं सहालिस्थैः शशिज गुरु वक्रैर्नृ पतयः । यमेन्दू तुङ्गे अङ्गे सवितृ शशिजौ षष्ठ भवने तुलाजेन्दु क्षेत्रैः स सित कुज जीवैश्च नरपौ ॥ ४॥
yame kumbhe arke aje gavi śaśini taireva tanugairnṛyuksiṃhālisthaiḥ śaśijaguruvakrairnṛpatayaḥ | yamendū tuṅge aṅge savitṛśaśijau ṣaṣṭhabhavane tulājendu kṣetraiḥ sasitakujajīvaiśca narapau || 4 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
With Saturn in Aquarius, the Sun in Aries and the Moon in Taurus rising; or Mercury, Jupiter and Mars in Gemini, Leo or Scorpio as the ascendant — one becomes a king. So too when Saturn and the Moon are exalted in the ascendant, the Sun and Mercury in the sixth, in the signs Libra and Cancer, together with Venus, Mars and Jupiter — one becomes a ruler.
हिन्दी अर्थ
शनि कुम्भ में, सूर्य मेष में और चन्द्र वृष में लग्नस्थ हों; अथवा बुध, गुरु और मंगल मिथुन, सिंह या वृश्चिक लग्न में हों — तो जातक राजा होता है। वैसे ही जब शनि और चन्द्र लग्न में उच्च हों, सूर्य-बुध छठे में, तुला और कर्क राशियों में, शुक्र-मंगल-गुरु सहित — तो जातक भू-पति होता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
11.5 सत्यापित
Specific royal placements (II)
संस्कृत
कुजे तुङ्गे अर्केन्द्वोर्धनुषि यम लग्ने च कुपतिः पतिर्भूमेश्चान्यः क्षिति सुत विलग्ने स शशिनि । स चन्द्रे सौरे अस्ते सुर पति गुरौ चाप धरगे स्व तुङ्गस्थे भानावुदयम् उपयाते क्षिति पतिः ॥ ५॥
kuje tuṅge arkendvordhanuṣi yama lagne ca kupatiḥ patirbhūmeścānyaḥ kṣiti suta vilagne sa śaśini | sa candre saure aste sura pati gurau cāpa dharage sva tuṅgasthe bhānāvudayam upayāte kṣiti patiḥ || 5 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
With Mars exalted, the Sun and Moon in Sagittarius and Saturn in the ascendant, one is born a lord; and another becomes lord of the earth when Mars is in the ascendant with the Moon, or with the Moon and Saturn in the seventh and Jupiter [strong], Sagittarius rising with an exalted Sun.
हिन्दी अर्थ
मंगल उच्च हो, सूर्य-चन्द्र धनु में, शनि लग्न में — तो जातक स्वामी होता है; और दूसरा भू-पति होता है जब मंगल चन्द्र सहित लग्न में हो, या चन्द्र-शनि सप्तम में और गुरु बलवान् हों, धनु लग्न में उच्च सूर्य के साथ।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
11.6 सत्यापित
Taurus and Capricorn royal yogas
संस्कृत
वृषे सेन्दौ लग्ने सवितृ गुरु तीक्ष्णांशु तनयैः सुहृज् जाया खस्थैर्भवति नियमान् मानव पतिः । मृगे मन्दे लग्ने सहजरिपु धर्म व्यय गतैः शशाङ्काद्यैः ख्यातः पृथु गुणयशाः पुङ्गल पतिः ॥ ६॥
vṛṣe sendau lagne savitṛgurutīkṣṇāṃśutanayaiḥ suhṛjjāyākhasthairbhavati niyamān mānavapatiḥ | mṛge mande lagne sahajaripudharmavyayagataiḥ śaśāṅkādyaiḥ khyātaḥ pṛthuguṇayaśāḥ puṅgalapatiḥ || 6 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
With the Moon in Taurus rising and the Sun, Jupiter and Saturn in a friend’s sign, the seventh or the tenth, one is by rule a king of men. With Saturn in Capricorn rising and the Moon and others in the 3rd, 6th, 9th or 12th, one becomes renowned, of great virtue and fame — a lord.
हिन्दी अर्थ
चन्द्र वृष लग्न में हो और सूर्य, गुरु व शनि मित्र-राशि, सप्तम या दशम में हों — तो जातक नियमतः मनुष्यों का राजा होता है। शनि मकर लग्न में हो और चन्द्र आदि तीसरे, छठे, नवें या बारहवें में हों — तो जातक महान् गुण और यश वाला प्रसिद्ध स्वामी होता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
11.7 सत्यापित
Sagittarius and Virgo royal yogas
संस्कृत
हये सेन्दौ जीवे मृग मुख गते भूमि तनये स्व तुङ्गस्थौ लग्ने भृगुज शशिजावत्र नृ पती । सुतस्थौ वक्रार्की गुरु शशि सिताश्चापि हिबुके बुधे कन्या लग्ने भवति हि नृपोऽन्योऽपि गुणवान् ॥ ७॥
haye sendau jīve mṛgamukhagate bhūmi tanaye svatuṅgasthau lagne bhṛguja śaśijāvatra nṛ patī | sutasthau vakrārkī guruśaśisitāścāpi hibuke budhe kanyālagne bhavati hi nṛpo’nyo’pi guṇavān || 7 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
With the Moon in Sagittarius rising, Jupiter in Capricorn and Mars exalted, and Venus and Mercury in the ascendant — these are kings. With Mars and Saturn in the fifth, Jupiter, the Moon and Venus in the fourth, Mercury present and Virgo rising — one becomes a king, and another too a man of great virtue.
हिन्दी अर्थ
चन्द्र धनु लग्न में, गुरु मकर में, मंगल उच्च, और शुक्र-बुध लग्न में हों — ये राजा हैं। मंगल-शनि पंचम में, गुरु-चन्द्र-शुक्र चतुर्थ में, बुध सहित कन्या लग्न में — तो जातक राजा होता है; और दूसरा भी गुणवान् पुरुष।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
11.8 सत्यापित
Pisces and Aries royal yogas
संस्कृत
झषे सेन्दौ लग्ने घट मृग मृगेन्द्रेषु सहितैर्यमारार्कैर्योऽभूत् स खलु मनुजः शास्ति वसुधाम् । अजे सारे मूर्तौ शशि गृह गते चामर गुरौ । सुरेज्ये वा लग्ने धरणि पतिरन्योऽपि गुणवान् ॥ ८॥
jhaṣe sendau lagne ghaṭamṛgamṛgendreṣu sahitairyamārārkairyo’bhūt sa khalu manujaḥ śāsti vasudhām | aje sāre mūrtau śaśigṛhagate cāmaragurau surejye vā lagne dharaṇipatiranyo’pi guṇavān || 8 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
With the Moon in Pisces rising, joined by Saturn, Mars and the Sun in Aquarius, Capricorn or Leo, that man surely rules the earth. With Mars in Aries in the ascendant, the Moon in its own sign and Jupiter present — or Jupiter in the ascendant — one becomes lord of the earth, and another too a virtuous man.
हिन्दी अर्थ
चन्द्र मीन लग्न में हो, शनि-मंगल-सूर्य कुम्भ, मकर या सिंह में उसके साथ हों — तो वह मनुष्य निश्चय ही पृथ्वी पर शासन करता है। मंगल मेष लग्न में, चन्द्र अपनी राशि में, गुरु सहित — या गुरु लग्न में — तो जातक भू-पति होता है, और दूसरा भी गुणवान्।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
11.9 सत्यापित
Cancer rising — a valorous lord of the earth
संस्कृत
कर्किणि लग्ने तत्स्थे जीवे चन्द्र सित ज्ञैराय प्राप्तैः । मेष गते अर्के जातं विद्याद् विक्रमयुक्तं पृथ्वी नाथम् ॥ ९॥
karkiṇi lagne tatsthe jīve candra sita jñairāya prāptaiḥ | meṣa gate arke jātaṃ vidyād vikramayuktaṃ pṛthvī nātham || 9 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
With Cancer rising and Jupiter in it, the Moon, Venus and Mercury in the eleventh, and the Sun in Aries, know the native to be born valorous — a lord of the earth.
हिन्दी अर्थ
कर्क लग्न में गुरु हो, चन्द्र-शुक्र-बुध एकादश में, और सूर्य मेष में — तो जातक को पराक्रमी, पृथ्वी का स्वामी जानें।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
11.10 सत्यापित
Capricorn rising — a famed lord of the earth
संस्कृत
मृग मुखे अर्क तनयस्तनु संस्थः क्रिय कुलीर हरयोऽधिपयुक्ताः । मिथुन तौलि सहितौ बुध शुक्रौ यदि तदा पृथु यशाः पृथिवीशः ॥ १०॥
mṛgamukhe arka tanayastanu saṃsthaḥ kriyakulīraharayo’dhipayuktāḥ | mithunataulisahitau budha śukrau yadi tadā pṛthu yaśāḥ pṛthivīśaḥ || 10 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
With Capricorn rising and Saturn in the ascendant, Aries, Cancer and Leo held by their lords, and Mercury and Venus in Gemini and Libra — the native is of great fame, a lord of the earth.
हिन्दी अर्थ
मकर लग्न में शनि हो, मेष-कर्क-सिंह अपने स्वामियों से युक्त हों, और बुध-शुक्र मिथुन व तुला में हों — तो जातक महा-यशस्वी, पृथ्वी का स्वामी होता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
11.11 सत्यापित
Mercury exalted in the ascendant — a king
संस्कृत
स्वोच्च संस्थे बुधे लग्ने भृगौ मेषूरणाश्रिते । स जीवे अस्ते निशा नाथे राजा मन्दारयोः सुते ॥ ११॥
svocca saṃsthe budhe lagne bhṛgau meṣūraṇāśrite | sa jīve aste niśānāthe rājā mandārayoḥ sute || 11 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
With Mercury exalted in the ascendant, Venus in the tenth with Jupiter, the Moon in the seventh, and Saturn and Mars in the fifth — the native is a king.
हिन्दी अर्थ
बुध लग्न में उच्च हो, शुक्र दशम में गुरु सहित, चन्द्र सप्तम में, और शनि-मंगल पंचम में — तो जातक राजा होता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
11.12 सत्यापित
Even the low-born may attain kingship
संस्कृत
अपि खल कुल जाता मानवाराज्य भाजः किम् उत नृप कुलोत्थाः प्रोक्त भू पालयोगैः । नृ पति कुल समुत्थाः पार्थिवा वक्ष्यमाणैर्भवति नृ पति तुल्यस्तेष्वभू पाल पुत्रः ॥ १२॥
api khala kula jātā mānavārājya bhājaḥ kimuta nṛpakulotthāḥ proktabhūpālayogaiḥ | nṛpatikulasamutthāḥ pārthivā vakṣyamāṇairbhavati nṛ pati tulyasteṣvabhū pāla putraḥ || 12 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
By the royal combinations declared, even men born in low families attain sovereignty — how much more those of royal lineage! And by the combinations still to be told, those born in a king’s line become rulers, and among them even one not a king’s son becomes the equal of a king.
हिन्दी अर्थ
कहे गए राज-योगों से नीच कुल में जन्मे मनुष्य भी राज्य पाते हैं — फिर राजकुल में जन्मे तो कहना ही क्या! और आगे कहे जाने वाले योगों से राजवंश में जन्मे शासक होते हैं; उनमें जो राजपुत्र न हो वह भी राजा के तुल्य हो जाता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
11.13 सत्यापित
Strength decides kingship or mere wealth
संस्कृत
उच्च स्व त्रिकोणगैर्बलस्थैस्त्र्याद्यैर्भू पति वंशजा नरेन्द्राः । पञ्चादिभिरन्य वंश जाता हीनैर्वित्तयुता न भूमि पालाः ॥ १३॥
uccasvatrikoṇagairbalasthaistryādyair bhūpativaṃśajā narendrāḥ | pañcādibhiranyavaṃśajātā hīnairvittayutā na bhūmipālāḥ || 13 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When three or more strong planets are in exaltation, their own sign or a trine, those of royal lineage become kings; with five or more, those of other families; but with weak planets one is merely wealthy, not a ruler of the earth.
हिन्दी अर्थ
जब तीन या अधिक बलवान् ग्रह उच्च, स्व-राशि या त्रिकोण में हों, तो राजवंशी राजा होते हैं; पाँच या अधिक हों तो अन्य कुल वाले; किन्तु निर्बल ग्रहों से जातक केवल धनी होता है, भू-पति नहीं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
11.14 सत्यापित
A king’s son and lord of the earth
संस्कृत
लेखास्थे अर्के अजेन्दौ लग्ने भौमे स्वोच्चे कुम्भे मन्दे । चाप प्राप्ते जीवे राज्ञः पुत्रं विन्द्यात् पृथ्वी नाथम् ॥ १४॥
lekhāsthe arke ajendau lagne bhaume svocce kumbhe mande | cāpaprāpte jīve rājñaḥ putraṃ vindyāt pṛthvīnātham || 14 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
With the Sun in the tenth, the Moon in Aries, Mars in the ascendant, Saturn exalted in Aquarius and Jupiter in Sagittarius, know the native to be a king’s son and lord of the earth.
हिन्दी अर्थ
सूर्य दशम में, चन्द्र मेष में, मंगल लग्न में, शनि कुम्भ में उच्च, और गुरु धनु में हो — तो जातक को राजपुत्र, पृथ्वी का स्वामी जानें।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
11.15 सत्यापित
Venus in the fourth — a lord of the earth
संस्कृत
स्वऋक्षे शुक्रे पातालस्थे धर्म स्थानं प्राप्ते चन्द्रे । दुश्चिक्याङ्ग प्राप्ति प्राप्तैः शेषैर्जातः स्वामी भूमेः ॥ १५॥
svaṛkṣe śukre pātālasthe dharma sthānaṃ prāpte candre | duścikyāṅga prāpti prāptaiḥ śeṣairjātaḥ svāmī bhūmeḥ || 15 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
With Venus in its own sign in the fourth, the Moon in the ninth, and the remaining planets in the third and the ascendant, the native is a lord of the earth.
हिन्दी अर्थ
शुक्र अपनी राशि में चतुर्थ (पाताल) में हो, चन्द्र नवम (धर्म) में पहुँचे, और शेष ग्रह तीसरे (दुश्चिक्य) व लग्न में हों — तो जातक पृथ्वी का स्वामी होता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
11.16 सत्यापित
Strong benefics — a righteous king
संस्कृत
सौम्ये वीर्ययुते तनु युक्ते वीर्याढ्ये च शुभे शुभयाते । धर्मार्थोपचयेष्ववशेषैर्धर्मात्मा नृपजः पृथिवीशः ॥ १६॥
saumye vīryayute tanuyukte vīryāḍhye ca śubhe śubhayāte | dharmārthopacayeṣvavaśeṣairdharmātmā nṛpajaḥ pṛthivīśaḥ || 16 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When benefics are strong and in the ascendant, or a strong benefic has gone to a benefic sign, and the rest are in the ninth, second and the upacaya houses, the native is righteous — a king’s son and lord of the earth.
हिन्दी अर्थ
जब शुभग्रह बलवान् होकर लग्न में हों, या बलवान् शुभग्रह किसी शुभ राशि में गया हो, और शेष नवम, द्वितीय व उपचय भावों में हों — तो जातक धर्मात्मा, राजपुत्र, पृथ्वी का स्वामी होता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
11.17 सत्यापित
Taurus-rising royal yogas
संस्कृत
वृषोदये मूर्ति धनारि लाभगैः शशाङ्क जीवार्क सुतापरैर्नृपः । सुखे गुरौ खे शशि तीक्ष्ण दीधिती यमोदये लाभ गतैर्नृपोऽपरैः ॥ १७॥
vṛṣodaye mūrti dhanāri lābhagaiḥ śaśāṅka jīvārka sutāparairnṛpaḥ | sukhe gurau khe śaśi tīkṣṇa dīdhitī yamodaye lābha gatairnṛpo’paraiḥ || 17 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
With Taurus rising and the Moon, Jupiter, the Sun and Saturn in the ascendant, second, sixth and eleventh — a king. With Jupiter in the fourth, the Moon and Sun in the tenth, Saturn rising and the rest in the eleventh — likewise a king.
हिन्दी अर्थ
वृष लग्न में चन्द्र, गुरु, सूर्य और शनि क्रमशः लग्न, द्वितीय, षष्ठ व एकादश में हों — तो राजा। गुरु चतुर्थ (सुख) में, चन्द्र-सूर्य दशम में, शनि लग्न में, और शेष एकादश में — तो भी राजा।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
11.18 सत्यापित
Angular royal yogas — a lord of the people
संस्कृत
मेषूरणाय तनुगाः शशि मन्द जीवा ज्ञारौ धने सितरवी हिबुके नरेन्द्रम् । वक्रासितौ शशि सुरेज्य सितार्क सौम्या होरा सुखास्त शुभ खाप्ति गताः प्रजेशम् ॥ १८॥
meṣūraṇāyatanugāḥ śaśimandajīvā jñārau dhane sitaravī hibuke narendram | vakrāsitau śaśisurejyasitārkasaumyā horāsukhāstaśubhakhāptigatāḥ prajeśam || 18 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
With the Moon, Saturn and Jupiter in the tenth and ascendant, Mercury and Mars in the second, and Venus and the Sun in the fourth — a king. And with Mars and Venus, and the Moon, Jupiter, Venus, Sun and Mercury distributed among the ascendant, fourth, seventh and the auspicious tenth and eleventh — a lord of the people.
हिन्दी अर्थ
चन्द्र, शनि और गुरु दशम व लग्न में, बुध-मंगल द्वितीय में, शुक्र-सूर्य चतुर्थ में — तो राजा। और मंगल-शुक्र, तथा चन्द्र, गुरु, शुक्र, सूर्य व बुध लग्न, चतुर्थ, सप्तम और शुभ दशम-एकादश में बँटे हों — तो प्रजा का स्वामी।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
11.19 सत्यापित
When the kingdom is attained (the daśā)
संस्कृत
कर्म लग्नयुत पाकदशायां राज्य लब्धिरथ वा प्रबलस्य । शत्रु नीच गृहयातदशायां च्छिद्र संश्रयदशा परिकल्प्या ॥ १९॥
karmalagnayutapākadaśāyāṃ rājyalabdhiratha vā prabalasya | śatrunīcagṛhayātadaśāyāṃ cchidrasaṃśrayadaśā parikalpyā || 19 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The attainment of the kingdom comes in the daśā of the planet joined with the lord of the tenth or of the ascendant, or of the strongest yoga-forming planet; while in the daśā of a planet gone to an enemy’s or debilitation sign, a period of adversity is to be inferred.
हिन्दी अर्थ
राज्य की प्राप्ति दशम-स्वामी या लग्नेश से युत ग्रह की, अथवा सबसे बलवान् योगकारक ग्रह की दशा में होती है; जबकि शत्रु या नीच राशि में गए ग्रह की दशा में विपत्ति (छिद्र) का काल समझना चाहिए।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
11.20 सत्यापित
One who enjoys pleasures; lordship over foresters
संस्कृत
गुरु सित बुध लग्ने सप्तमस्थे अर्क पुत्रे वियति दिवस नाथे भोगिनां जन्म विन्द्यात् । शुभ बलयुत केन्द्रैः क्रूर संस्थैश्च पापैर्व्रजति शबरदस्यु स्वामिताम् अर्थ भाक् च ॥ २०॥
gurusitabudhalagne saptamasthe arka putre viyati divasa nāthe bhogināṃ janma vindyāt | śubha balayuta kendraiḥ krūra saṃsthaiśca pāpairvrajati śabaradasyu svāmitām artha bhāk ca || 20 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
With Jupiter, Venus and Mercury in the ascendant, Saturn in the seventh and the Sun in the tenth, know the birth of one who enjoys pleasures. With benefics strong in the angles and malefics ill-placed, the native gains lordship over foresters and robbers and comes to wealth.
हिन्दी अर्थ
गुरु, शुक्र और बुध लग्न में, शनि सप्तम में, और सूर्य दशम में हो — तो भोगी जातक का जन्म जानें। शुभग्रह केन्द्रों में बलवान् और पापग्रह कुस्थित हों — तो जातक शबर-दस्युओं (वनवासियों-लुटेरों) पर स्वामित्व पाता है और धन प्राप्त करता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
12 Nābhasa-yoga — the shape yogas (19)
-
12.1 सत्यापित
The number of the nābhasa yogas
संस्कृत
नव दिग् वसवस्त्रिकाग्नि वेदैर्गुणिता द्वि त्रि चतुर्विकल्पजाः स्युः । यवनैस्त्रि गुणा हि षट् शती सा कथिता विस्तरतोऽग्र तत् समाः स्युः ॥ १॥
navadigvasavastrikāgnivedairguṇitā dvitricaturvikalpajāḥ syuḥ | yavanaistri guṇā hi ṣaṭ śatī sā kathitā vistarato’tra tat samāḥ syuḥ || 1 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The nābhasa yogas, formed from combinations of two, three and four planets, are computed by multiplication; the Yavanas, multiplying by three, reckon them in many hundreds — expanded in full, they come to that great total.
हिन्दी अर्थ
नाभस योग, जो दो, तीन और चार ग्रहों के संयोगों से बनते हैं, गुणन द्वारा गिने जाते हैं; यवन, तीन से गुणा कर, इन्हें अनेक सौ बताते हैं — विस्तार से गिनने पर वे उसी बड़ी संख्या तक पहुँचते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
12.2 सत्यापित
The āśraya and dala yogas
संस्कृत
रज्जुर्मुशलं नलश्चराद्यैः सत्यश्चाश्रयजाञ्ज गादयोगान् । केन्द्रैः सद् असद् युतैर्दलाख्यौ स्रक् सर्पौ कथितौ पराशरेण ॥ २॥
rajjurmuśalaṃ nalaścarādyaiḥ satyaścāśrayajāñja gādayogān | kendraiḥ sadasadyutairdalākhyau srak sarpau kathitau parāśareṇa || 2 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Rajju, Muśala and Nala are the āśraya yogas, formed by all the planets occupying movable, fixed or dual signs respectively. The two dala yogas — Srak (garland) and Sarpa (serpent) — are declared by Parāśara to arise when benefics, or malefics, occupy the angles.
हिन्दी अर्थ
रज्जु, मुशल और नल — ये आश्रय योग हैं, जो सभी ग्रहों के क्रमशः चर, स्थिर या द्विस्वभाव राशियों में स्थित होने से बनते हैं। दो दल योग — स्रक् (माला) और सर्प — पराशर के अनुसार तब बनते हैं जब शुभग्रह, या पापग्रह, केन्द्रों में हों।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
12.3 सत्यापित
The āśraya yogas coincide with the ākṛti yogas
संस्कृत
योगा व्रजन्त्याश्रयजाः समत्वं यवाब्ज वज्राण्डज गोलकाद्यैः । केन्द्रोपगैः प्रोक्त फलौ दलाख्यावित्याहुरन्ये न पृथक् फलौ तौ ॥ ३॥
yogā vrajantyāśrayajāḥ samatvaṃ yavābjavajrāṇḍajagolakādyaiḥ | kendropagaiḥ prokta phalau dalākhyāvityāhuranye na pṛthak phalau tau || 3 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The āśraya-born yogas coincide with the ākṛti yogas — Yava, Kamala, Vajra and the rest — formed by planets in the angles; the two dala yogas give the results stated, though some hold that these two have no separate result of their own.
हिन्दी अर्थ
आश्रय-जन्य योग केन्द्रों में स्थित ग्रहों से बने आकृति-योगों — यव, कमल, वज्र आदि — के समान हो जाते हैं; दो दल योगों के कहे गए फल होते हैं, यद्यपि कुछ आचार्य मानते हैं कि इन दोनों का पृथक् फल नहीं होता।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
12.4 सत्यापित
The ākṛti yogas — Gadā, Śakaṭa, Vihaga, Śṛṅgāṭaka, Hala
संस्कृत
आसन्न केन्द्र भवन द्वयगैर्गदाख्यस्तन्वस्तगेषु शकटं विहगः ख बन्ध्वोः । श ृङ्गाटकं नवम पञ्चम लग्न संस्थैर्लग्नान्यगैर्हलम् इति प्रवदन्ति तज् ज्ञाः ॥ ४॥
āsanna kendra bhavana dvayagairgadākhyastanvastageṣu śakaṭaṃ vihagaḥ kha bandhvoḥ | śṛṅgāṭakaṃ navama pañcama lagna saṃsthairlagnānyagairhalam iti pravadanti taj jñāḥ || 4 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When all planets occupy two adjacent angles it is Gadā; in the ascendant and seventh, Śakaṭa; in the tenth and fourth, Vihaga (bird); in the ninth, fifth and ascendant, Śṛṅgāṭaka; and in the trines other than from the ascendant, Hala (plough) — so the learned declare.
हिन्दी अर्थ
जब सभी ग्रह दो निकटवर्ती केन्द्रों में हों तो गदा; लग्न और सप्तम में हों तो शकट; दशम और चतुर्थ में हों तो विहग (पक्षी); नवम, पंचम और लग्न में हों तो शृंगाटक; और लग्न से भिन्न त्रिकोणों में हों तो हल — ऐसा विद्वान् कहते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
12.5 सत्यापित
Vajra, Yava, Kamala, Vāpī
संस्कृत
शकटाण्डज वच्छुभाशुबैर्वज्रं तद्विपरीतगैर्यवः । कमलं तु विमिश्र संस्थितैर्वापि तद्यदि केन्द्र बाह्यतः ॥ ५॥
śakaṭāṇḍaja vacchubhāśubhairvajraṃ tadviparītagairyavaḥ | kamalaṃ tu vimiśrasaṃsthitairvapī tadyadi kendrabāhyataḥ || 5 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
With benefics and malefics placed as in Śakaṭa and the bird-yoga, it is Vajra; in the reverse arrangement, Yava; Kamala when planets fill all four angles; and Vāpī when they stand outside the angles.
हिन्दी अर्थ
जब शुभ और पापग्रह शकट व अण्डज (विहग) की भाँति स्थित हों तो वज्र; इसके विपरीत हों तो यव; सभी चार केन्द्रों में हों तो कमल; और केन्द्रों से बाहर हों तो वापी योग।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
12.6 सत्यापित
Varāhamihira’s remark on the definitions
संस्कृत
पूर्व शास्त्रानुसारेण मया वज्रादयः कृताः । चौतुर्थे भवने सूर्याज् ज्ञ सितौ भवतः कथम् ॥ ६॥
pūrva śāstrānusāreṇa mayā vajrādayaḥ kṛtāḥ | caturthe bhavane sūryāj jñasitau bhavataḥ katham || 6 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Following the earlier authorities I have set out Vajra and the rest; yet one may ask how Mercury and Venus could ever be in the fourth house from the Sun, given that they never stray far from it.
हिन्दी अर्थ
पूर्व शास्त्रों के अनुसार मैंने वज्र आदि योग बताए हैं; किन्तु प्रश्न है कि बुध और शुक्र सूर्य से चौथे भाव में कैसे हो सकते हैं, जबकि वे उससे कभी दूर नहीं जाते?
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
12.7 सत्यापित
Yūpa, Śakti, Daṇḍa
संस्कृत
कण्टकादि प्रव्ऱ्त्तैस्तु चतुर्गृह गतैर्ग्रहैः । यूपेषु शक्ति दण्डाख्या होराद्यैः कण्टकैः क्रमात् ॥ ७॥
kaṇṭakādipravṛttaistucaturgṛha gatairgrahaiḥ | yūpeṣu śaktidaṇḍākhyāhorādyaiḥ kaṇṭakaiḥ kramāt || 7 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When planets occupy four successive houses beginning from an angle, the yogas Yūpa, Śakti and Daṇḍa arise — reckoned in order from the ascendant and the other angles.
हिन्दी अर्थ
जब ग्रह किसी केन्द्र से आरम्भ चार क्रमागत भावों में हों, तो यूप, शक्ति, दण्ड योग बनते हैं — लग्न आदि केन्द्रों से क्रमशः गिने जाते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
12.8 सत्यापित
Naukā, Kūṭa, Chatra, Cāpa, Ardhacandra
संस्कृत
नौ कूट च्छत्र चापानि तद्वत् सप्तऋक्ष संस्थितैः । अर्ध चन्द्रस्तु नावाद्यैः प्रोक्तस्त्वन्यऋक्ष संस्थितैः ॥ ८॥
naukūṭacchatracāpāni tadvat saptaṛkṣasaṃsthitaiḥ | ardha candrastu nāvādyaiḥ proktastvanyaṛkṣasaṃsthitaiḥ || 8 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Likewise Naukā (boat), Kūṭa, Chatra (parasol) and Cāpa (bow) arise when planets occupy seven successive signs from an angle; Ardhacandra (half-moon) when such a formation begins from a sign other than an angle.
हिन्दी अर्थ
इसी प्रकार नौका, कूट, छत्र और चाप योग तब बनते हैं जब ग्रह केन्द्र से सात क्रमागत राशियों में हों; और अर्धचन्द्र तब जब नौका आदि किसी केन्द्र-भिन्न राशि से आरम्भ हों।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
12.9 सत्यापित
Samudra and Cakra — the ākṛti summary
संस्कृत
एकान्तर गतैरर्थात् समुद्रः षड् गृहाश्रितैः । विलग्नादि स्थितैश्चक्रम् इत्याकृतिज संग्रहः ॥ ९॥
ekāntara gatairarthāt samudraḥ ṣaḍ gṛhāśritaiḥ | vilagnādisthitaiścakram ityākṛtijasaṃgrahaḥ || 9 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Samudra (ocean) arises with planets in alternate signs across six houses; Cakra (wheel) when they occupy alternate signs beginning from the ascendant. This completes the summary of the ākṛti (shape) yogas.
हिन्दी अर्थ
समुद्र योग तब बनता है जब ग्रह छह भावों में एकान्तर राशियों में हों; और चक्र योग तब जब वे लग्न से आरम्भ एकान्तर राशियों में हों — यह आकृति-जन्य योगों का सारांश है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
12.10 सत्यापित
The saṁkhyā (number) yogas
संस्कृत
संख्या योगाः स्युः सप्त सप्तऋक्ष संस्थिरेकापायाद् वल्लकी दामिनी च पाशः केदारः शूलयोगो युगं च गोलश्चान्यान् पूर्वम् उक्तान् विहाय ॥ १०॥
saṃkhyā yogāḥ syuḥ saptasaptarkṣasaṃsthairekāpāyād vallakī dāminī ca pāśaḥ kedāraḥ śūlayogo yugaṃ ca golaścānyān pūrvam uktān vihāya || 10 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The saṁkhyā (number) yogas arise as the planets are confined to fewer signs, decreasing by one: Vallakī (in seven signs), Dāminī (six), Pāśa (five), Kedāra (four), Śūla (three), Yuga (two) and Gola (one) — excluding the configurations already named.
हिन्दी अर्थ
संख्या योग तब बनते हैं जब ग्रह उत्तरोत्तर कम राशियों में सिमटें, एक-एक घटते हुए: वल्लकी (सात राशियों में), दामिनी (छह), पाश (पाँच), केदार (चार), शूल (तीन), युग (दो) और गोल (एक) — पहले कहे गए योगों को छोड़कर।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
12.11 सत्यापित
Results of the āśraya and dala yogas
संस्कृत
ईर्ष्युर्विदेश निरतोऽध्वरुचिश्चरज्ज्वां मानी धनी च मुशले बहु कृत्य सक्तः । व्यङ्गः स्थिराढ्य निपुणो नलजः स्रग् उत्थो भोगान्वितो भुज गजो बहु दुःख भाक् स्यात् ॥ ११॥
īrṣyurvideśanirato’dhvaruciścarajjvāṃ mānī dhanī ca muśale bahukṛtyasaktaḥ | vyaṅgaḥ sthirāḍhyanipuṇo nalajaḥ sraguttho bhogānvito bhujagajo bahuduḥkhabhāk syāt || 11 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
One born under Rajju is envious, fond of foreign lands and travel; under Muśala, proud, wealthy and much occupied; under Nala, deformed yet steadfast, rich and skilful; under Srak (garland), full of enjoyments; and under Sarpa (serpent), one who bears much sorrow.
हिन्दी अर्थ
रज्जु योग में जातक ईर्ष्यालु, विदेश-प्रेमी और यात्रा-रत होता है; मुशल में मानी, धनी और अत्यन्त कार्य-रत; नल योग में विकलांग किन्तु दृढ़, धनी और निपुण; स्रक् (माला) योग में भोग-सम्पन्न; और सर्प योग में बहुत दुःख भोगने वाला।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
12.12 सत्यापित
Mixed āśraya yogas
संस्कृत
आश्रयोक्तास्तु विफला भवन्त्यन्यैर्विमिश्रिताः । मिश्रा यैस्ते फलं दद्युरमिश्राः स्व फल प्रदाः ॥ १२॥
āśrayoktāstu viphalā bhavantyanyairvimiśritāḥ | miśrā yaiste phalaṃ dadyuramiśrāḥ sva phala pradāḥ || 12 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The āśraya yogas just described become fruitless when mixed with other yogas; when mixed, they give the result of what they are mixed with, and unmixed they give their own.
हिन्दी अर्थ
इस प्रकार कहे गए आश्रय योग जब अन्य योगों से मिश्रित हों तो निष्फल हो जाते हैं; मिश्रित होने पर वे जिनसे मिले उनका फल देते हैं, और अमिश्रित होने पर अपना फल।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
12.13 सत्यापित
Results — Gadā, Śakaṭa, Vihaga, Śṛṅgāṭaka, Hala
संस्कृत
यज्वर्थ भाक् सततम् अर्थरुचिर्गदायां तद्वृत्ति भुक् शकटजः सरुजः कुदारः । दूतोऽटनः कलह कृद् विहगे प्रदिष्टः श ृङ्गाटके चिर सुखी कृषिकृद् धलाक्ष्ये ॥ १३॥
yajvarthabhāk satatam artharucirgadāyāṃ tadvṛttibhuk śakaṭajaḥ sarujaḥ kudāraḥ | dūto’ṭanaḥ kalahakṛd vihage pradiṣṭaḥ śṛṅgāṭake cirasukhī kṛṣikṛd dhalākhye || 13 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Under Gadā the native performs sacrifices and ever loves wealth; under Śakaṭa he earns by it (as a carter), is sickly and ill-married; under Vihaga (bird), a wandering messenger, quarrelsome; under Śṛṅgāṭaka, long-happy; under Hala (plough), a farmer.
हिन्दी अर्थ
गदा योग में जातक यज्ञकर्ता और सदा धन-प्रेमी होता है; शकट योग में उसी से जीविका चलाने वाला (गाड़ीवान्), रोगी, कुस्त्री वाला; विहग योग में दूत, घुमक्कड़, कलहप्रिय; शृंगाटक में दीर्घकाल सुखी; और हल योग में कृषक।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
12.14 सत्यापित
Results — Vajra, Yava, Padma, Vāpī
संस्कृत
वज्रे अन्त्य पूर्व सुखिनः सुभगोऽतिशूरो वीर्यान्वितोऽप्यथयवे सुखितो वयोऽन्तः । विख्यात कीर्त्यमित सौख्य गुणश्च पद्मे वाप्यां तनु स्थिर सुखो निधि कृन् न दाता ॥ १४॥
vajre antya pūrva sukhinaḥ subhago’tiśūro vīryānvito’pyathayave sukhito vayo’ntaḥ | vikhyātakīrtyamitasaukhyaguṇaśca padme vāpyāṃ tanusthirasukho nidhikṛn na dātā || 14 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Under Vajra, happy in youth and old age, fortunate, very brave and vigorous; under Yava, happy in mid-life; under Padma (lotus), of famed renown, boundless happiness and virtue; under Vāpī, of steady bodily comfort, a hoarder of wealth rather than a giver.
हिन्दी अर्थ
वज्र योग में आयु के आदि और अन्त में सुखी, भाग्यवान्, अति शूर, बलवान्; यव योग में मध्य आयु में सुखी; पद्म (कमल) योग में प्रसिद्ध कीर्ति, अपार सुख और गुण वाला; वापी योग में स्थिर शारीरिक सुख वाला, धन-संचयी, दानी नहीं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
12.15 सत्यापित
Results — Yūpa, Śara, Śakti, Daṇḍa
संस्कृत
त्यागात्मवान् क्रतु वरैर्यजते च यूपे हिंस्रोऽथ गुप्त्यधिकृतः शरकृच्छराख्ये । नीचोऽलसः सुखधनैर्वियुतश्च शक्तौ दण्डे प्रियैर्विरहितः पुरुषान्त्य वृत्तिः ॥ १५॥
tyāgātmavān kratu varairyajate ca yūpe hiṃsro’tha guptyadhikṛtaḥ śarakṛccharākhye | nīco’lasaḥ sukhadhanairviyutaśca śaktau daṇḍe priyairvirahitaḥ puruṣāntya vṛttiḥ || 15 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Under Yūpa, self-denying and a performer of great sacrifices; under Śara (arrow), cruel, set over prisons, an arrow-maker; under Śakti, low, lazy, void of comfort and wealth; under Daṇḍa, bereft of loved ones and of the meanest livelihood.
हिन्दी अर्थ
यूप योग में त्यागी, महान् यज्ञकर्ता; शर योग में क्रूर, कारागार का अधिकारी, बाण बनाने वाला; शक्ति योग में नीच, आलसी, सुख-धन से रहित; दण्ड योग में प्रियजनों से रहित, अत्यन्त निम्न जीविका वाला।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
12.16 सत्यापित
Results — Naukā, Kūṭa, Chatra, Kārmuka
संस्कृत
कीर्त्या युतश्चल सुखः कृपणश्च नौजः कूटे अनृत प्लवन बन्धनपश्च जातः । छत्रोद्भवः स्व जन सौख्य करोऽन्त्य सौख्यः शूरश्च कार्मुक भवः प्रथमान्त्य सौख्यः ॥ १६॥
kīrtyā yutaścalasukhaḥ kṛpaṇaśca naujaḥ kūṭe anṛtaplavanabandhanapaśca jātaḥ | chatrodbhavaḥ svajanasaukhyakaro’ntyasaukhyaḥ śūraśca kārmukabhavaḥ prathamāntyasaukhyaḥ || 16 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Born under Naukā, famous but of fickle happiness and miserly; under Kūṭa, given to falsehood and keeper of a fort or prison; under Chatra (parasol), a bringer of comfort to kin, happy at life’s close; under Kārmuka (bow), brave, happy in youth and old age.
हिन्दी अर्थ
नौका योग में जन्मा प्रसिद्ध किन्तु चंचल-सुख और कृपण; कूट योग में असत्यभाषी, दुर्ग/कारागार का रक्षक; छत्र योग में स्वजनों को सुख देने वाला, अन्त-सुखी; कार्मुक (चाप) योग में शूर, आयु के आदि और अन्त में सुखी।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
12.17 सत्यापित
Results — Ardhacandra, Cakra, Vīṇā
संस्कृत
अर्धेन्दुजः सुभग कान्त वपुः प्रधानस्तोयालये नर पति प्रतिमस्तु भोगी । चक्रे नरेन्द्र मुकुट द्युति रञ्जिताङ्घ्रिर्वीणोद्भवश्च निपुणः प्रिय गीत नृत्यः ॥ १७॥
ardhendujaḥ subhagakāntavapuḥ pradhānastoyālaye nara pati pratimastu bhogī | cakre narendra mukuṭa dyuti rañjitāṅghrirvīṇodbhavaśca nipuṇaḥ priya gīta nṛtyaḥ || 17 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Born under Ardhacandra, fortunate, of charming form, a leader; born under Cakra, one whose feet are reddened by the lustre of kings’ crowns (an emperor); and born under Vīṇā, skilful and fond of song and dance.
हिन्दी अर्थ
अर्धचन्द्र योग में जन्मा भाग्यवान्, मनोहर देह, प्रमुख, भोगी; चक्र योग में राजाओं के मुकुटों की कान्ति से जिसके चरण रँगे हों (सम्राट्); और वीणा योग में निपुण, गीत-नृत्य-प्रिय होता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
12.18 सत्यापित
Results — Dāminī, Pāśa, Kedāra, Śūla
संस्कृत
दातान्य कार्य निरतः पशुपश्च दाम्नि पाशे धनार्जन विशील स भृत्य बन्धुः । केदारजः कृषि करः सुबहूपयोष्यः शूरः क्षतो धनरुचिर्विधनश्च शूले ॥ १८॥
dātānya kārya nirataḥ paśupaśca dāmni pāśe dhanārjanaviśīlasabhṛtyabandhuḥ | kedārajaḥ kṛṣikaraḥ subahūpayojyaḥ śūraḥ kṣato dhanarucirvidhanaśca śūle || 18 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Born under Dāminī, a giver, busy in others’ affairs, a keeper of cattle; under Pāśa, bent on acquiring wealth, ill-mannered, with many servants and kin; under Kedāra, a farmer, useful to many; under Śūla, brave, often wounded, fond of wealth yet poor.
हिन्दी अर्थ
दामिनी योग में दानी, दूसरों के कार्यों में लगा, पशुपालक; पाश योग में धन-अर्जन में रत, दुःशील, बहुत सेवक-बन्धु वाला; केदार योग में कृषक, अनेकों के काम आने वाला; शूल योग में शूर, आहत, धन-प्रेमी किन्तु निर्धन।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
12.19 सत्यापित
Results — Yuga and Gola; conclusion
संस्कृत
धन विरहितः पाखण्डी वा युगे त्वथ गोलके विधन मलिनो ज्ञानोपेतः कुशिल्प्यलसोऽटनः । इति निगदिता योगाः सार्द्धं फलैरिह नाभसा नियत फलदाश्चिन्त्या ह्येते समस्तदशास्वपि ॥ १९॥
dhanavirahitaḥ pākhaṇḍī vā yuge tvatha golake vidhanamalino’jñānopetaḥ kuśilpyalaso’ṭanaḥ | iti nigaditā yogāḥ sārddhaṃ phalairiha nābhasā niyata phaladāścintyā hyete samastadaśāsvapi || 19 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Under Yuga, devoid of wealth or a heretic; under Golaka, poor, unclean, ignorant, an unskilled craftsman, lazy and a wanderer. Thus the nābhasa yogas have been declared with their results; these yield constant results and are to be considered throughout all the daśās.
हिन्दी अर्थ
युग योग में धनहीन या पाखण्डी; गोलक योग में निर्धन, मलिन, अज्ञानी, कुशिल्पी, आलसी, घुमक्कड़। इस प्रकार नाभस योग अपने फलों सहित कहे गए; ये निश्चित फल देते हैं और सभी दशाओं में विचारने योग्य हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
13 Candra-yoga — the lunar yogas (9)
-
13.1 सत्यापित
The Moon’s daśā-quality by house and script; the adhiyoga
संस्कृत
अधम सम वरिष्ठान्यर्क केन्द्रादि संस्थे शशिनि विनय वित्त ज्ञानधी नैपुणानि । अहनि निशि च चन्द्रे स्वे अधिमित्रांशके वा सुर गुरु सितदृष्टे वित्तवान् स्यात् सुखी च ॥ १॥
adhama sama variṣṭhānyarka kendrādi saṃsthe śaśini vinaya vitta jñānadhī naipuṇāni | ahani niśi ca candre sve adhimitrāṃśake vā sura guru sitadṛṣṭe vittavān syāt sukhī ca || 1 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When the Moon is in the angle, succedent or cadent from the Sun, its qualities are low, middling or highest, giving discipline, wealth, knowledge, intelligence and skill accordingly. When the Moon is in its own or a great friend’s navāṁśa, by day or night, and aspected by Jupiter and Venus, the native is wealthy and happy — this is the Adhiyoga.
हिन्दी अर्थ
जब चन्द्र सूर्य से केन्द्र, पणफर या आपोक्लिम में हो, तो उसके गुण क्रमशः निम्न, मध्यम या उच्चतम होते हैं, जो अनुशासन, धन, ज्ञान, बुद्धि और कौशल देते हैं। जब चन्द्र दिन या रात्रि में अपने या महामित्र के नवांश में हो और गुरु-शुक्र से दृष्ट हो, तो जातक धनी और सुखी होता है — यही अधियोग है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
13.2 सत्यापित
Adhiyoga formed by benefics from the Moon
संस्कृत
सौम्यैः स्मरारि निधनेष्वधियोगेन्दोस्तस्मिंश्चमूप सचिव क्षिति पाल जन्म । सम्पन्न सौख्य विभवा हत शत्रवश्च दीर्घायुषो विगतरोग भयाश्च जाताः ॥ २॥
saumyaiḥ smarārinidhaneṣvadhiyoga indostasmiṃścamūpasacivakṣitipālajanma | sampannasaukhyavibhavā hataśatravaśca dīrghāyuṣo vigatarogabhayāśca jātāḥ || 2 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The Adhiyoga also forms when benefics occupy the 6th, 7th and 8th from the Moon; those so born are army-commanders, ministers or kings — endowed with comfort and wealth, victorious over enemies, long-lived and free from disease and fear.
हिन्दी अर्थ
अधियोग तब भी बनता है जब चन्द्र से छठे, सातवें और आठवें में शुभग्रह हों; इस योग में जन्मे सेनापति, मन्त्री या राजा होते हैं — सुख-सम्पत्ति से युक्त, शत्रुओं पर विजयी, दीर्घायु, तथा रोग-भय से रहित।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
13.3 सत्यापित
Sunaphā, Anaphā, Durudharā, Kemadruma defined
संस्कृत
हित्वार्कं सुनफानफादुरुधुराः स्वान्त्योभयस्थैर्ग्रहैः शीतांशोः कथितोऽन्यथा तु बहुभिः केमद्रुमोऽन्यैस्त्वसौ । केन्द्रे शीतकरेऽथ वा ग्रहयुते केमद्रुमो नेष्यते केचित् केन्द्र नवांशकेषु च वदन्त्युक्तिः प्रसिद्धा न ते ॥ ३॥
hitvārkaṃ sunaphānaphādurudhurāḥ svāntyobhayasthairgrahaiḥ śītāṃśoḥ kathito’nyathā tu bahubhiḥ kemadrumo’nyaistvasau | kendre śītakare’tha vā grahayute kemadrumo neṣyate kecit kendra navāṃśakeṣu ca vadantyuktiḥ prasiddhā na te || 3 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Excluding the Sun, planets in the second from the Moon give Sunaphā, in the twelfth Anaphā, and in both, Durudharā; when the Moon has none of these it is called Kemadruma by many, though some describe it otherwise. When the Moon is in an angle, or joined with a planet, some deny Kemadruma applies, and others speak of navāṁśas in the angles — but these opinions are not well-established.
हिन्दी अर्थ
सूर्य को छोड़कर, चन्द्र से दूसरे में ग्रह हों तो सुनफा, बारहवें में हों तो अनफा, और दोनों में हों तो दुरुधरा योग बनता है; इनमें से कोई न हो तो अनेक इसे केमद्रुम कहते हैं, यद्यपि कुछ इसे अन्यथा वर्णित करते हैं। जब चन्द्र केन्द्र में हो, या किसी ग्रह से युत हो, तो कुछ केमद्रुम को लागू नहीं मानते, और कुछ केन्द्र-नवांशों की बात करते हैं — पर ये मत सुप्रतिष्ठित नहीं हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
13.4 सत्यापित
The many varieties of these yogas
संस्कृत
त्रिंशत् सरूपाः सुनफानफाख्याः षष्टित्रयं दौरुधुरे प्रभेदाः । इच्छा विकल्पैः क्रमशोऽभिनीय नीते निव्ऱ्त्तिः पुनरन्य नीतिः ॥ ४॥
triṃśatsarūpāḥ sunaphānaphākhyāḥ ṣaṣṭitrayaṃ daurudhure prabhedāḥ | icchā vikalpaiḥ kramaśo’bhinīya nīte nivṛttiḥ punaranya nītiḥ || 4 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Sunaphā and Anaphā each have thirty similar varieties, and Durudharā has one hundred and eighty; led through their combinations step by step as one wishes, one arrives at a conclusion, and from there another line of reckoning follows.
हिन्दी अर्थ
सुनफा और अनफा में से प्रत्येक के तीस समान भेद हैं, और दुरुधरा में एक सौ अस्सी; इच्छानुसार क्रमशः इनके संयोगों से गुज़रते हुए एक निष्कर्ष पर पहुँचते हैं, और वहाँ से पुनः अन्य गणना-रीति चलती है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
13.5 सत्यापित
Results of Sunaphā and Anaphā
संस्कृत
स्वयम् अधिगत वित्तः पार्थिवस्तत् समो वा भवति हि सुनफायां धी धन ख्यातिमांश्च । प्रभुर गद शरीरः शीलवान् ख्यात कीर्तिर्विषय सुख सुवेषो निर्व्ऱ्तश्चानफायाम् ॥ ५॥
svayamadhigatavittaḥ pārthivastatsamo vā bhavati hi sunaphāyāṃ dhīdhanakhyātimāṃśca | prabhuragadaśarīraḥ śīlavān khyāta kīrtirviṣaya sukha suveṣo nirvṛtaścānaphāyām || 5 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
In Sunaphā, one gains wealth by his own effort, becoming a king or his equal, and is possessed of intelligence, wealth and fame. In Anaphā, one is a lord of healthy body, of good character, of famed renown, enjoying worldly pleasure, well-dressed and content.
हिन्दी अर्थ
सुनफा योग में जातक अपने ही प्रयत्न से धन कमाता है, राजा या उसके समान होता है, तथा बुद्धि, धन और यश से सम्पन्न होता है। अनफा योग में जातक स्वस्थ शरीर वाला स्वामी, सच्चरित्र, प्रसिद्ध कीर्ति वाला, भोग-सुख भोगने वाला, सुवेशधारी और सन्तुष्ट होता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
13.6 सत्यापित
Results of Durudharā and Kemadruma
संस्कृत
उत्पन्न भोग सुख भुग् धन वाहनाढ्यस्त्यागान्वितो दुरुधुरा प्रभवः सुभृत्यः । केमद्रुमे मलिनदुःखित नीच निःस्वाः प्रेष्याः खलाश्च नृपतेरपि वंश जाताः ॥ ६॥
utpannabhogasukhabhug dhanavāhanāḍhyastyāgānvito durudharāprabhavaḥ subhṛtyeḥ | kemadrume malinaduḥkhitanīcaniḥsvāḥ preṣyāḥ khalāśca nṛpaterapi vaṃśajātāḥ || 6 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Under Durudharā one is born to enjoy pleasure and comfort, rich in wealth and conveyances, generous, and with good servants. Under Kemadruma, even one born in a king’s line becomes squalid, sorrowful, low, penniless, a servant or a wicked person.
हिन्दी अर्थ
दुरुधरा योग में जातक भोग-सुख भोगने वाला, धन-वाहनों से समृद्ध, त्यागी, और अच्छे सेवकों वाला होता है। केमद्रुम योग में राजवंश में जन्मा भी मलिन, दुःखी, नीच, निर्धन, सेवक या दुष्ट हो जाता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
13.7 सत्यापित
Results by which benefic gives the yoga
संस्कृत
उत्साह शौर्यधन साहस वान् महीजः सौम्यः पटुः सुवचनो निपुणः कलासु । जीवोऽर्थधर्म सुख भाङ् नृप पूजितश्च कामी भृगुर्बहु धनो विषयोपभोक्ता ॥ ७॥
utsāhaśauryadhanasāhasavān mahījaḥ saumyaḥ paṭuḥ suvacano nipuṇaḥ kalāsu | jīvo’rthadharmasukhabhāṅnṛpapūjitaśca kāmī bhṛgurbahudhano viṣayopabhoktā || 7 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
If Mars forms the yoga, the native is enterprising, brave, wealthy and daring; if Mercury, gentle, clever, well-spoken and skilled in the arts; if Jupiter, blessed with wealth, virtue and comfort, and honoured by kings; if Venus, amorous, very wealthy and a full enjoyer of worldly pleasures.
हिन्दी अर्थ
यदि मंगल इस योग को बनाए, तो जातक उद्यमी, शूर, धनी और साहसी होता है; बुध से सौम्य, चतुर, मधुरभाषी, कला-निपुण; गुरु से धन-धर्म-सुख से सम्पन्न, राजाओं द्वारा सम्मानित; शुक्र से कामी, अति धनी, भोग-विलास भोगने वाला।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
13.8 सत्यापित
Results by the Sun and Saturn
संस्कृत
पर विभव परिच्छदोपभोक्तारवि तनयो बहु कार्यकृद् गणेशः । अशुभ कृद् उडुपोऽह्नि दृश्य मूर्तिर्गलित तनुश्च शुभोऽन्यथान्यद् ऊह्यम् ॥ ८॥
paravibhavaparicchadopabhoktāravitanayo bahukāryakṛd gaṇeśaḥ | aśubhakṛd uḍupo’hni dṛśya mūrtirgalitatanuśca śubho’nyathānyad ūhyam || 8 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
If Saturn (the Sun’s son) forms the yoga, one enjoys the wealth and belongings of others, is much occupied with affairs, and leads a company of men. The Moon by day forming this yoga is inauspicious (a wasted body); by night it is auspicious — other conditions should be inferred similarly.
हिन्दी अर्थ
यदि शनि (सूर्यपुत्र) यह योग बनाए, तो जातक दूसरों के धन-सामग्री का उपभोग करता है, कार्यों में व्यस्त रहता है, और लोगों के समूह का नेता होता है। चन्द्र दिन में यह योग बनाए तो अशुभ (क्षीण शरीर); रात्रि में शुभ — अन्य स्थितियाँ इसी प्रकार अनुमेय हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
13.9 सत्यापित
Wealth by benefics in upacaya from the ascendant and Moon
संस्कृत
लग्नाद् अतीव वसुमान् वसुमाञ् छशाङ्कात् सौम्य ग्रहैरुपचयोपगतैः समस्तैः । द्वाभ्यां समोऽल्प वसुमांश्च तदूनतायाम् अन्येष्वसत्स्वपि फलेष्विदम् उत्कटेन ॥ ९॥
lagnād atīva vasumān vasumāñ chaśāṅkāt saumyagrahairupacayopagataiḥ samastaiḥ | dvābhyāṃ samo’lpavasumāṃśca tadūnatāyām anyeṣvasatsvapi phaleṣvidam utkaṭena || 9 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When all benefics occupy the upacaya houses (3rd, 6th, 10th, 11th) from the ascendant, one is exceedingly wealthy; from the Moon, also wealthy; with two such benefics, moderately so; with fewer, less wealthy — this holds even in the absence of other favourable combinations, by the strength of this yoga alone.
हिन्दी अर्थ
जब सभी शुभग्रह लग्न से उपचय भावों (तीसरे, छठे, दसवें, ग्यारहवें) में हों, तो जातक अत्यन्त धनी होता है; चन्द्र से हों तो भी धनी; दो शुभग्रह हों तो मध्यम धनी; कम हों तो अल्प धनी — यह अन्य शुभ योगों के अभाव में भी, केवल इसी योग के बल से, लागू होता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
14 Dvigraha-yoga — two-planet yogas (5)
-
14.1 सत्यापित
The Sun paired with each other planet
संस्कृत
तिग्मांशुर्जनयत्युषेश सहितो यन्त्राश्म कारं नरं भौमेनाघरतं बुधेन निपुणं धी कीर्ति सौख्यान्वितम् । क्रूरं वाक् पतिनान्य कार्य निरतं शुक्रेणरङ्गायुधैर्लब्धस्वं रविजेनधातु कुशलं भाण्ड प्रकारेषु वा ॥ १॥
tigmāṃśurjanayatyuṣeśasahito yantrāśmakāraṃ naraṃ bhaumenāgharataṃ budhena nipuṇaṃ dhīkīrtisaukhyānvitam | krūraṃ vākpatinānyakāryanirataṃ śukreṇaraṅgāyudhairlabdhasvaṃ ravijena dhātukuśalaṃ bhāṇḍaprakāreṣu vā || 1 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The Sun paired with Saturn produces a man skilled in machines or stonework; with Mars, one dealing in impure goods; with Mercury, an intelligent man endowed with wisdom, fame and comfort; with Jupiter, one who is fierce yet devoted to others’ business; with Venus, one who gains wealth through arenas and weapons; with the Sun’s son (Saturn again), one skilled in metals or in trade goods.
हिन्दी अर्थ
सूर्य शनि के साथ हो तो जातक यन्त्र या पत्थर का कारीगर बनता है; मंगल के साथ अशुद्ध वस्तुओं का व्यापारी; बुध के साथ बुद्धि, यश और सुख से सम्पन्न बुद्धिमान् पुरुष; गुरु के साथ क्रूर किन्तु दूसरों के कार्यों में तत्पर; शुक्र के साथ रंगमंच और शस्त्रों से धन कमाने वाला; सूर्यपुत्र (शनि) के साथ धातु या पण्य-वस्तुओं में कुशल।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
14.2 सत्यापित
The Moon paired with each other planet
संस्कृत
कूट स्त्र्यासव कुम्भ पण्यम् अशिवं मातुः स वक्रः शशी स ज्ञः प्रश्रित वाक्यम् अर्थ निपुणं सौभाग्य कीर्त्यान्वितम् । विक्रान्तं कुल मुख्यम् अस्थिर मतिं वित्तेश्वरं साङ्गिरा वस्त्राणां स सितः क्रियादि कुशलं सार्किः पुनर्भू सुतम् ॥ २॥
kūṭastryāsavakumbhapaṇyam aśivaṃ mātuḥ savakraḥ śaśī sajñaḥ praśritavākyam arthanipuṇaṃ saubhāgyakīrtyānvitam | vikrāntaṃ kulamukhyam asthiramatiṃ vitteśvaraṃ sāṅgirā vastrāṇāṃ sasitaḥ kriyādikuśalaṃ sārkiḥ punarbhūsutam || 2 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The Moon with Mars gives a deceiver, or a dealer in liquor and vessels — inauspicious for the mother. The Moon with Mercury gives one of humble speech, skilled in wealth, endowed with fortune and fame. With Jupiter, a valorous head of family, though of unsteady mind, and a lord of wealth. With Venus, a dealer in clothes skilled in ritual acts. With Saturn again, a farmer.
हिन्दी अर्थ
चन्द्र मंगल के साथ हो तो जातक कपटी, या मदिरा-पात्रों का विक्रेता होता है — माता के लिए अशुभ। चन्द्र बुध के साथ विनम्र वाणी वाला, धन-कुशल, सौभाग्य-यश से सम्पन्न। गुरु के साथ पराक्रमी कुल-प्रमुख, यद्यपि अस्थिर-मति, धनेश्वर। शुक्र के साथ वस्त्र-व्यापारी, कर्मकाण्ड-कुशल। पुनः शनि के साथ कृषक।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
14.3 सत्यापित
Mars paired with the remaining planets
संस्कृत
मूलादि स्नेह कूटैर्व्यवहरति वणिग् बाहु योद्धा स सौम्ये पुर्यध्यक्षः स जीवे भवति नर पतिः प्राप्त वित्तो द्विजो वा । गोपो मल्लोऽथदक्षः परयुवति रतो द्यूत कृत् सासुरेज्ये दुःखार्तोऽसत्य संधः स सवितृ तनये भूमिजे निन्दितश्च ॥ ३॥
mūlādisnehakūṭairvyavaharati vaṇig bāhuyoddhā sasaumye puryadhyakṣaḥ sajīve bhavati narapatiḥ prāptavitto dvijo vā | gopo mallo’thadakṣaḥ parayuvatirato dyūtakṛt sāsurejye duḥkhārto’satya saṃdhaḥ sasavitṛtanaye bhūmije ninditaśca || 3 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Mars with Mercury gives a trader in roots and oils, or a fighter with the arms; with Jupiter, a governor of a town, or else a king, a man of gained wealth, or a brahmin. With Venus, a cowherd, wrestler or skilled man devoted to another’s wife, or a gambler. With Saturn, one afflicted by sorrow, faithless to agreements, and censured.
हिन्दी अर्थ
मंगल बुध के साथ हो तो जातक मूल और तेल का व्यापारी, या भुजाओं से युद्ध करने वाला; गुरु के साथ नगर-अध्यक्ष, या राजा, अर्जित-धनी, या ब्राह्मण। शुक्र के साथ ग्वाला, मल्ल या कुशल व्यक्ति, परस्त्री-आसक्त, या जुआरी। शनि के साथ दुःखी, वचन-भंगकर्ता, और निन्दित।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
14.4 सत्यापित
Mercury and Jupiter paired with the rest
संस्कृत
सौम्ये रङ्ग चरो बृहस्पति युते गीत प्रियो नृत्यविद् वाग्मी भू गणपः सितेन मृदुना माया पटुर्लङ्घकः । सद् विद्यो धनदारवान् बहु गुणः शुक्रेणयुक्ते गुरौ ज्ञेयः श्मश्रु करोऽसितेन घटकृज् जातोऽन्नकारोऽपि वा ॥ ४॥
saumye raṅgacaro bṛhaspatiyute gītapriyo nṛtyavid vāgmī bhūgaṇapaḥ sitena mṛdunā māyāpaṭurlaṅghakaḥ | sadvidyo dhanadāravān bahuguṇaḥ śukreṇayukte gurau jñeyaḥ śmaśru karo’sitena ghaṭakṛj jāto’nnakāro’pi vā || 4 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Mercury with Jupiter gives one who frequents public spectacles, fond of song, skilled in dance, eloquent, a leader of men. With Venus, gentle, skilled in illusion, an acrobat. Jupiter with Venus gives a well-learned man, rich in wife and wealth, of many virtues; with Saturn, a barber; with the Sun’s son (Saturn), a potter or one who makes food.
हिन्दी अर्थ
बुध गुरु के साथ हो तो जातक सार्वजनिक तमाशों में जाने वाला, गीत-प्रिय, नृत्य-कुशल, वाक्पटु, जनों का नेता; शुक्र के साथ सौम्य, माया-कुशल, कलाबाज़। गुरु शुक्र के साथ सुशिक्षित, पत्नी-धन से सम्पन्न, बहुगुणी; शनि के साथ नाई; सूर्यपुत्र (शनि) के साथ कुम्भकार या अन्न बनाने वाला।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
14.5 सत्यापित
Venus and Saturn together
संस्कृत
असित सित समागमे अल्प चक्षुर्युवति समाश्रय सम्प्रवृद्ध वित्तः । भवति च लिपि पुस्तक चित्र वेत्ता कथित फलैः परतो विकल्पनीयाः ॥ ५॥
asitasitasamāgame alpacakṣur yuvatisamāśrayasampravṛddhavittaḥ | bhavati ca lipipustakacitravettā kathitaphalaiḥ parato vikalpanīyāḥ || 5 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When Saturn and Venus come together, the native is weak-sighted, grows wealthy through reliance on women, and is skilled in writing, books and painting. From the results already stated, further combinations may be inferred.
हिन्दी अर्थ
जब शनि और शुक्र एक साथ हों, तो जातक दुर्बल-दृष्टि वाला होता है, स्त्रियों के आश्रय से धनी होता है, और लेखन, पुस्तक तथा चित्रकला में कुशल होता है। पहले कहे गए फलों से आगे के संयोगों का भी अनुमान किया जा सकता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
15 Pravrajyā-yoga — renunciation (4)
-
15.1 सत्यापित
The orders of renunciation, by planet
संस्कृत
एकस्थैश्चतुरादिभिर्बलयुतैर्जाताः पृथग् वीर्यगैः शाक्या जीविक भिक्षु वृद्ध चरका निर्ग्रन्थ वन्याशनाः । माहेय ज्ञ गुरु क्षपा कर सित प्राभाकरीनैः क्रमात् प्रव्रज्या बलिभिः समा परजितैस्तत् स्वामिभिः प्रच्युतिः ॥ १॥
ekasthaiścaturādibhirbalayutairjātāḥ pṛthagvīryagaiḥ śākyājīvikabhikṣuvṛddhacarakā nirgranthavanyāśanāḥ | māheya jña guru kṣapā kara sita prābhākarīnaiḥ kramāt pravrajyā balibhiḥ samā parajitaistat svāmibhiḥ pracyutiḥ || 1 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When Saturn, together with three or more strong planets, occupies a single sign, or the planets are strong and separately placed, the native becomes an ascetic of one order or another — a Buddhist monk, an Ājīvika mendicant, an ordinary bhikṣu, an aged wanderer (caraka), a Jain ascetic (nirgrantha), or a forest-dweller — corresponding, in order, to Saturn, Mars, Mercury, Jupiter, the Moon, Venus and the Sun. Renunciation follows the strength of these planets; when overpowered by their own lord, one falls from the ascetic life.
हिन्दी अर्थ
जब शनि तीन या अधिक बलवान् ग्रहों सहित एक ही राशि में हों, अथवा ग्रह बलवान् होकर पृथक्-पृथक् स्थित हों, तो जातक किसी न किसी संन्यास-मार्ग का अनुयायी होता है — बौद्ध भिक्षु, आजीविक, सामान्य भिक्षु, वृद्ध चरक, निर्ग्रन्थ (जैन तपस्वी), या वनवासी — जो क्रमशः शनि, मंगल, बुध, गुरु, चन्द्र, शुक्र और सूर्य के अनुरूप हैं। संन्यास इन ग्रहों के बल के अनुसार होता है; अपने ही स्वामी से पराजित होने पर संन्यास से च्युति होती है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
15.2 सत्यापित
Those initiated by force or by mere request
संस्कृत
रवि कुप्त करैरदीक्षिता बलिभिस्तद्गत भक्तयो नराः । अभियाचित मात्रदीक्षिता निहतैरन्य निरीक्षितैरपि ॥ २॥
raviluptakarairadīkṣitā balibhistadgatabhaktayo narāḥ | abhiyācitamātradīkṣitā nihatairanya nirīkṣitairapi || 2 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When strong planets are eclipsed or combust by the Sun, those men — devoted though they be — remain uninitiated; when overpowered, or aspected only by others, they are initiated merely upon their own request.
हिन्दी अर्थ
जब बलवान् ग्रह सूर्य से ग्रस्त या अस्त हों, तो वे मनुष्य — भक्त होते हुए भी — दीक्षा नहीं पाते; और जब पराजित हों, या केवल अन्य ग्रहों से दृष्ट हों, तो वे केवल अपने अनुरोध पर ही दीक्षित होते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
15.3 सत्यापित
Initiation combinations involving Saturn and Mars
संस्कृत
जन्मेशोऽन्यैर्यद्यदृष्टोऽर्क पुत्रं पश्यत्यार्किर्जन्मपं वा बलोनम् । दीक्षां प्राप्नोत्यार्कि दृक् काण संस्थे भौमार्क्यंशे सौरदृष्टे च चन्द्रे ॥ ३॥
janmeśo’nyairyadyadṛṣṭo’rka putraṃ paśyatyārkirjanmapaṃ vā balonam | dīkṣāṃ prāpnotyārkidṛkkāṇasaṃsthe bhaumārkyaṃśe sauradṛṣṭe ca candre || 3 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When the lord of the birth (ascendant), unaspected by other planets, aspects Saturn — or a weakened Saturn aspects the birth-lord — initiation is attained; likewise when the Moon stands in Saturn’s drekkāṇa, in Mars’s or the Sun’s navāṁśa, and is aspected by Saturn.
हिन्दी अर्थ
जब जन्म (लग्न) का स्वामी, अन्य ग्रहों से अदृष्ट होकर, शनि को देखे — या दुर्बल शनि जन्म-स्वामी को देखे — तो दीक्षा प्राप्त होती है; वैसे ही जब चन्द्र शनि के द्रेष्काण में, या मंगल-सूर्य के नवांश में हो, और शनि से दृष्ट हो।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
15.4 सत्यापित
A great teacher, or a king who becomes an ascetic
संस्कृत
सुर गुरु शशि होरा स्वार्के दृष्टासु धर्मे गुरुरथ नृपतीनां योगजस्तीर्थ कृत् स्यात् । नवम भवन संस्थे मन्दगे अन्यैर्दृष्टे भवति नरपयोगे दीक्षितः पार्थिवेन्द्रः ॥ ४॥
suraguruśaśihorāsvārkidṛṣṭāsu dharme gururatha nṛpatīnāṃ yogajastīrthakṛt syāt | navamabhavanasaṃsthe mandage anyairadṛṣṭe bhavati narapayoge dīkṣitaḥ pārthivendraḥ || 4 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When the horās of Jupiter and the Moon are aspected by Saturn, and Jupiter is in the ninth house, one born of this yoga becomes a great teacher, a founder of a holy path. When Saturn occupies the ninth, unaspected by others, and a king-making yoga is present, an initiated lord of kings — a ruler turned ascetic — is born.
हिन्दी अर्थ
जब गुरु और चन्द्र की होराएँ शनि से दृष्ट हों, और गुरु नवम भाव में हो, तो इस योग में जन्मा जातक महान् गुरु, तीर्थ-प्रवर्तक होता है। जब शनि नवम में हो, अन्य ग्रहों से अदृष्ट, और कोई राज-योग भी उपस्थित हो, तो दीक्षित राजाओं का स्वामी — संन्यासी बना राजा — उत्पन्न होता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
16 Nakṣatra-phala — results of the birth-star (14)
-
16.1 सत्यापित
Aśvinī and Bharaṇī
संस्कृत
प्रिय भूषणः सुरूपः सुभगो दक्षोऽश्विनीषु मतिमांश्च । कृत निश्चय सत्यारुग् दक्षः सुखितश्च भरणीषु ॥ १॥
priyabhūṣaṇaḥ surūpaḥ subhago dakṣo’śvinīṣu matimāṃśca | kṛtaniścaya satyārug dakṣaḥ sukhitaśca bharaṇīṣu || 1 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Born under Aśvinī: fond of ornaments, handsome, fortunate, skilful and intelligent. Under Bharaṇī: resolute, truthful, radiant, skilful and happy.
हिन्दी अर्थ
अश्विनी में जन्मा: आभूषण-प्रिय, सुरूप, भाग्यवान्, दक्ष और बुद्धिमान्। भरणी में: दृढ़-निश्चयी, सत्यवादी, तेजस्वी, दक्ष और सुखी।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
16.2 सत्यापित
Kṛttikā and Rohiṇī
संस्कृत
बहु भुक् परदाररतस्तेजस्वी कृत्तिकासु विख्यातः । रोहिण्यां सत्य शुचिः प्रियंवदः स्थिर मतिः सुरूपश्च ॥ २॥
bahubhuk paradāraratastejasvī kṛttikāsu vikhyātaḥ | rohiṇyāṃ satya śuciḥ priyaṃvadaḥ sthira matiḥ surūpaśca || 2 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Under Kṛttikā: a great eater, given to others’ wives, radiant and famed. Under Rohiṇī: truthful, pure, pleasant-spoken, steady-minded and handsome.
हिन्दी अर्थ
कृत्तिका में: अधिक भोजन करने वाला, परस्त्री-आसक्त, तेजस्वी और विख्यात। रोहिणी में: सत्यवादी, शुचि, मधुरभाषी, स्थिरमति और सुरूप।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
16.3 सत्यापित
Mṛgaśiras and Ārdrā
संस्कृत
चपलश्चतुरो भीरुः पटुरुत्साही धनी मृगे भोगी । शठ गर्वितः कृतघ्नो हिंस्रः पापश्चरौद्रऋक्षे ॥ ३॥
capalaścaturo bhīruḥ paṭurutsāhī dhanī mṛge bhogī | śaṭha garvitaḥ kṛtaghno hiṃsraḥ pāpaścaraudraṛkṣe || 3 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Under Mṛgaśiras: fickle, clever, timid, capable, enterprising, wealthy and given to enjoyment. Under Ārdrā (the fierce star): deceitful, proud, ungrateful, cruel and sinful.
हिन्दी अर्थ
मृगशिरा में: चंचल, चतुर, भीरु, कुशल, उत्साही, धनी और भोगी। आर्द्रा (क्रूर नक्षत्र) में: शठ, अहंकारी, कृतघ्न, हिंसक और पापी।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
16.4 सत्यापित
Punarvasu
संस्कृत
दान्तः सुखी सुशीलो दुर्मेधारोग भाक् पिपासुश्च । अल्पेन च संतुष्टः पुनर्वसौ जायते मनुजः ॥ ४॥
dāntaḥ sukhī suśīlo durmedhārogabhāk pipāsuśca | alpena ca saṃtuṣṭaḥ punarvasau jāyate manujaḥ || 4 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Under Punarvasu is born a man who is self-controlled, happy, of good character, yet dull-witted, disease-prone and thirsty; content with little.
हिन्दी अर्थ
पुनर्वसु में जन्मा मनुष्य संयमी, सुखी, सुशील, किन्तु मन्दबुद्धि, रोगी और पिपासु होता है; अल्प में सन्तुष्ट रहता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
16.5 सत्यापित
Puṣya and Āśleṣā
संस्कृत
शान्तात्मा सुभगः पण्डितो धनी धर्म संसृतः पुष्ये । शठः सर्व भक्ष पापः कृतघ्नधूर्तश्च भौजङ्गे ॥ ५॥
śāntātmā subhagaḥ paṇḍito dhanī dharmasaṃsṛtaḥ puṣye | śaṭhaḥ sarva bhakṣa pāpaḥ kṛtaghnadhūrtaśca bhaujaṅge || 5 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Under Puṣya: peaceful-natured, fortunate, learned, wealthy and devoted to righteousness. Under Āśleṣā (the serpent star): deceitful, indiscriminate in eating, sinful, ungrateful and cunning.
हिन्दी अर्थ
पुष्य में: शान्त-स्वभाव, भाग्यवान्, पण्डित, धनी और धर्म-परायण। आश्लेषा (सर्प-नक्षत्र) में: शठ, सर्वभक्षी, पापी, कृतघ्न और धूर्त।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
16.6 सत्यापित
Maghā and Pūrva Phalgunī
संस्कृत
बहु भृत्यधनो भोगी सुर पितृ भक्तो महोद्यमः पित्र्ये । प्रिय वाग् दाताद्युतिमान् अटनो नृप सेवको भाग्ये ॥ ६॥
bahubhṛtyadhano bhogī sura pitṛ bhakto mahodyamaḥ pitrye | priya vāg dātādyutimān aṭano nṛpa sevako bhāgye || 6 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Under Maghā (the ancestor-star): rich in servants and wealth, given to enjoyment, devoted to gods and ancestors, of great enterprise. Under Pūrva Phalgunī: pleasant-spoken, generous, radiant, fond of wandering, a servant of kings.
हिन्दी अर्थ
मघा (पितृ-नक्षत्र) में: सेवक-धन से समृद्ध, भोगी, देव-पितृ-भक्त, महान् उद्यमी। पूर्व फाल्गुनी में: मधुरभाषी, दानी, तेजस्वी, भ्रमणशील, राजसेवक।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
16.7 सत्यापित
Uttara Phalgunī and Hasta
संस्कृत
सुभगो विद्याप्तधनो भोगी सुखभाक् द्वितीय फाल्गुन्याम् । उत्साही धृष्टः पानपो घृणी तस्करो हस्ते ॥ ७॥
subhago vidyāptadhano bhogī sukhabhāk dvitīyaphālgunyām | utsāhī dhṛṣṭaḥ pānapo ghṛṇī taskaro haste || 7 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Under Uttara Phalgunī: fortunate, gaining wealth through learning, given to enjoyment and happy. Under Hasta: enterprising, bold, fond of drink, compassionate, yet inclined to theft.
हिन्दी अर्थ
उत्तर फाल्गुनी में: भाग्यवान्, विद्या से धन पाने वाला, भोगी और सुखी। हस्त में: उत्साही, साहसी, मद्यप्रिय, दयालु, किन्तु चोरी की प्रवृत्ति वाला।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
16.8 सत्यापित
Citrā and Svātī
संस्कृत
चित्राम्बर माल्यधरः सुलोचनाङ्गश्च भवति चित्रायाम् । दान्तो वणिक् कृपालुः प्रिय वाग् धर्माश्रितः स्वातौ ॥ ८॥
citrāmbara mālyadharaḥ sulocanāṅgaśca bhavati citrāyām | dānto vaṇik kṛpāluḥ priya vāg dharmāśritaḥ svātau || 8 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Under Citrā: fond of colourful garments and garlands, of fine eyes and form. Under Svātī: self-controlled, a merchant, compassionate, pleasant-spoken and devoted to righteousness.
हिन्दी अर्थ
चित्रा में: चित्र-वस्त्र और माला धारण करने वाला, सुन्दर नेत्र और शरीर वाला। स्वाती में: संयमी, वणिक्, दयालु, मधुरभाषी और धर्मपरायण।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
16.9 सत्यापित
Viśākhā and Anurādhā
संस्कृत
ईर्ष्युर्लुब्धो द्युतिमान् वचन पटुः कलह कृद् विशाखासु । आढ्यो विदेश वासी क्षुधालुरटनोऽनुराधासु ॥ ९॥
īrṣyurlubdho dyutimān vacanapaṭuḥ kalahakṛd viśākhāsu | āḍhyo videśa vāsī kṣudhāluraṭano’nurādhāsu || 9 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Under Viśākhā: envious, greedy, radiant, eloquent and quarrelsome. Under Anurādhā: prosperous, a dweller in foreign lands, prone to hunger, and fond of wandering.
हिन्दी अर्थ
विशाखा में: ईर्ष्यालु, लोभी, तेजस्वी, वाक्पटु और कलहप्रिय। अनुराधा में: समृद्ध, विदेशवासी, क्षुधालु और भ्रमणशील।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
16.10 सत्यापित
Jyeṣṭhā and Mūla
संस्कृत
ज्येष्ठासु न बहु मित्रः संतुष्टो धर्म कृत् प्रचुर कोपः । मूले मानी धनवान् सुखी न हिंस्रः स्थिरो भोगी ॥ १०॥
jyeṣṭhāsu na bahumitraḥ saṃtuṣṭo dharmakṛt pracurakopaḥ | mūle mānī dhanavān sukhī na hiṃsraḥ sthiro bhogī || 10 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Under Jyeṣṭhā: not having many friends, content, righteous yet quick to anger. Under Mūla: proud, wealthy, happy, not cruel, steady and given to enjoyment.
हिन्दी अर्थ
ज्येष्ठा में: अधिक मित्र न रखने वाला, सन्तुष्ट, धर्मकर्ता किन्तु शीघ्र-क्रोधी। मूल में: मानी, धनवान्, सुखी, अहिंसक, स्थिर और भोगी।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
16.11 सत्यापित
Pūrvāṣāḍhā and Uttarāṣāḍhā
संस्कृत
इष्टानन्द कलत्रो मानी दृढ सौह्ऱ्दश्च जलदैवे । वैश्वे विनीतधार्मिक बहु मित्र कृतज्ञ सुभगश्च ॥ ११॥
iṣṭānandakalatro mānī dṛḍhasauhṛdaśca jaladaive | vaiśve vinītadhārmika bahumitra kṛtajña subhagaśca || 11 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Under Pūrvāṣāḍhā (the water-deity star): joyful with a beloved wife, proud, and firm in friendship. Under Uttarāṣāḍhā: humble, righteous, with many friends, grateful and fortunate.
हिन्दी अर्थ
पूर्वाषाढ़ा (जल-दैव नक्षत्र) में: प्रिय पत्नी सहित आनन्दित, मानी, और दृढ़-मैत्री वाला। उत्तराषाढ़ा में: विनम्र, धार्मिक, बहु-मित्र, कृतज्ञ और भाग्यवान्।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
16.12 सत्यापित
Śravaṇa and Dhaniṣṭhā
संस्कृत
श्रीमाञ् छ्रवणे श्रुतवान् उदारदारो धनान्वितः ख्यातः । दाताढ्यः शूरो गीत प्रियो धनिष्ठासु धन लुब्धः ॥ १२॥
śrīmāñ chravaṇe śrutavān udāradāro dhanānvitaḥ khyātaḥ | dātāḍhyaḥ śūro gīta priyo dhaniṣṭhāsu dhana lubdhaḥ || 12 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Under Śravaṇa: prosperous, learned, generous with his wife, wealthy and famed. Under Dhaniṣṭhā: a wealthy giver, brave, fond of song, yet greedy for wealth.
हिन्दी अर्थ
श्रवण में: श्रीमान्, श्रुतवान्, उदार पत्नी वाला, धनवान् और विख्यात। धनिष्ठा में: दानशील धनी, शूर, गीत-प्रिय, किन्तु धन-लोभी।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
16.13 सत्यापित
Śatabhiṣaj and Pūrva Bhādrapadā
संस्कृत
स्फुट वाग् व्यसनी रिपुहा साहसिकः शतभिषजि दुर्ग्राह्यः । भाद्रपदासु द्वि गनः स्त्री जितधनी पटुरदाता च ॥ १३॥
sphuṭavāg vyasanī ripuhā sāhasikaḥ śatabhiṣaji durgrāhyaḥ | bhādrapadāsūdvi ganaḥ strī jitadhanī paṭuradātā ca || 13 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Under Śatabhiṣaj: clear-spoken, given to vice, a slayer of enemies, daring and hard to win over. Under Pūrva Bhādrapadā: quarrelsome (of a double temperament), one who is dominated by his wife, wealthy, capable yet ungenerous.
हिन्दी अर्थ
शतभिषज् में: स्पष्टवादी, व्यसनी, शत्रुहन्ता, साहसी और दुर्ग्राह्य। पूर्व भाद्रपदा में: द्विगुण (कलहप्रिय) स्वभाव, स्त्री-वश में रहने वाला, धनवान्, कुशल किन्तु कृपण।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
16.14 सत्यापित
Uttara Bhādrapadā and Revatī
संस्कृत
वक्ता सुखी प्रजावान् जित शत्रुर्धार्मिको द्वितीयासु । सम्पूर्णाङ्गः सुभगः शूरः शुचिरर्थवान् पौष्णे ॥ १४॥
vaktā sukhī prajāvān jita śatrurdhārmiko dvitīyāsu | sampūrṇāṅgaḥ subhagaḥ śūraḥ śucirarthavān pauṣṇe || 14 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Under Uttara Bhādrapadā: eloquent, happy, blessed with offspring, victorious over enemies and righteous. Under Revatī (Pūṣan’s star): of complete limbs, fortunate, brave, pure and wealthy.
हिन्दी अर्थ
उत्तर भाद्रपदा में: वक्ता, सुखी, प्रजावान्, शत्रु-विजयी और धार्मिक। रेवती (पूषण-नक्षत्र) में: सम्पूर्ण अंगों वाला, भाग्यवान्, शूर, शुचि और धनवान्।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
17 Candra-rāśi-śīla — the Moon-sign temperament (13)
-
17.1 सत्यापित
The Moon in Aries
संस्कृत
वृत्ताताम्रदृग् उष्ण शाक लघु भुक् क्षिप्र प्रसादोऽटनः कामी दुर्बल जानुरस्थिरधनः शूरोऽङ्गना वल्लभः । सेवाज्ञः कनखी व्रणाङ्कित शिरा मानी सहोत्थाग्रजः शक्त्या पाणि तले अङ्कितोऽतिचपलस्तोये अतिभीरुः क्रिये ॥ १॥
vṛttātāmradṛguṣṇaśākalaghubhuk kṣipraprasādo’ṭanaḥ kāmī durbalajānurasthiradhanaḥ śūro’ṅganā vallabhaḥ | sevājñaḥ kunakhī vraṇāṅkitaśirā mānī sahotthāgrajaḥ śaktyā pāṇitale aṅkito’ticapalastoye atibhīruḥ kriye || 1 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
With the Moon in Aries: round, coppery eyes, hot-tempered, a light eater, quickly pacified, fond of travel, amorous, weak-kneed, of unstable wealth, brave, a lover of women, skilled in service, of poor nails, a scar on the head, proud, an elder brother by birth, marked on the palm by his own strength, very fickle, and very fearful of water.
हिन्दी अर्थ
मेष राशि में चन्द्र: गोल ताम्र-नेत्र, उष्ण-स्वभाव, अल्पाहारी, शीघ्र-प्रसन्न, भ्रमणशील, कामी, दुर्बल-घुटने, अस्थिर-धन, शूर, स्त्री-प्रिय, सेवा-कुशल, हीन-नख, सिर पर घाव-चिह्न, मानी, अग्रज (बड़ा भाई), हथेली पर बल-चिह्न, अति चंचल, और जल से अति भयभीत।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
17.2 सत्यापित
The Moon in Taurus
संस्कृत
कान्तः खेल गतिः पृथु ऊरु वदनः पृष्ठास्य पार्श्वाङ्कितस्त्यागी क्लेश सहः प्रभुः ककुदवान् कन्या प्रजः श्लेष्मलः पूर्वैर्बन्धु धनात्मजैर्विरहितः सौभाग्ययुक्तः क्षमी दीप्ताग्निः प्रमदा प्रियः स्थिर सुहृन् मध्यान्त्य सौख्यो गवि ॥ २॥
kāntaḥ khelagatiḥ pṛthuūruvadanaḥ pṛṣṭhāsyapārśvāṅkitastyāgī kleśasahaḥ prabhuḥ kakudavān kanyāprajaḥ śleṣmalaḥ | pūrvairbandhudhanātmajairvirahitaḥ saubhāgyayuktaḥ kṣamī dīptāgniḥ pramadāpriyaḥ sthirasuhṛn madhyāntyasaukhyo gavi || 2 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
With the Moon in Taurus: charming, playful gait, broad thighs and face, marked on back, mouth or sides, generous, patient in hardship, a lord, of prominent shoulders, more daughters than sons, phlegmatic, bereft in early life of kin, wealth and children yet later fortunate, forbearing, a strong digestion, fond of women, steady friends, and happy in mid and late life.
हिन्दी अर्थ
वृष राशि में चन्द्र: मनोहर, क्रीड़ामय चाल, विशाल जंघा-मुख, पीठ/मुख/पार्श्व पर चिह्न, त्यागी, क्लेश-सहिष्णु, स्वामी, उन्नत कंधे, पुत्रों से अधिक पुत्रियाँ, कफ-प्रकृति, प्रारम्भिक जीवन में बन्धु-धन-सन्तान से रहित किन्तु बाद में भाग्यवान्, क्षमाशील, प्रदीप्त अग्नि (जठराग्नि), स्त्री-प्रिय, स्थिर मित्र, और मध्य व अन्त्य आयु में सुखी।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
17.3 सत्यापित
The Moon in Gemini
संस्कृत
स्त्री लोलः सुरतोपचार कुशलस्ताम्रेक्षणः शास्त्रविद् दूतः कुञ्चित मूर्धजः पटु मतिर्हास्येङ्गितद्यूतवित् । चार्वङ्गः प्रिय वाक् प्रभ क्षणरुचिर्गीत प्रियो नृत्यवित् क्लीबैर्याति रतिं समुन्नत नसश्चन्द्रे तृतीयऋक्षगे ॥ ३॥
strīlolaḥ suratopacārakuśalastāmrekṣaṇaḥ śāstravid dūtaḥ kuñcitamūrdhajaḥ paṭumatirhāsyeṅgitadyūtavit | cārvaṅgaḥ priyavāk prabhakṣaṇaruciḥ gītapriyo nṛtyavit klībairyāti ratiṃ samunnatanasaścandre tṛtīyaṛkṣage || 3 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
With the Moon in Gemini: fond of women, skilled in the arts of love, coppery-eyed, learned in the śāstras, a messenger, curly-haired, sharp-minded, expert in humour, hints and gambling, of fine limbs, pleasant-spoken, delighting in food, fond of song, skilled in dance, drawn even to eunuchs for pleasure, and of a prominent nose.
हिन्दी अर्थ
मिथुन राशि में चन्द्र: स्त्री-प्रिय, रति-कला-कुशल, ताम्र-नेत्र, शास्त्रज्ञ, दूत, घुँघराले केश, तीक्ष्ण-बुद्धि, हास्य-संकेत-जुए में निपुण, सुन्दर अंग, मधुरभाषी, भोजन-प्रिय, गीत-प्रिय, नृत्य-कुशल, नपुंसकों से भी रति-आसक्त, और उन्नत नासिका वाला।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
17.4 सत्यापित
The Moon in Cancer
संस्कृत
आवक्रद्रुतगः समुन्नत कटिः स्त्री निर्ज्जितः सत् सुहृद् दैवज्ञः प्रचुरालय क्षयधनैः संयुज्यते चन्द्रवत् । ह्रस्वः पीन गलः समेति च वंश साम्ना सुहृद् वत्सलस्तोयोद्यानरतः स्व वेश्म सहिते जातः शशाङ्के नरः ॥ ४॥
āvakradrutagaḥ samunnatakaṭiḥ strīnirjjitaḥ satsuhṛd daivajñaḥ pracurālayakṣayadhanaiḥ saṃyujyate candravat | hrasvaḥ pīnagalaḥ sameti ca vaṃśasāmnā suhṛd vatsalastoyodyānarataḥ svaveśma sahite jātaḥ śaśāṅke naraḥ || 4 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
With the Moon in Cancer: a curving, swift gait, prominent hips, ruled by women, a good friend, an astrologer, wealth waxing and waning like the Moon, short, thick-necked, gentle to kin and clan, affectionate to friends, fond of water-gardens, and born in his own house.
हिन्दी अर्थ
कर्क राशि में चन्द्र: टेढ़ी-तीव्र चाल, उन्नत कटि, स्त्री-वशीभूत, सत्-मित्र, ज्योतिषी, चन्द्रवत् घटता-बढ़ता धन, नाटा, स्थूल-ग्रीवा, कुल-वंश के प्रति सौम्य, मित्र-वत्सल, जल-उद्यान-प्रिय, और अपने ही घर में जन्मा।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
17.5 सत्यापित
The Moon in Leo
संस्कृत
तीक्ष्णः स्थूल हनुर्विशाल वदनः पिङ्गेक्षणोऽल्पात्मजः स्त्री द्वेषी प्रिय मांस कानन नगः कुप्यत्यकार्ये चिरम् । क्षुत् तृणोदरदन्त मानसरुजा सम्पीडितस्त्यागवान् विक्रान्तः स्थिरधीः सुगर्वित मना मातुर्विधेयोऽर्क भे ॥ ५॥
tīkṣṇaḥ sthūlahanurviśālavadanaḥ piṅgekṣaṇo’lpātmajaḥ strīdveṣī priyamāṃsakānananagaḥ kupyatyakārye ciram | kṣuttṛṣṇodaradantamānasarujā sampīḍitastyāgavān vikrāntaḥ sthiradhīḥ sugarvitamanā māturvidheyo’rkabhe || 5 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
With the Moon in Leo: sharp-tempered, thick-jawed, broad-faced, tawny-eyed, few children, disliking women, fond of meat, dwelling in the mountains, prone to prolonged anger without cause, afflicted by hunger, thirst, belly, tooth and mental ailments, generous, valorous, steady-minded, proud, and devoted to his mother.
हिन्दी अर्थ
सिंह राशि में चन्द्र: तीक्ष्ण-स्वभाव, स्थूल-हनु, विशाल-मुख, पिंगल-नेत्र, अल्प-सन्तान, स्त्री-द्वेषी, मांस-प्रिय, पर्वत-निवासी, बिना कारण दीर्घ क्रोध करने वाला, क्षुधा-तृषा-उदर-दन्त-मानसिक रोगों से पीड़ित, त्यागी, पराक्रमी, स्थिर-बुद्धि, अत्यन्त अहंकारी, और माता के प्रति समर्पित।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
17.6 सत्यापित
The Moon in Virgo
संस्कृत
व्रीडा मन्थर चारु वीक्षण गतिः स्रस्तांस बाहुः सुखी श्लक्ष्णः सत्यरतः कलासु निपुणः शास्त्रार्थविद् धार्मिकः । मेधावी सुरत प्रियः पर गृहैर्वित्तैश्च संयुज्यते कन्यायां परदेशगः प्रिय वचाः कन्या प्रजोऽल्पात्मजः ॥ ६॥
vrīḍāmantharacāruvīkṣaṇagatiḥ srastāṃsabāhuḥ sukhī ślakṣṇaḥ satyarataḥ kalāsu nipuṇaḥ śāstrārthavid dhārmikaḥ | medhāvī suratapriyaḥ paragṛhairvittaiśca saṃyujyate kanyāyāṃ paradeśagaḥ priyavacāḥ kanyāprajo’lpātmajaḥ || 6 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
With the Moon in Virgo: a modest, slow, graceful gait and glance, drooping shoulders, happy, gentle, truthful, skilled in the arts, learned in the meaning of the scriptures, righteous, intelligent, fond of intimacy, gaining wealth through others’ houses, a traveller to foreign lands, pleasant-spoken, with more daughters, and few children.
हिन्दी अर्थ
कन्या राशि में चन्द्र: विनम्र, मन्थर, सुन्दर चाल-दृष्टि, झुके कंधे, सुखी, कोमल, सत्यनिष्ठ, कला-निपुण, शास्त्रार्थ-ज्ञाता, धार्मिक, बुद्धिमान्, रति-प्रिय, दूसरों के घर से धन पाने वाला, विदेश-यात्री, मधुरभाषी, पुत्रियाँ अधिक, और अल्प-सन्तान।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
17.7 सत्यापित
The Moon in Libra
संस्कृत
देव ब्राह्मण साधु पूजनरतः प्राज्ञः शुचिः स्त्री जितः प्रांशुश्च उन्नत नासिकः कृश चलद् गात्रोऽटनोऽर्थान्वितः हीनाङ्गः क्रय विक्रयेषु कुशलो देवद्वि नामा सरुक् बन्धूनाम् उपकार कृद् विरुषितस्त्यक्तस्तु तैः सप्तमे ॥ ७॥
devabrāhmaṇasādhupūjanarataḥ prājñaḥ śuciḥ strījitaḥ prāṃśuśca unnatanāsikaḥ kṛśacalad gātro’ṭano’rthānvitaḥ hīnāṅgaḥ krayavikrayeṣukuśalo devadvināmā saruk bandhūnām upakārakṛd viruṣitastyaktastu taiḥ saptame || 7 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
With the Moon in Libra: devoted to worshipping gods, brahmins and the virtuous, wise, pure, ruled by women, tall, high-nosed, thin and restless of body, given to travel, wealthy, of some bodily deficiency, skilled in buying and selling, named for a deity, diseased, helpful to kin — yet, being disliked, forsaken by them in the seventh (period of life).
हिन्दी अर्थ
तुला राशि में चन्द्र: देव-ब्राह्मण-साधु-पूजा-रत, प्रज्ञावान्, शुचि, स्त्री-वशीभूत, ऊँचा, उन्नत-नासिका, कृश और चंचल शरीर, भ्रमणशील, धनवान्, किसी अंग की न्यूनता वाला, क्रय-विक्रय-कुशल, देव-नामधारी, रोगी, बन्धुओं का उपकारी — किन्तु अप्रिय होने के कारण सातवें (आयु-भाग) में उनके द्वारा त्यक्त।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
17.8 सत्यापित
The Moon in Scorpio
संस्कृत
पृथुल नयन वक्षा वृत्त जङ्घोरु जानुर्जनक गुरु वियुक्तः शैशवे व्याधितश्च । नर पति कुल पूज्यः पिङ्गलः क्रूर चेष्टो झष कुलिश खगाङ्कश्छन्न पापोऽलिजातः ॥ ८॥
pṛthulanayanavakṣā vṛttajaṅghorujānurjanakaguru viyuktaḥ śaiśave vyādhitaśca | narapatikulapūjyaḥ piṅgalaḥ krūraceṣṭo jhaṣakuliśakhagāṅkaśchannapāpo’lijātaḥ || 8 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
With the Moon in Scorpio: broad eyes and chest, round shanks, thighs and knees, separated in childhood from father and elders, and sickly; honoured by royal families, tawny, cruel in conduct, marked with signs of a fish, thunderbolt or bird, and one who conceals his sins.
हिन्दी अर्थ
वृश्चिक राशि में चन्द्र: विशाल नेत्र-वक्ष, गोल पिंडली-जंघा-घुटने, बचपन में पिता-गुरुजनों से वियुक्त, और रोगी; राजकुलों द्वारा पूजित, पिंगल-वर्ण, क्रूर-आचरण, मत्स्य-वज्र-पक्षी के चिह्नों वाला, और अपने पापों को छिपाने वाला।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
17.9 सत्यापित
The Moon in Sagittarius
संस्कृत
व्यादिर्घास्य शिरो धरः पितृ धनस्त्यागी कविर्वीर्यवान् वक्ता स्थूलरद श्रवोऽधर नसः कर्मोद्यतः शिल्पवित् । कुब्जांशः कुनखी समांसल भुजः प्रागल्भवान् धर्मविद् बन्धु द्विट् न बलात् समैति च वंश साम्नैक साध्योऽश्वजः ॥ ९॥
vyādīrghāsyaśirodharaḥ pitṛdhanastyāgī kavirvīryavān vaktā sthūlaradaśravodharanasaḥ karmodyataḥ śilpavit | kubjāṃśaḥ kunakhī samāṃsalabhujaḥ prāgalbhyavān dharmavid bandhudviṭ na balāt samaiti ca vaśaṃ sāmnaika sādhyo’śvajaḥ || 9 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
With the Moon in Sagittarius: a long face and neck, generous with paternal wealth, a poet, valorous, eloquent, thick teeth, ears, belly and nose, industrious, skilled in crafts, somewhat hunched, poor nails, fleshy arms, bold, learned in righteousness, hostile to kin, not won by force but only by gentle persuasion.
हिन्दी अर्थ
धनु राशि में चन्द्र: लम्बा मुख-गर्दन, पैतृक धन का त्यागी, कवि, पराक्रमी, वाक्पटु, स्थूल दाँत-कान-उदर-नासिका, उद्यमी, शिल्प-कुशल, कुछ कुबड़ा, हीन-नख, मांसल भुजाएँ, साहसी, धर्मज्ञ, बन्धु-विरोधी, बल से नहीं अपितु केवल सामनीति से वश में आने वाला।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
17.10 सत्यापित
The Moon in Capricorn
संस्कृत
नित्यं लालयति स्वदार तनयान् धर्मध्वजोऽधः कृशः स्वक्षः क्षाम कटिर्गृहीत वचनः सौभाग्ययुक्तोऽलसः । शीतालुर्मनुजोऽटनश्च मकरे सत्त्वाधिकः काव्य कृल् लुब्धोऽगम्य जराङ्गनासु निरतः सन्त्यक्त लज्जोऽघृणः ॥ १०॥
nityaṃ lālayati svadāratanayān dharmadhvajo’dhaḥ kṛśaḥ svakṣaḥ kṣāmakaṭirgṛhītavacanaḥ saubhāgyayukto’lasaḥ | śītāluḥ manujo’ṭanaśca makare satvādhikaḥ kāvyakṛl lubdho’gamyajarāṅganāsu nirataḥ santyaktalajjo’ghṛṇaḥ || 10 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
With the Moon in Capricorn: ever cherishes his wife and children, outwardly righteous, thin below the waist, good eyes, slender-hipped, of accepted word, fortunate, lazy, cold-sensitive, fond of travel, of strong character, a poet, greedy, shamelessly and pitilessly drawn even to forbidden or elderly women.
हिन्दी अर्थ
मकर राशि में चन्द्र: सदा पत्नी-सन्तान का लालन करने वाला, बाह्यतः धर्मध्वज, कमर से नीचे कृश, अच्छे नेत्र, क्षीण-कटि, वचन का पक्का, भाग्यवान्, आलसी, शीत-कातर, भ्रमणशील, सत्त्व-प्रधान, कवि, लोभी, निर्लज्ज और निर्दय होकर निषिद्ध या वृद्ध स्त्रियों में भी आसक्त।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
17.11 सत्यापित
The Moon in Aquarius
संस्कृत
करभ गलः शिरालुः खर लोमशदीर्घ तनुः पृथु चरणोरु पृष्ठ जघनास्य कटिर्जरठः । पर वनितार्थ पाप निरतः क्षय वृद्धि युतः प्रिय कुसुमानुलेपन सुहृद् घटजोऽध्व सहः ॥ ११॥
karabhagalaḥ śirāluḥ kharalomaśadīrghatanuḥ pṛthucaraṇorupṛṣṭhajaghanāsyakaṭirjaraṭhaḥ | paravanitārthapāpanirataḥ kṣayavṛddhiyutaḥ priyakusumānulepanasuhṛd ghaṭajo’dhvasahaḥ || 11 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
With the Moon in Aquarius: a camel-like neck, sinewy, rough and hairy, of long body, broad feet, thighs, back, hips, face and waist, aged in manner, given to other men’s wives, wealth and sin, alternating between loss and gain, fond of flowers and unguents, affectionate, and enduring in travel.
हिन्दी अर्थ
कुम्भ राशि में चन्द्र: ऊँट-सी ग्रीवा, शिरा-प्रधान, खुरदुरा-रोमश, लम्बा शरीर, विशाल पैर-जंघा-पीठ-नितम्ब-मुख-कटि, वृद्धवत् आचरण, परस्त्री-परधन-पाप में रत, हानि-लाभ का उतार-चढ़ाव, पुष्प-लेप-प्रिय, स्नेही, और यात्रा-सहिष्णु।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
17.12 सत्यापित
The Moon in Pisces
संस्कृत
जल परधन भोक्तादार वासोऽनुरक्तः समरुचिर शरीरस्तुङ्ग नासो बृहत्कः । अभिभवति स पत्नान् स्त्री जितश्चारु द्ऱ्ष्टिर्द्युति निधि धन भोगी पण्डितश्चान्त्यराशौ ॥ १२॥
jalaparadhanabhoktādāravāso’nuraktaḥ samarucira śarīrastuṅganāso bṛhatkaḥ | abhibhavati sapatnān strījitaścārudṛṣṭirdyutinidhi-dhanabhogīpaṇḍitaścāntyarāśau || 12 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
With the Moon in Pisces: enjoys wealth from water and from others, devoted to his wife’s adornment, of well-proportioned and handsome body, high-nosed, tall, one who overcomes his rivals, ruled by women, of charming glance, radiant, and a wealthy, learned enjoyer of treasure and pleasure.
हिन्दी अर्थ
मीन राशि में चन्द्र: जल और पर-धन से लाभ पाने वाला, पत्नी के शृंगार में अनुरक्त, सुडौल सुन्दर शरीर, ऊँची नासिका, ऊँचा कद, प्रतिद्वन्द्वियों को परास्त करने वाला, स्त्री-वशीभूत, मनोहर दृष्टि, तेजस्वी, और धन-निधि-भोग से सम्पन्न विद्वान्।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
17.13 सत्यापित
The rule of strength for these results
संस्कृत
बलवति राशौ तदधिपतौ च स्व बलयुतः स्याद् यदि तुहिनांशुः । कथित कलानाम् अविकलदाता शशिवद् अतोऽन्येत्यनुपरिचिन्त्याः ॥ १३॥
balavati rāśau tadadhipatau ca svabalayutaḥ syād yadi tuhināṃśuḥ | kathitakalānām avikaladātā śaśivad ato’nye’pyanuparicintyāḥ || 13 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When the Moon is strong, in a strong sign and its own lord also strong, it grants the full, unimpaired results of the qualities described. Other planets similarly placed should likewise be considered by analogy.
हिन्दी अर्थ
जब चन्द्र बलवान् हो, बलवान् राशि में हो, और उसका स्वामी भी बलवान् हो, तो वह कहे गए गुणों के पूर्ण, अखण्डित फल देता है। अन्य ग्रह भी इसी प्रकार स्थित हों तो तदनुरूप विचारने चाहिए।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
18 Rāśi-śīla — temperament of the signs (20)
-
18.1 सत्यापित
Saturn in Aries
संस्कृत
प्रथितश्चतुरोऽटनोऽल्प वित्तः क्रियगे त्वायुध भृद् वितुङ्ग भागे । गवि वस्त्र सुगन्ध पण्य जीवी वनिताद् विट् कुशलश्च गो यवाद्ये ॥ १॥
prathitaścaturo’ṭano’lpavittaḥ kriyage tvāyudhabhṛd vituṅgabhāge | gavi vastrasugandhapaṇyajīvī vanitādviṭ kuśalaśca geyavādye || 1 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Saturn in Aries: renowned, clever, fond of travel, of modest wealth, a bearer of weapons in the unexalted degrees; in Taurus, one who lives by trading cloth and perfumes, disliking women, and skilled in music and instruments.
हिन्दी अर्थ
मेष में शनि: प्रसिद्ध, चतुर, भ्रमणशील, अल्प-धनी, अनुच्च अंशों में शस्त्रधारी; वृष में वस्त्र और सुगन्ध के व्यापार से जीविका, स्त्री-द्वेषी, तथा संगीत-वाद्य में कुशल।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
18.2 सत्यापित
Saturn in Gemini, Cancer, Leo, Virgo
संस्कृत
विद्या ज्योतिष वित्तवान् मिथुनगे भानौ कुलीरे स्थिते तीक्ष्णोऽस्वः पर कार्य कृच्छ्रम पथ क्लेशैश्च संयुज्यते । सिंहस्थे वन शैल गो कुलरतिर्वीर्यान्वितोऽज्ञः पुमान् कन्यास्थे लिपि लेख्य काव्य गणित ज्ञानान्वितः स्त्री वपुः ॥ २॥
vidyājyotiṣavittavān mithunage bhānau kulīre sthite tīkṣṇo’svaḥ parakāryakṛcchramapathakleśaiśca saṃyujyate | siṃhasthe vanaśailagokularatirvīryānvito’jñaḥ pumān kanyāsthe lipilekhyakāvyagaṇita jñānānvitaḥ strīvapuḥ || 2 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Saturn in Gemini: rich in learning, astrology and wealth; in Cancer, sharp-tempered, restless, occupied in others’ work, and beset by labour, travel and hardship; in Leo, fond of forests, mountains and cattle-herds, valorous yet unlearned; in Virgo, knowledgeable in writing, letters, poetry and mathematics, of a feminine appearance.
हिन्दी अर्थ
मिथुन में शनि: विद्या, ज्योतिष और धन से सम्पन्न; कर्क में तीक्ष्ण-स्वभाव, अशान्त, दूसरों के कार्य में व्यस्त, तथा श्रम-यात्रा-क्लेश से युक्त; सिंह में वन-पर्वत-गोपालन-प्रिय, पराक्रमी किन्तु अज्ञानी; कन्या में लेखन-पत्र-काव्य-गणित के ज्ञान से युक्त, स्त्री-सदृश देह वाला।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
18.3 सत्यापित
Saturn in Libra, Scorpio, Sagittarius, Capricorn
संस्कृत
जातस्तौलिनि सौण्डिकोऽध्वनि रतो हैरण्यको नीच कृत् क्रूरः साहसिको विशार्जितधनः शस्त्रान्तगोऽलि स्थिते । सत् पूज्यो धनवान् धनुर्धर गते तीक्ष्णो भिषक् कारुको नीचोऽज्ञः कुवणिङ् मृगे अल्पधनवांल् लब्धोऽन्य भाग्यैर्रतः ॥ ३॥
jātastaulini śauṃḍiko’dhvanirato hairaṇyako nīcakṛt krūraḥ sāhasiko viṣārjitadhanaḥ śastrāntago’listhite | satpūjyo dhanavān dhanurdharagate tīkṣṇo bhiṣak kāruko nīco’jñaḥ kuvaṇiṅ mṛge alpadhanavāṃl lubdho’nyabhāgyairrataḥ || 3 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Saturn in Libra: a wine-seller, fond of travel, a goldsmith; in Scorpio, low-acting, cruel, daring, gaining wealth through poison, and meeting his end by weapons; in Sagittarius, honoured and wealthy; in Capricorn, sharp, a physician or craftsman, but also low, ignorant, a dishonest trader, of modest wealth, greedy, and dependent on others’ fortune.
हिन्दी अर्थ
तुला में शनि: मदिरा-विक्रेता, यात्रा-प्रिय, स्वर्णकार; वृश्चिक में नीच-कर्मा, क्रूर, साहसी, विष से धन कमाने वाला, और शस्त्र से अन्त पाने वाला; धनु में सम्मानित और धनी; मकर में तीक्ष्ण, वैद्य या शिल्पी, किन्तु कभी नीच, अज्ञानी, कुवणिक्, अल्प-धनी, लोभी, और दूसरों के भाग्य पर निर्भर भी।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
18.4 सत्यापित
Saturn in Aquarius, Pisces; the general rule
संस्कृत
नीचो घटे तनय भाग्य परिच्च्युतोऽस्व स्तोयोत्थ पण्य विभवो बनिताद् ऋतोऽन्त्ये । नक्षत्र मानव तनु प्रतिमे विभागे लक्ष्मादिशेत् तुहिनरश्मि दिनेशयुक्ते ॥ ४॥
nīco ghaṭe tanayabhāgyaparicyuto’svastoyottha-paṇyavibhavo vanitādṛto’ntye | nakṣatramānavatanupratime vibhāge lakṣmādiśet tuhinaraśmidineśayukte || 4 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Saturn in Aquarius: low, deprived of children and fortune; in Pisces, restless, gaining wealth through water-borne goods, honoured by women. In whatever navāṁśa-portion resembling a nakṣatra’s deity Saturn stands, joined with the Moon or Sun, one should declare a corresponding mark or sign.
हिन्दी अर्थ
कुम्भ में शनि: नीच, सन्तान-भाग्य से रहित; मीन में अशान्त, जल-मार्ग की वस्तुओं से धन कमाने वाला, स्त्रियों द्वारा सम्मानित। शनि जिस नवांश-भाग में हो जो किसी नक्षत्र-देवता के सदृश हो, और चन्द्र या सूर्य से युत हो, वहाँ तदनुरूप चिह्न बताना चाहिए।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
18.5 सत्यापित
Mars in each sign — introductory placements
संस्कृत
नर पति सत् कृतोऽटनश्चमूप वणिक् सधनः क्षत तनुश्चौर भूरि विषयांश्च कुजः स्व गृहे । युवति जितान् सुहृत्सु विषमान् परदाररतान् कुहक सुवेष भीरु पौर्षान् सित भे जनयेत् ॥ ५॥
narapatisatkṛto’ṭanaścamūpavaṇiksadhanaḥ kṣatatanuścaurabhūriviṣayāṃśca kujaḥ svagṛhe | yuvatijitān suhṛtsu viṣamān paradāraratān kuhakasuveṣabhīruparuṣān sitabhe janayet || 5 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Mars in its own sign: honoured by kings, fond of travel, an army-commander or wealthy trader, of a wounded body, a thief, or possessed of many territories. Mars in Venus’s sign produces men ruled by women, unfair to friends, given to others’ wives, deceitful, well-dressed, timid and harsh.
हिन्दी अर्थ
मंगल अपनी राशि में: राजा द्वारा सम्मानित, भ्रमणशील, सेनापति या धनी व्यापारी, आहत शरीर, चोर, या अनेक भूमि का स्वामी। शुक्र-राशि में मंगल स्त्री-वशीभूत, मित्रों के प्रति अन्यायी, परस्त्री-आसक्त, कपटी, सुवेशी, भीरु और कठोर पुरुष उत्पन्न करता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
18.6 सत्यापित
Mars in Mercury’s and the Moon’s sign
संस्कृत
बौधे असहस्तनयवान् विसुहृत् कृतज्ञो गान्धर्वयुद्ध कुशलः कृपणोऽभयोऽर्थी । चान्द्रे अर्थवान् सलिलयान समर्जित स्वः प्राज्ञश्च भूमि तनये विकलः खलश्च ॥ ६॥
baudhe asahastanayavān visuhṛt kṛtajño gāndharvayuddhakuśalaḥ kṛpaṇo’bhayo’rthī | cāndre arthavān salilayānasamarjitasvaḥ prājñaśca bhūmitanaye vikalaḥ khalaśca || 6 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Mars in Mercury’s sign: few children, without friends, grateful, skilled in singing and combat, miserly yet fearless, and desirous of wealth. Mars in the Moon’s sign: wealthy, gaining substance through boats and water-travel, and wise, or, when in the other Mercury-sign, deficient and wicked.
हिन्दी अर्थ
बुध-राशि में मंगल: अल्प-सन्तान, मित्रहीन, कृतज्ञ, गान-युद्ध-कुशल, कृपण किन्तु निर्भय, धनेच्छु। चन्द्र-राशि में मंगल: धनवान्, नौका-जल-यात्रा से धन अर्जित करने वाला, बुद्धिमान्; अथवा दूसरे बुध-राशि में विकल और दुष्ट।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
18.7 सत्यापित
Mars in the remaining signs
संस्कृत
निःस्वः क्लेश सहो वनान्तर चरः सिंहे अल्पदारात्मजो जैवे नैकरिपुर्नरेन्द्र सचिवः ख्यातोऽभयाल्पात्मजः । दुःखार्तो विधनोऽटनोऽनृतरतस्तीक्ष्णश्च कुम्भ स्थिते भौमे भूरि धनात्मजो मृग गते भूपोऽथ वा तत् समः ॥ ७॥
niḥsvaḥ kleśasaho vanāntaracaraḥ siṃhe alpadārātmajo jaive naikaripurnarendrasacivaḥ khyāto’bhayo’lpātmajaḥ | duḥkhārto vidhano’ṭano’nṛtaratastīkṣṇaśca kumbhasthite bhaume bhūridhanātmajo mṛgagate bhūpo’tha vā tatsamaḥ || 7 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Mars in Leo: penniless, tolerant of hardship, a forest-wanderer; in Jupiter’s sign, few wife and children, victor over many enemies, a royal minister, renowned, fearless, few children; in Aquarius, sorrowful, poor, a wanderer, untruthful and sharp; in Capricorn, rich in wealth and children, a king or his equal.
हिन्दी अर्थ
सिंह में मंगल: निर्धन, क्लेश-सहिष्णु, वन-भ्रमणकारी; गुरु-राशि में अल्प पत्नी-सन्तान, अनेक शत्रुओं का विजेता, राज-मन्त्री, प्रसिद्ध, निर्भय, अल्प-सन्तान; कुम्भ में दुःखी, निर्धन, भ्रमणशील, असत्यवादी और तीक्ष्ण; मकर में धन-सन्तान से समृद्ध, राजा या उसके समान।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
18.8 सत्यापित
Mars, Venus and Mercury summarised together
संस्कृत
द्यूतऋण पानरत नास्तिक चौर निःस्वाः कुस्त्रीक कूटकृद् असत्यरताः कुजऋक्षे । आचार्य भूरि सुतदारधनार्जनेष्टाः शौक्रे वदान्यगुरु भक्ति रताश्च सौम्ये ॥ ८॥
dyūtaṛṇapānaratanāstikacauraniḥsvāḥ kustrīkakūṭakṛdasatyaratāḥ kujaṛkṣe | ācāryarbhūrisutadāradhanārjaneṣṭāḥ śaukre vadānyagurubhaktiratāśca saumye || 8 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
In Mars’s sign: gamblers, debtors, drunkards, atheists, thieves, the penniless, ill-wived deceivers devoted to untruth. In Venus’s sign: teachers, or those blessed with many children, wives and earned wealth. In Mercury’s sign: generous, devoted to elders.
हिन्दी अर्थ
मंगल-राशि में: जुआरी, ऋणी, मद्यप, नास्तिक, चोर, निर्धन, कुस्त्री-कपटी और असत्य-प्रिय। शुक्र-राशि में: आचार्य, या अनेक सन्तान-पत्नी-अर्जित धन से सम्पन्न। बुध-राशि में: उदार, गुरुजनों के प्रति भक्ति-रत।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
18.9 सत्यापित
Mercury in the third from the Moon
संस्कृत
विकत्थनः शास्त्र कला विदग्धः प्रियंवदः सौख्यरतस्तृतीये । जलार्जित स्वः स्व जनस्य शत्रुः शशाङ्कजे शीत करऋक्षयुक्ते ॥ ९॥
vikatthanaḥ śāstrakalāvidagdhaḥ priyaṃvadaḥ saukhyaratastṛtīye | jalārjitasvaḥ svajanasyaśatruḥ śaśāṅkaje śītakararkṣayukte || 9 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Mercury in the third sign from the Moon: boastful, skilled in scripture and the arts, pleasant-spoken, given to comfort; when Mercury joins Saturn’s sign, gaining wealth through water and yet an enemy to his own kin.
हिन्दी अर्थ
चन्द्र से तीसरी राशि में बुध: डींग मारने वाला, शास्त्र-कला-कुशल, मधुरभाषी, सुख-प्रिय; जब बुध शनि-राशि से युत हो, तो जल से धन अर्जित करने वाला किन्तु अपने ही जनों का शत्रु।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
18.10 सत्यापित
Mercury in the Sun’s sign and the sixth
संस्कृत
स्त्री द्वेष्यो विधन सुखात्मजोऽटनोऽज्ञः स्त्री लोलः स्व परिभवोऽर्कराशिगे ज्ञे । त्यागी ज्ञः प्रचुर गुणः सुखी क्षमावान् युक्ति ज्ञो विगत भयश्च षष्ठराशौ ॥ १०॥
strīdveṣyo vidhanasukhātmajo’ṭano’jñaḥ strīlolaḥ svaparibhavo’rkarāśige jñe | tyāgī jñaḥ pracuraguṇaḥ sukhī kṣamāvān yuktijño vigatabhayaśca ṣaṣṭharāśau || 10 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Mercury in the Sun’s sign: disliked by women, without wealth, happiness or children, fond of travel, ignorant, fond of women, self-degrading. Mercury in the sixth sign: generous, learned, of many virtues, happy, forbearing, wise, and free from fear.
हिन्दी अर्थ
सूर्य-राशि में बुध: स्त्री-द्वेष्य, धन-सुख-सन्तान-हीन, भ्रमणशील, अज्ञानी, स्त्री-लोलुप, आत्म-अपमानित। छठी राशि में बुध: त्यागी, विद्वान्, बहुगुणी, सुखी, क्षमाशील, युक्तिज्ञ, और निर्भय।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
18.11 सत्यापित
Mercury in Mars’s and the twelfth sign
संस्कृत
पर कर्म कृद् अस्व शिल्प बुद्धी ऋणवान् विष्टि करो बुधे अर्कजऋक्षे । नृप सत्कृत पण्डिताप्त वाक्यो नवमे अन्त्ये जित सेवकान्त्य शिल्पः ॥ ११॥
parakarmakṛd asva śilpabuddhī ṛṇavān viṣṭikaro budhe arkajaṛkṣe | nṛpasatkṛta paṇḍitāptavākyo navame antye jitasevakoṃ’tyaśilpaḥ || 11 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Mercury in Mars’s sign: works for others, poor, of craftsman’s intellect, in debt, forced to labour. Mercury in Saturn’s sign: honoured by the king, learned, well-spoken; in the ninth or the last (twelfth), a master over servants, skilled in a lowly craft.
हिन्दी अर्थ
मंगल-राशि में बुध: दूसरों के लिए काम करने वाला, निर्धन, शिल्पी-बुद्धि, ऋणी, बेगार करने वाला। शनि-राशि में बुध: राजा द्वारा सम्मानित, विद्वान्, सुभाषी; नवम या अन्तिम (द्वादश) में सेवकों का स्वामी, हीन-शिल्प में कुशल।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
18.12 सत्यापित
Jupiter and Venus and Mercury summarised
संस्कृत
सेना निर्बहु वित्तदार तनयो दाता सुभृत्यः क्षमी तेजो दार गुणान्वितः सुर गुरौ ख्यातः पुमान् कौज भे । कल्पाङ्गः सधनार्थ मित्र तनयस्त्यागी प्रियः शौक्र भे बौधे भूरि परिच्छदात्मज सुहृत् साचिव्ययुक्तः सुखी ॥ १२॥
tejo dāraguṇānvitaḥ suragurau khyātaḥ pumān kaujabhe | kalpāṅgaḥ sadhanārthamitratanayastyāgī priyaḥ śaukrabhe baudhe bhūriparicchadātmajasuhṛt sācivyayuktaḥ sukhī || 12 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Jupiter in Mars’s sign: radiant, endowed with a virtuous wife, renowned. Jupiter in Venus’s sign: skilled in the sciences, wealthy, blessed with friends and children, generous and beloved. Jupiter in Mercury’s sign: rich in belongings, children and friends, holds a ministerial post, and is happy.
हिन्दी अर्थ
मंगल-राशि में गुरु: तेजस्वी, सद्गुणी पत्नी से सम्पन्न, प्रसिद्ध। शुक्र-राशि में गुरु: विद्या-कुशल, धनी, मित्र-सन्तान से सम्पन्न, उदार और प्रिय। बुध-राशि में गुरु: सामग्री-सन्तान-मित्र से समृद्ध, मन्त्री-पद पर, और सुखी।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
18.13 सत्यापित
Jupiter in the remaining signs
संस्कृत
चान्द्रे रत्न सुत स्वदार विभव प्रज्ञा सुखैरन्वितः सिंहे स्याद् बल नायकः सुर गुरौ प्रोक्तं च यच्चन्र भे । स्वऋक्षे माण्डलिको नरेन्द्र सचिवः सेनापतिर्वाधनी कुम्भे कर्कटवत् फलानि मकरे नीचोऽल्प वित्तोऽसुखी ॥ १३॥
cāndre ratnasutasvadāravibhavaprajñāsukhairanvitaḥ siṃhe syād balanāyakaḥ suragurau proktaṃ ca yaccandrabhe | svaṛkṣe māṇḍaliko narendrasacivaḥ senāpatirvādhanī kumbhe karkaṭavat phalāni makare nīco’lpavittaḥ asukhī || 13 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Jupiter in the Moon’s sign: endowed with jewels, sons, wife, wealth, wisdom and happiness. In Leo: a military leader, giving results as told for the Moon’s sign. In its own sign: a local governor, a royal minister or a wealthy army-commander. In Aquarius: results like Cancer’s. In Capricorn: debilitated, of little wealth, unhappy.
हिन्दी अर्थ
चन्द्र-राशि में गुरु: रत्न-सन्तान-पत्नी-धन-प्रज्ञा-सुख से सम्पन्न। सिंह में सैन्य-नेता, फल चन्द्र-राशि के समान। अपनी राशि में मण्डलेश्वर, राज-मन्त्री या धनी सेनापति। कुम्भ में कर्क-सदृश फल। मकर में नीच, अल्प-धन, दुःखी।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
18.14 सत्यापित
Venus in Mars’s and its own sign
संस्कृत
परयुवति रतस्तदर्थ वादैर्हृत विभवः कुल पांसनः कुजऋक्षे । स्व बल मति धनो नरेन्द्र पूज्यः स्व जन विभुः प्रथितोऽभयः सिते स्वे ॥ १४॥
parayuvatiratastadarthavādairhṛtavibhavaḥ kulapāṃsanaḥ kujarkṣe | svabalamatidhano narendrapūjyaḥ svajanavibhuḥ prathito’bhayaḥ site sve || 14 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Venus in Mars’s sign: devoted to another’s wife, losing wealth through disputes over her, a disgrace to his family. Venus in its own sign: rich through his own strength and intellect, honoured by the king, a lord among his own kin, renowned and fearless.
हिन्दी अर्थ
मंगल-राशि में शुक्र: परस्त्री-आसक्त, उसके कारण धन गँवाने वाला, कुल-कलंक। अपनी राशि में शुक्र: अपने ही बल-बुद्धि से धनी, राजा द्वारा सम्मानित, स्वजनों में श्रेष्ठ, प्रसिद्ध और निर्भय।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
18.15 सत्यापित
Venus in Gemini and the Sun’s sign
संस्कृत
नृप कृत्य करोऽर्थवान् कलाविन् मिथुने षष्ठ गते अतिनीच कर्मा रविजऋक्ष गते अमरारि पूज्ये सुभगः स्त्री विजितो रतः कुनार्य्याम् ॥ १५॥
nṛpakṛtyakaro’rthavān kalāvin mithune ṣaṣṭhagate atinīcakarmā ravijarkṣagate amarāripūjye subhagaḥ strīvijito rataḥ kunāryām || 15 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Venus in Gemini (the sixth sign): occupied in the king’s service, wealthy, skilled in the arts, though of very low occupation. Venus in the Sun’s sign, honoured by the enemies of the gods (demons): fortunate, ruled by women, drawn to an ill-natured woman.
हिन्दी अर्थ
मिथुन (छठी राशि) में शुक्र: राज-सेवा में लगा, धनी, कला-कुशल, यद्यपि अति-नीच कर्म का। सूर्य-राशि में शुक्र, दानवों (देव-शत्रुओं) द्वारा पूजित: भाग्यवान्, स्त्री-वशीभूत, दुष्ट-स्वभाव स्त्री में आसक्त।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
18.16 सत्यापित
Venus in the Moon’s, Saturn’s and Jupiter’s sign
संस्कृत
द्वि भार्योऽर्थी भीरुः प्रबल मद शोकश्च शशि भे हरौ योषाप्तार्थः प्रवरयुवतिर्मन्द तनयः । गुणैः पूज्यः स स्वस्तुरग सहिते दानव गुरौ झषे विद्वान् आढ्यो नृप जनित पूजोऽतिसुभगः ॥ १६॥
dvibhāryo’rthī bhīruḥ prabalamadaśokaśca śaśibhe harau yoṣāptārthaḥ pravarayuvatirmandatanayaḥ | guṇaiḥ pūjyaḥ sasvasturagasahite dānavagurau jhaṣe vidvān āḍhyo nṛpajanitapūjo’tisubhagaḥ || 16 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Venus in the Moon’s sign: two wives, wealth-seeking, timid, prone to intense passion and grief. In Saturn’s sign: gains wealth through women, has an excellent young wife, few children, honoured for his virtues, with sisters and horses. In Jupiter’s sign, honoured by demons: learned, wealthy, honoured by kings, exceedingly fortunate.
हिन्दी अर्थ
चन्द्र-राशि में शुक्र: दो पत्नियाँ, धनेच्छु, भीरु, प्रबल मद-शोक से युक्त। शनि-राशि में स्त्रियों से धन-लाभ, श्रेष्ठ युवा पत्नी, अल्प-सन्तान, गुणों से पूजित, बहनों व अश्वों सहित। गुरु-राशि में, दानवों द्वारा पूजित: विद्वान्, धनी, राजाओं द्वारा सम्मानित, अत्यन्त भाग्यवान्।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
18.17 सत्यापित
Mercury in Saturn’s, Aries’s and Scorpio’s signs
संस्कृत
मूर्खोऽटनः कपटवान् विसुहृद् यमे अजे कीटे तु बन्ध वध भाक् चपलोऽघृणश्च । निह्रीर्सुखार्थ तनयः स्खलितश्च लेख्ये रक्षा पतिर्भवति मुख्य पतिश्च बौधे ॥ १७॥
mūrkho’ṭanaḥ kapaṭavān visuhṛd yame aje kīṭe tu bandhavadhabhāk capalo’ghṛṇaśca | nirhrīsukhārthatanayaḥ skhalitaśca lekhye rakṣāpatirbhavati mukhyapatiśca baudhe || 17 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Mercury in Saturn’s sign: foolish, a wanderer, deceitful, without friends. In Aries and Scorpio: subject to bondage or execution, fickle and pitiless, shameless, yet endowed with happiness, wealth and children, though prone to slips. In its own sign: a chief guardian and lord.
हिन्दी अर्थ
शनि-राशि में बुध: मूर्ख, भ्रमणशील, कपटी, मित्रहीन। मेष और वृश्चिक में: बन्धन या वध का भागी, चंचल और निर्दय, निर्लज्ज, फिर भी सुख-धन-सन्तान से युक्त, यद्यपि त्रुटि-प्रवण। अपनी राशि में: प्रमुख रक्षक और स्वामी।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
18.18 सत्यापित
Mercury in Taurus and Cancer
संस्कृत
वर्ज्य स्त्रीष्टो न बहु विभवो भूरि भार्यो वृषस्थे ख्यातः स्वोच्चे गण पुर बल ग्राम पूज्योऽर्थवांश्च । कर्किण्यस्वो विकलदशनो मातृ हीनोऽसुतोऽज्ञः सिंहे अनार्यो बिसुख तनयो विष्टि कृत् सूर्य पुत्रे ॥ १८॥
varjyastrīṣṭo na bahuvibhavo bhūribhāryo vṛṣasthe khyātaḥ svocce gaṇapurabalagrāmapūjyo’rthavāṃśca | karkiṇyasvo vikaladaśano mātṛhīno’suto’jñaḥ siṃhe anāryo visukhatanayo viṣṭikṛt sūryaputre || 18 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Mercury in Taurus: liked by forbidden women, not very wealthy, with many wives; in its exaltation, renowned, honoured by groups, towns and villages, and wealthy. In Cancer: poor, of defective teeth, motherless, childless and ignorant; in Leo, ignoble, unhappy in children, forced to menial labour.
हिन्दी अर्थ
वृष में बुध: निषिद्ध स्त्रियों को प्रिय, अधिक धनी नहीं, बहु-पत्नी; उच्च राशि में प्रसिद्ध, समूह-नगर-ग्राम द्वारा पूजित, और धनी। कर्क में: निर्धन, दोषपूर्ण दाँत, मातृहीन, सन्तानहीन, अज्ञानी; सिंह में अनार्य, सन्तान से दुःखी, बेगार करने वाला।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
18.19 सत्यापित
Saturn (the Sun’s son) and Jupiter’s sign combined
संस्कृत
स्वन्तः प्रत्ययितो नरेन्द्र भवने सत् पुत्र जायाधनो जीव क्षेत्र गते अर्कजे पुर बल ग्रामाग्र नेताथ वा । अन्य स्त्री धन संवृतः पुर बल ग्रामाग्रणीर्मन्ददृक् स्व क्षेत्रे मलिनः स्थिरार्थ विभवो भोक्ता च जातः पुमान् ॥ १९॥
svantaḥ pratyayito narendrabhavane satputrajāyādhano jīvakṣetragate arkaje purabalagrāmāgranetā’thavā | anyastrī dhanasaṃvṛtaḥ purabalagrāmāgraṇīrmandadṛk svakṣetre malinaḥ sthirārthavibhavo bhoktā ca jātaḥ pumān || 19 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Saturn in the tenth house: trusted by his own, blessed with good children and wife when in Jupiter’s sign, or a leader of a town, army or village. In another sign: surrounded by another’s wealth and wife, a leader of town, army or village, weak-sighted; in its own sign: unclean, yet enjoying stable wealth and fortune.
हिन्दी अर्थ
दशम भाव में शनि: अपनों द्वारा विश्वसनीय, गुरु-राशि में हो तो सुसन्तान-पत्नी से सम्पन्न, अथवा नगर-सेना-ग्राम का नेता। अन्य राशि में: पराए धन-पत्नी से घिरा, नगर-सेना-ग्राम का नेता, दुर्बल-दृष्टि; अपनी राशि में मलिन, फिर भी स्थिर धन-सम्पत्ति का भोक्ता।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
18.20 सत्यापित
The rule for aspects from Saturn’s sign
संस्कृत
शिशिर कर समागमेक्षणानां सदृश फलं प्रवदन्ति लग्न जातम् । फलम् अधिकम् इदं यद् अत्र भावाद् भवन भ नाथ गुणैर्विचिन्तनीयम् ॥ २०॥
śiśirakarasamāgamekṣaṇānāṃ sadṛśaphalaṃ pravadanti lagnajātam | phalam adhikam idaṃ yad atra bhāvād bhavanabhanāthaguṇairvicintanīyam || 20 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The wise declare that a planet’s conjunction with or aspect by Saturn produces a result similar to what has been described for the ascendant; and the fuller result here is to be judged from the house and its lord’s own qualities.
हिन्दी अर्थ
विद्वान् कहते हैं कि शनि से युति या दृष्टि पाने वाले ग्रह का फल लग्न के लिए कहे गए फल के समान होता है; और यहाँ अधिक फल भाव तथा उसके स्वामी के गुणों से विचारना चाहिए।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
19 Dṛṣṭi-phala — results of aspects (9)
-
19.1 सत्यापित
The Moon aspected from Aries through Cancer
संस्कृत
चन्द्रे भूप बुधौ नृपोपम गुणी स्तेनोऽधनश्चाजगे निःस्वः स्तेन नृ मान्य भूपधनिनः प्रेष्यः कुजाद्यैर्गवि । नृस्थे अयो व्यवहारि पार्थिव बुधाभिस्तन्तु वायोऽधनो स्वऋक्षे योद्धृ कवि ज्ञ भूमि पतयोऽयो जीवि दृग् रोगिणौ ॥ १॥
candre bhūpabudhau nṛpopamaguṇī steno’dhanaścājage niḥsvaḥ stenanṛmānyabhūpadhaninaḥ preṣyaḥ kujādyairgavi | nṛsthe ayovyavahāripārthivabudhābhistantu vāyo’dhano svaṛkṣe yoddhṛkavijñabhūmipatayo’yojīvidṛgrogiṇau || 1 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When Mars and Mercury aspect the Moon in Aries, one is of royal-like virtue; if unfortunate, a thief without wealth. In Taurus, aspected by Mars and others, one is a thief, penniless, or a servant honoured as a king or wealthy man. In Gemini, one deals in iron, is a king or wise man, or a poor weaver. In Cancer, one is a warrior, poet, wise man or ruler; if aspected by Saturn and Jupiter, prone to eye disease.
हिन्दी अर्थ
मेष में मंगल-बुध से दृष्ट चन्द्र: राजोपम गुणी होता है; अशुभ हो तो धनहीन चोर। वृष में मंगल आदि से दृष्ट: चोर, निर्धन, या राजा-सम धनी सम्मानित सेवक। मिथुन में: लौह-व्यापारी, राजा या विद्वान्, अथवा निर्धन जुलाहा। कर्क में: योद्धा, कवि, विद्वान् या शासक; शनि-गुरु से दृष्ट हो तो नेत्र-रोगी।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
19.2 सत्यापित
The Moon aspected from Leo through Scorpio
संस्कृत
ज्योतिर्ज्ञाढ्य नरेन्द्र नापित नृ पक्ष्मेशा बुधाद्यैर्हरौ तद्वद् भूप चमूप नैपुणयुताः षष्ठे अशुभैः स्त्र्याश्रयः । जूके भूप सुवर्ण कार वणिजः शेषेक्षिते नैकृती कीटे युग्म पिता नतश्चरजको व्यङ्गोऽधनो भूपतिः ॥ २॥
jyotirjñāḍhya narendra nāpita nṛ pakṣmeśā budhādyairharau tadvad bhūpa camūpa naipuṇayutāḥ ṣaṣṭhe aśubhaiḥ stryāśrayaḥ | jūke bhūpa suvarṇa kāra vaṇijaḥ śeṣekṣite naikṛtī kīṭe yugma pitā nataścarajako vyaṅgo’dhano bhūpatiḥ || 2 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The Moon in Leo aspected by Mercury and others gives an astrologer, wealthy man, king or barber. In Virgo, likewise, a king, army-commander or one of great skill; when malefics aspect the sixth-sign Moon, one is dependent on women. In Libra, a king, goldsmith or trader; with other aspects, a deceiver. In Scorpio, father of twins, humble, a washerman, or, when deformed, a poor king.
हिन्दी अर्थ
सिंह में बुध आदि से दृष्ट चन्द्र: ज्योतिषी, धनी, राजा या नाई। कन्या में: राजा, सेनापति या महा-कुशल; छठी राशि (कन्या) में पापग्रह-दृष्ट हो तो स्त्री-आश्रित। तुला में: राजा, स्वर्णकार या वणिक्; अन्य दृष्टियों में कपटी। वृश्चिक में जुड़वाँ-पिता, विनम्र, धोबी, या विकलांग होने पर निर्धन राजा।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
19.3 सत्यापित
The Moon aspected from Sagittarius through Pisces
संस्कृत
ज्ञात्युर्वीश जनाश्रयश्च तुरगे पापैः सद् अम्भः शठश्चात्युर्वीश नरेन्द्र पण्डितधनी द्रव्योन भूपो मृगे । भूपो भूप समोऽन्यदार निरतः शेषैश्च कुम्भ स्थिते हास्यज्ञो नृपतिर्बुधश्च झषगे पापश्च पापेक्षिते ॥ ३॥
jñātyurvīśajanāśrayaśca turage pāpaiḥ sadambhaḥ śaṭhaścātyurvīśanarendrapaṇḍitadhanī dravyonabhūpo mṛge | bhūpo bhūpasamo’nyadāranirataḥ śeṣaiśca kumbhasthite hāsyajño nṛpatirbudhaśca jhaṣage pāpaśca pāpekṣite || 3 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
In Sagittarius, dependent on kin or great lords; with malefics, arrogant and deceitful. In Capricorn, a great king or learned wealthy man, or a king of diminished substance. In Aquarius, a king or his equal, given to others’ wives, or otherwise skilled in jest. In Pisces, a king or a wise man; if aspected by malefics, a wicked one.
हिन्दी अर्थ
धनु में: बन्धुओं या महापुरुषों पर आश्रित; पापग्रह-दृष्ट हो तो अहंकारी और कपटी। मकर में: महाराजा या विद्वान् धनी, अथवा क्षीण-सम्पत्ति वाला राजा। कुम्भ में: राजा या उसके समान, परस्त्री-आसक्त, अन्यथा हास्य-कुशल। मीन में: राजा या विद्वान्; पापग्रहों से दृष्ट हो तो दुष्ट।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
19.4 सत्यापित
General rule: aspect by the horā-lord and the navāṁśa-lord
संस्कृत
होरेशऋक्षदलाश्रितैः शुभ करो दृष्टः शशी तद्गतस्त्र्यंशे तत् पतिभिः सुहृद् भवनगैर्वा वीक्षितः शस्यते । यत् प्रोक्तं प्रति राशि वीक्षण फलं तद्द्वादशांशे स्मृतं सूर्योद्यैरवलोकिते अपि शशिनि ज्ञेयं नवांशेष्वतः ॥ ४॥
horeśaṛkṣadalāśritaiḥ śubhakaro dṛṣṭaḥ śaśī tadgatastryaṃśe tatpatibhiḥ suhṛdbhavanagairvā vīkṣitaḥ śasyate | yat proktaṃ pratirāśivīkṣaṇaphalaṃ taddvādaśāṃśe smṛtaṃ sūryodyairavalokite api śaśini jñeyaṃ navāṃśeṣvataḥ || 4 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The Moon aspected by the lord of the horā-half of a sign is auspicious; when in a drekkāṇa and aspected by that drekkāṇa’s lord or by planets in friendly houses, it is likewise commended. The results already stated sign-by-sign should be understood, in the twelfth-part (dvādaśāṁśa) and equally in the navāṁśa, when the Moon is aspected by the Sun and the other planets there.
हिन्दी अर्थ
होरा-स्वामी से दृष्ट चन्द्र शुभकारी होता है; द्रेष्काण में हो और उसके स्वामी या मित्र-भावस्थ ग्रहों से दृष्ट हो, तो भी प्रशंसनीय। राशि-दर-राशि जो फल कहे गए, वही द्वादशांश में, और नवांश में भी, सूर्यादि ग्रहों से दृष्ट चन्द्र के लिए समझने चाहिए।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
19.5 सत्यापित
Mars’s navāṁśa and Venus’s navāṁśa
संस्कृत
आरक्षिको वधरुछिः कुशलो नियुद्धे भूपोऽर्थवान् कलह कृत् क्षितिजांश संस्थे । मूर्खोऽन्यदार निरतः सुकविः सितांशे सत् काव्य कृत् सुख परोऽन्य कलत्रगश्च ॥ ५॥
ārakṣiko vadharuchiḥ kuśalo niyuddhe bhūpo’rthavān kalaha kṛt kṣitijāṃśa saṃsthe | mūrkho’nyadāra nirataḥ sukaviḥ sitāṃśe sat kāvya kṛt sukha paro’nya kalatragaśca || 5 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The Moon in Mars’s navāṁśa: a guard, fond of killing, skilled in combat, a king, wealthy, quarrelsome. In Venus’s navāṁśa: foolish yet given to others’ wives, or a fine poet devoted to good verse, fond of comfort, or given to another’s wife.
हिन्दी अर्थ
मंगल-नवांश में चन्द्र: रक्षक, हत्या-रुचि, युद्ध-कुशल, राजा, धनी, कलहकर्ता। शुक्र-नवांश में: मूर्ख किन्तु परस्त्री-आसक्त, अथवा सुकवि, सत्-काव्य-कर्ता, सुख-प्रिय, या परस्त्री-आसक्त।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
19.6 सत्यापित
Mercury’s and the Moon’s own navāṁśa
संस्कृत
बौधे हि रङ्ग चर चौर कवीन्द्र मन्त्री गेय ज्ञ शिल्प निपुणः शशिनि स्थिते अंशे । स्वांशे अल्प गात्रधन लुब्ध तपस्वि मुख्यः स्त्रीपोऽप्यकृत्य निरतश्च निरीक्ष्यमाणम् ॥ ६॥
baudhe hi raṅgacaracaurakavīndramantrī geyajñaśilpanipuṇaḥ śaśini sthite aṃśe | svāṃśe alpagātradhanalubdhatapasvimukhyaḥ strīpoṣyakṛtyanirataśca nirīkṣyamāṇaṃ || 6 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The Moon in Mercury’s navāṁśa: a performer, wanderer, thief, great poet or minister, skilled in music and craft. In its own navāṁśa: of slight build, greedy for wealth, an ascetic leader, or one devoted to the maintenance of women — when aspected accordingly.
हिन्दी अर्थ
बुध-नवांश में चन्द्र: अभिनेता, भ्रमणशील, चोर, महाकवि या मन्त्री, संगीत-शिल्प-कुशल। अपने ही नवांश में: क्षीण-शरीर, धन-लोभी, तपस्वी-प्रमुख, या स्त्रियों के भरण-पोषण में रत — तदनुसार दृष्ट होने पर।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
19.7 सत्यापित
Leo’s and Jupiter’s navāṁśa
संस्कृत
स क्रोधो नर पति संमतो निधीशः सिंहांशे प्रभुर सुतोऽतिहिंस्र कर्मा । जीवांशे प्रथित बलो रणोपदेष्टा हास्य ज्ञः सचिव विकाम वृद्ध शीलः ॥ ७॥
sakrodhonarapatisaṃmato nidhīśaḥ siṃhāṃśe prabhurasuto’tihiṃsrakarmā | jīvāṃśe prathitabaloraṇopadeṣṭāhāsyajñaḥ sacivavikāmavṛddhaśīlaḥ || 7 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The Moon in Leo’s navāṁśa: quick to anger, esteemed by kings, a treasurer, a lord, or, unfortunate, given to very cruel deeds. In Jupiter’s navāṁśa: of renowned strength, a military advisor, skilled in humour, a minister, or of an aged, dispassionate temperament.
हिन्दी अर्थ
सिंह-नवांश में चन्द्र: शीघ्र-क्रोधी, राजाओं द्वारा सम्मानित, कोषाध्यक्ष, स्वामी, या अशुभ होने पर अति-हिंसक कर्मा। गुरु-नवांश में: प्रसिद्ध बल वाला, युद्ध-सलाहकार, हास्य-कुशल, मन्त्री, या वृद्ध-वैराग्य-स्वभाव।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
19.8 सत्यापित
Saturn’s navāṁśa
संस्कृत
अल्पापत्यो दुःखितः सत्यपि स्वे मानासक्तः कर्मणि स्वे अनुरक्तः । दुष्ट स्त्रीष्तः कृपणश्चार्कि भागे चन्द्रे भानौ तद्वद् इन्द्वादि दृष्टे ॥ ८॥
alpāpatyo duḥkhitaḥ satyapi sve mānāsaktaḥ karmaṇi sve anuraktaḥ | duṣṭastrīṣṭaḥ kṛpaṇaścārkibhāge candre bhānau tadvad indvādidṛṣṭe || 8 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The Moon in Saturn’s navāṁśa: few children, sorrowful even amid truthfulness, attached to honour, devoted to his own work, liked by wicked women, and miserly — with the Sun likewise, when the Moon and other planets aspect it there.
हिन्दी अर्थ
शनि-नवांश में चन्द्र: अल्प-सन्तान, सत्यनिष्ठ होते हुए भी दुःखी, मान-आसक्त, अपने कर्म में रत, दुष्ट स्त्रियों को प्रिय, और कृपण — सूर्य के साथ भी वैसा ही, जब चन्द्र व अन्य ग्रह वहाँ दृष्टि डालें।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
19.9 सत्यापित
The strength of vargottama and other placements
संस्कृत
वर्गोत्तम स्व परगेषु शुभं यद् उक्तं तत् पुष्ट मध्य लघुता शुभम् उत्क्रमेण । वीर्यान्वितोऽंशक पतिर्निरुणद्धि पूर्वं राशी क्षणस्य फलम् अंश फलं ददाति ॥ ९॥
vargottama sva parageṣu śubhaṃ yad uktaṃ tat puṣṭa madhya laghutā śubham utkrameṇa | vīryānvito’ṃśaka patirniruṇaddhi pūrvaṃ rāśī kṣaṇasya phalam aṃśa phalaṃ dadāti || 9 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The auspicious results stated are full in a vargottama navāṁśa, middling in one’s own sign, and slight in another’s — in that descending order. A strong lord of the navāṁśa overrides the sign’s own result beforehand; the sign gives the result of the moment, the navāṁśa gives the fuller result.
हिन्दी अर्थ
कहे गए शुभ फल वर्गोत्तम नवांश में पूर्ण, अपनी राशि में मध्यम, और पराई राशि में अल्प होते हैं — इसी अवरोही क्रम में। बलवान् नवांश-स्वामी राशि के फल को पहले ही सीमित कर देता है; राशि क्षण का फल देती है, नवांश पूर्ण फल देता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
20 Bhāva — the houses (11)
-
20.1 सत्यापित
The Sun in the ascendant and second (with signs noted)
संस्कृत
शूरः स्तब्धो विकल नयनो निर्घृणोऽर्के तनुस्थे मेषे स स्वस्तिमिर नयनः सिंह संस्थे निशाधः । नीचे अन्धोऽस्वः शशि गृह गते बुद्बुदाक्षः पतङ्गे भूरि द्रव्यो नृप हृतधनो वक्ररोगी द्वितीये ॥ १॥
śūraḥ stabdho vikalanayano nirghṛṇo’rke tanusthe meṣe sasvastimiranayanaḥ siṃhasaṃsthe niśādhaḥ | nīce andho’svaḥ śaśigṛhagate budbudākṣaḥ pataṅge bhūridravyo nṛpahṛtadhano vakrarogī dvitīye || 1 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The Sun in the ascendant, in Aries: brave, stubborn, of defective eyes, pitiless. In Leo: wealthy but with dim eyes. In debilitation: blind and poor. In the Moon’s sign: bubble-like (weak) eyes. In Venus’s sign in the second house: rich in goods, yet his wealth seized by the king, and suffering from a crooked-limb ailment.
हिन्दी अर्थ
लग्न में सूर्य, मेष में: शूर, हठी, दोषपूर्ण नेत्र, निर्दय। सिंह में: धनी किन्तु मन्द-नेत्र। नीच राशि में: अन्धा और निर्धन। चन्द्र-राशि में: बुलबुले-सी (दुर्बल) आँखें। द्वितीय भाव में शुक्र-राशि में: धन-सम्पन्न, किन्तु राजा द्वारा धन-हरण, और वक्र-अंग रोग से पीड़ित।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
20.2 सत्यापित
The Sun in the third through sixth
संस्कृत
मति विक्रमांस्तृतीयगे अर्के विसुखः पीडित मानशश्चतुर्थे । असुतो धन वर्जितस्त्रिकोणे बलवाञ् छत्रु जितश्च शत्रु याते ॥ २॥
mativikramavāṃstṛtīyage’rke visukhaḥ pīḍitamānasaścaturthe | asuto dhanavarjitastrikoṇe balavāñ chatrujitaśca śatruyāte || 2 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The Sun in the third house: of intelligence and valour. In the fourth: unhappy, mentally afflicted. In the trine (fifth): childless, without wealth. In an enemy’s sign (sixth): strong and victorious over enemies.
हिन्दी अर्थ
सूर्य तृतीय भाव में: बुद्धि और पराक्रम से युक्त। चतुर्थ में: दुःखी, मानसिक-पीड़ित। त्रिकोण (पंचम) में: सन्तानहीन, धनहीन। शत्रु-राशि (षष्ठ) में: बलवान् और शत्रु-विजयी।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
20.3 सत्यापित
The Sun in the seventh through twelfth
संस्कृत
स्त्रीभिर्गतः परिभवं मदगे पतङ्गे स्वल्पात्मजो निधनगे विकलेक्षणश्च । धर्मे सुतार्थ सुख भाक् सुख शौर्य भाक् खे लाभे प्रभूतधनवान् पतितस्तु रिःफे ॥ ३॥
strībhirgataḥ paribhavaṃ madage pataṅge svalpātmajo nidhanage vikalekṣaṇaśca | dharme sutārthasukhabhāk sukhaśauryabhāk khe lābhe prabhūtadhanavān patitastu riḥphe || 3 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The Sun in the seventh in Venus’s sign: humiliated by women. In the eighth: few children and defective eyes. In the ninth: blessed with children, wealth and comfort. In the tenth: happy and valorous. In the eleventh: very wealthy. In the twelfth: fallen (of low estate).
हिन्दी अर्थ
सूर्य सप्तम में शुक्र-राशि में: स्त्रियों द्वारा अपमानित। अष्टम में: अल्प-सन्तान, दोषपूर्ण नेत्र। नवम में: सन्तान-धन-सुख से सम्पन्न। दशम में: सुखी और पराक्रमी। एकादश में: अति-धनी। द्वादश में: पतित (हीन दशा)।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
20.4 सत्यापित
The Moon in each house (ascendant through sixth)
संस्कृत
मूकोन्मत्त जडान्ध हीन बधिर प्रेष्याः शशाङ्कोदये स्वऋक्षजोच्च गते धनी बहु सुतः स स्वः कुटुम्बी धने । हिंस्रो भ्रातृ गते सुखे स तनये तत् प्रोक्त भावान्वितो नैकारिर्मृदु काय वह्नि मदनस्तीक्ष्णोऽलसश्चारिगे ॥ ४॥
mūkonmattajaḍāndhahīnabadhirapreṣyāḥ śaśāṅkodaye svarkṣājoccagate dhanī bahusutaḥ sasvaḥ kuṭumbī dhane | hiṃsro bhrātṛgate sukhe satanaye tatproktabhāvānvito naikārirmṛdukāyavahnimadanastīkṣṇo’lasaścārige || 4 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The Moon in the ascendant, weak: mute, insane, dull, blind, deaf or a servant; in its own sign, Mars’s sign or exaltation: wealthy, many children, prosperous, a good householder. In the second (wealth) house: cruel; in the third (siblings): as the Sun’s third-house result; in the fourth (comfort) and fifth (children): endowed with the qualities stated for those houses; in the sixth (enemies): having many foes, of soft body, weak digestion and desire; in the movable signs: sharp yet lazy.
हिन्दी अर्थ
लग्न में दुर्बल चन्द्र: गूँगा, उन्मत्त, जड़, अन्धा, बहरा या सेवक; अपनी राशि, मंगल-राशि या उच्च में: धनी, बहु-सन्तान, समृद्ध, अच्छा गृहस्थ। द्वितीय (धन) में: हिंसक; तृतीय (भाई) में: सूर्य के तृतीय-फल के समान; चतुर्थ (सुख) व पंचम (सन्तान) में: उन भावों के कहे गुणों से युक्त; षष्ठ (शत्रु) में: अनेक शत्रु, कोमल शरीर, मन्द अग्नि-काम; चर राशियों में: तीक्ष्ण किन्तु आलसी।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
20.5 सत्यापित
The Moon in the seventh through twelfth
संस्कृत
ईर्षुस्तीव्र मदो मदे बहु मतिर्व्याध्यर्दितश्चाष्टमे सौभाग्यात्मज मित्र बन्धु धन भाग् धर्म स्थिते शीतगौ । निष्पत्तिं समुपैति धर्मधनधी शौर्यैर्युतः कर्मगे क्यातो भाव गुणान्वितो भव गते क्षुद्रोऽङ्ग हीनो व्यये ॥ ५॥
īrṣustīvramado made bahumatirvyādhyarditaścāṣṭame saubhāgyātmajamitrabandhudhanabhāg dharmasthite śītagau | niṣpattiṃ samupaiti dharmadhanadhī śauryairyutaḥ karmage khyāto bhāvaguṇānvito bhavagate kṣudro’ṅgahīno vyaye || 5 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The Moon in the seventh, in Venus’s sign: envious, of intense passion, of much opinion; in the eighth: afflicted by disease; in the ninth: blessed with good fortune, children, friends, kin and wealth; in the tenth: attains success, endowed with righteousness, wealth, intellect and valour, and becomes famed; in the eleventh: endowed with the qualities of that house; in the twelfth: petty and of deficient limbs.
हिन्दी अर्थ
सप्तम में चन्द्र, शुक्र-राशि में: ईर्ष्यालु, तीव्र-काम, बहु-मतवाला; अष्टम में: रोग-पीड़ित; नवम में: सौभाग्य-सन्तान-मित्र-बन्धु-धन से सम्पन्न; दशम में: सफलता, धर्म-धन-बुद्धि-पराक्रम से युक्त, प्रसिद्ध होता है; एकादश में: उस भाव के गुणों से युक्त; द्वादश में: तुच्छ और हीन-अंग।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
20.6 सत्यापित
Mars in the ascendant through second, and Mercury by comparison
संस्कृत
लग्ने कुजे क्षत तनुर्धनगे कद् अन्नो धर्मे अघवान् दिन कर प्रतिमोऽन्य संस्थः । विद्वान् धनी प्रखल पण्डित मन्त्र्यशत्रुर्धर्मज्ञ विश्रुत गुणः परतोऽर्कवज् ज्ञे ॥ ६॥
lagne kuje kṣatatanurdhanage kadanno dharme aghavān dinakarapratimo’nyasaṃsthaḥ | vidvān dhanī prakhalapaṇḍitamantryaśatrurdharmajña viśruta guṇaḥ parato’rkavaj jñe || 6 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Mars in the ascendant: a wounded body; in the second (wealth): poor food; in the ninth (dharma): sinful; elsewhere, results comparable to the Sun’s. Mercury: a learned and wealthy man, a very shrewd, learned minister, without enemies, versed in righteousness, and of widely-known virtue; beyond that, its results follow the Sun’s pattern.
हिन्दी अर्थ
लग्न में मंगल: आहत शरीर; धन-भाव में: कदन्न; धर्म-भाव में: पापी; अन्यत्र सूर्य-सदृश फल। बुध: विद्वान् और धनी, अत्यन्त चतुर विद्वान् मन्त्री, शत्रुहीन, धर्मज्ञ, विख्यात-गुण; इससे आगे इसके फल सूर्य के अनुरूप हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
20.7 सत्यापित
Jupiter in the ascendant through eighth
संस्कृत
विद्वान् सुवाक्यः कृपणः सुखी च धी मान शत्रुः पितृतोऽधिकश्च । नीचस्तपस्वी सधनः स लाभः खलश्च जीवे क्रमशो विलग्नात् ॥ ७॥
vidvān suvākyaḥ kṛpaṇaḥ sukhī ca dhīmānaśatruḥ pitṛto’dhikaśca | nīcastapasvī sadhanaḥ salābhaḥ khalaśca jīve kramaśo vilagnāt || 7 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Jupiter reckoned from the ascendant: learned and eloquent (2nd), miserly (3rd), happy (4th), wise (5th), without enemies (6th), surpassing his father (7th), and low, an ascetic (8th) — in that order.
हिन्दी अर्थ
गुरु लग्न से क्रमशः गिना जाए: विद्वान् व वाक्पटु (द्वितीय), कृपण (तृतीय), सुखी (चतुर्थ), बुद्धिमान् (पंचम), शत्रुहीन (षष्ठ), पिता से भी अधिक (सप्तम), और नीच, तपस्वी (अष्टम)।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
20.8 सत्यापित
Jupiter in the ninth through twelfth
संस्कृत
स्मर निपुणः सुखितश्च विलग्ने प्रिय कलहोऽस्त गते सुरतेप्सुः । तनय गते सुखितो भृगु पुत्रे गुरु वदतोऽन्य गृहे सधनोऽन्त्ये ॥ ८॥
sadhanaḥ salābhaśca khalaśca jīve kramād vilagnāt smaranipuṇaḥ sukhitaśca vilagne priyakalaho’stagate suratepsuḥ | tanayagate sukhito bhṛguputre guruvadato’nyagṛhe sadhano’ntye || 8 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Jupiter, continuing: wealthy and gainful (9th and 11th, blended in transmission); skilled in love and happy in the ascendant reading, fond of dispute in the seventh, desirous of union, happy through children in Venus’s house, speaking like Jupiter in another’s house, and wealthy in the twelfth.
हिन्दी अर्थ
गुरु आगे: धनी और लाभवान् (नवम-एकादश); रति-कुशल और सुखी (लग्न-पाठ में), सप्तम में विवाद-प्रिय, संयोग-इच्छुक, शुक्र-गृह में सन्तान से सुखी, अन्य गृह में गुरु-सम वाणी, और द्वादश में धनी।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
20.9 सत्यापित
Saturn — a summary by placement
संस्कृत
अदृष्टार्थो रोगी मदन वशगोऽत्यन्त मलिनः शिशुत्वे पीडार्तः सवितृ सुत लग्नेत्यलस वाक् । गुरु स्वऋक्षोच्चस्थे नृ पति सदृशो ग्राम पुरपः सुविद्वांश्चार्वङ्गो दिन कर समोऽन्यत्र कथितः ॥ ९॥
adṛṣṭārtho rogī madanavaśago’tyantamalinaḥ śiśutve pīḍārtaḥ savitṛsutalagnetyalasavāk | gurusvaṛkṣoccasthe nṛpatisadṛśo grāmapurapaḥ suvidvāṃścārvaṅgo dinakarasamo’nyatrakathitaḥ || 9 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Saturn (the Sun’s son) in the ascendant: one whose gains are unseen, diseased, ruled by desire, extremely unclean, afflicted in childhood, and sluggish of speech. In Jupiter’s sign, its own sign, or exaltation: like a king, a village or town governor, well-learned, of fine limbs. Elsewhere, its results are told as comparable to the Sun’s.
हिन्दी अर्थ
शनि (सूर्यपुत्र) लग्न में: अदृश्य-लाभ, रोगी, काम-वशीभूत, अत्यन्त मलिन, बाल्यावस्था में पीड़ित, और मन्द-वाक्। गुरु-राशि, अपनी राशि या उच्च में: राजा-सम, ग्राम या नगर का शासक, सुविद्वान्, सुन्दर-अंग। अन्यत्र इसके फल सूर्य के समान कहे गए हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
20.10 सत्यापित
The general rule: houses by natural and temporary friendship
संस्कृत
सुहृद् अरि परकीय स्वऋक्ष तुङ्ग स्थितानां फलम् अनुपरिचिन्त्यं लग्नदेहादि भावैः । समुपचय विपत्ती सौम्य पापेषु सत्यः कथयति विपरीतं रिःफ षष्ठाष्ट भेषु ॥ १०॥
suhṛdariparakīyasvaṛkṣatuṅgasthitānāṃ phalam anuparicintyaṃ lagnadehādibhāvaiḥ | samupacayavipattī saumyapāpeṣu satyaḥ kathayati viparītaṃ riḥphaṣaṣṭhāṣṭabheṣu || 10 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The results of planets standing in a friend’s, an enemy’s, another’s, their own or an exaltation sign should be further considered according to the ascendant, body and other houses. Satya declares that benefics bring growth and malefics affliction in the good houses, but the reverse holds in the twelfth, sixth and eighth houses.
हिन्दी अर्थ
मित्र, शत्रु, पराई, अपनी या उच्च राशि में स्थित ग्रहों के फल लग्न, शरीर और अन्य भावों के अनुसार और विचारने चाहिए। सत्य कहते हैं कि शुभ भावों में शुभग्रह वृद्धि और पापग्रह पीड़ा देते हैं, किन्तु बारहवें, छठे और आठवें भाव में यह उलट जाता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
20.11 सत्यापित
The graded proportion of results by dignity
संस्कृत
उच्च त्रिकोण स्व सुह्ऱ्च्छत्रु नीच गृहार्कगैः । शुभं सम्पूर्ण पादोनदल पादाल्प निष्फलम् ॥ ११॥
uccatrikoṇasvasuhṛcchatrunīcagṛhārkagaiḥ | śubhaṃ sampūrṇapādonadalapādālpaniṣphalam || 11 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
A planet in exaltation, its own trine, its own sign, a friend’s sign, an enemy’s sign, debilitation, or combust by the Sun gives a good result that is respectively full, three-quarters, three-quarters, half, a quarter, negligible, or fruitless.
हिन्दी अर्थ
उच्च, स्व-त्रिकोण, स्व-राशि, मित्र-राशि, शत्रु-राशि, नीच, या सूर्य से अस्त ग्रह क्रमशः पूर्ण, तीन-चौथाई, तीन-चौथाई, आधा, चौथाई, नगण्य, या निष्फल शुभ फल देता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
21 Āśraya-yoga — yogas of resort (10)
-
21.1 सत्यापित
The scale of eminence by dignity in a benefic sign
संस्कृत
कुल सम कुल मुख्य बन्धु पूज्याधनि सुखि भोगि नृपाः स्व भैक वृद्ध्या । पर विभव सुहृत् स्व बन्धु पोष्या गणप बलेश नृपाश्च मित्र भेषु ॥ १॥
kulasamakulamukhyabandhupūjyā dhanisukhibhoginṛpāḥ svabhaikavṛddhyā | paravibhavasuhṛtsvabandhu poṣyā gaṇapabaleśanṛpāśca mitra bheṣu || 1 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
By ascending degrees of exaltation, one becomes: an equal of his family, the head of his family, honoured by kin, wealthy, happy, prosperous, or a king. In a friend’s sign: one who lives off others’ wealth, or a friend and supporter of his own kin, a clan-leader, an army-commander, or a king.
हिन्दी अर्थ
उच्चता की बढ़ती श्रेणियों से जातक होता है: कुल-सम, कुल-मुख्य, बन्धु-पूज्य, धनी, सुखी, भोगी, या राजा। मित्र-राशि में: पराए धन पर जीविका चलाने वाला, या अपने बन्धुओं का मित्र-पोषक, गणपति, सेनापति, या राजा।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
21.2 सत्यापित
A single exalted, well-aspected planet still makes a king
संस्कृत
जनयति नृपम् एकोऽप्युच्चगो नित्रदृष्टः प्रचुरधन समेतं मित्रयोगाच्च सिद्धम् । विधन विसुख मूढ व्याधितो बन्ध तप्तो वधदुरित समेतः शत्रु नीचऋक्षगेषु ॥ २॥
janayati nṛpam eko’pyuccago mitradṛṣṭaḥ pracuradhanasametaṃ mitrayogāccasiddham | vidhanavisukhamūḍhavyādhito bandhatapto vadhaduritasametaḥ śatrunīcaṛkṣageṣu || 2 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Even a single planet, exalted and aspected by a friend, produces a king, rich in wealth, accomplished through its friendly conjunction; but in an enemy’s or debilitation sign, it gives one who is poor, unhappy, foolish, diseased, afflicted by bondage, and beset by death and misfortune.
हिन्दी अर्थ
एक भी ग्रह, उच्च होकर मित्र से दृष्ट, राजा उत्पन्न करता है, धन से सम्पन्न, मित्र-योग से सिद्ध; किन्तु शत्रु या नीच राशि में वह निर्धन, दुःखी, मूर्ख, रोगी, बन्धन-पीड़ित, और मृत्यु-अनर्थ से घिरा जातक देता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
21.3 सत्यापित
A disagreement among the ancient authorities
संस्कृत
न कुम्भ लग्नं शुभम् आह सत्यो न भाग भेदाद् यवना वदन्ति । कस्यांश भेदो न तथास्ति राशेरतिप्रसङ्गस्त्विति विष्णु गुप्तः ॥ ३॥
na kumbha lagnaṃ śubham āha satyo na bhāga bhedād yavanā vadanti | kasyāṃśa bhedo na tathāsti rāśeratiprasaṅgastviti viṣṇuguptaḥ || 3 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Satya does not call the Aquarius ascendant auspicious; the Yavanas, by contrast, say it varies by navāṁśa. Viṣṇugupta holds that no sign lacks such variation by portion, and that this is merely an over-extension of the rule.
हिन्दी अर्थ
सत्य कुम्भ लग्न को शुभ नहीं कहते; इसके विपरीत यवन कहते हैं कि यह नवांश-भेद से बदलता है। विष्णुगुप्त का मत है कि कोई भी राशि अंश-भेद से रहित नहीं होती, और यह नियम का अतिविस्तार मात्र है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
21.4 सत्यापित
The Sun’s horā in own/friendly/enemy sign
संस्कृत
यातेष्वसत् स्व सम भेषु दिनेश होरां ख्यातो महोद्यम बलार्थयुतोऽतितेजाः । चान्द्रीं शुभेषु युजि मार्दव कान्ति सौख्य सौभाग्यधी मधुर वाक्ययुतः प्रजातः ॥ ४॥
yāteṣvasat svasamabheṣu dineśa horāṃ khyāto mahodyama balārthayuto’titejāḥ | cāndrīṃ śubheṣu yuji mārdavakāntisaukhyasaubhāgyadhī madhuravākyayutaḥ prajātaḥ || 4 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When one is born in the Sun’s horā, in its own or an equal (friendly) sign, he is renowned, of great enterprise, endowed with strength and wealth, and exceedingly radiant. Born in the Moon’s horā, joined with benefics, he is gentle, charming, happy, fortunate, wise, and sweet-spoken.
हिन्दी अर्थ
सूर्य की होरा में, अपनी या समान (मित्र) राशि में जन्मा जातक प्रसिद्ध, महान् उद्यमी, बल-धन से युक्त, और अति तेजस्वी होता है। चन्द्र की होरा में, शुभग्रहों सहित जन्मा, कोमल, मनोहर, सुखी, भाग्यवान्, बुद्धिमान् और मधुरभाषी होता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
21.5 सत्यापित
The horā by own/other sign; the outcome by group
संस्कृत
तास्वेव होरा स्व परऋक्षगेषु ज्ञेया नराः पूर्व गणेषु मध्याः । व्यत्यस्त होरा भवन स्थितेषु मर्त्या भवन्त्युक्त गुणैर्विहीनाः ॥ ५॥
tāsveva horā sva paraṛkṣageṣu jñeyā narāḥ pūrva gaṇeṣu madhyāḥ | vyatyasta horā bhavana sthiteṣu martyā bhavantyukta guṇairvihīnāḥ || 5 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
In these same horās, one should know that men are of the first group when the horā is in its own sign, of the middle group in another’s sign, and — when the horā and its house are reversed (i.e. mismatched) — devoid of the qualities described.
हिन्दी अर्थ
इन्हीं होराओं में, अपनी राशि में हो तो जातक प्रथम वर्ग का, पराई राशि में मध्यम वर्ग का जानना चाहिए; और होरा तथा भाव विपरीत (असंगत) हों तो जातक कहे गए गुणों से रहित होता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
21.6 सत्यापित
The Moon in its own trine or elsewhere, aspecting
संस्कृत
कल्याणरूप गुणम् आत्म सुह्ऱ्द् दृकोणे चन्द्रोऽन्यगस्तदधिनाथ गुणं करोति । व्यालोद्ययायुध चतुश्चरणाण्डजेषु तीक्ष्णोऽतिहिंस्र गुरु तल्परतोऽटनश्च ॥ ६॥
kalyāṇarūpaguṇam ātmasuhṛddṛkoṇe candro’nyagastadadhinātha guṇaṃ karoti | vyālodyatāyudhacatuścaraṇāṇḍajeṣu tīkṣṇo’tihiṃsraguru talparato’ṭanaśca || 6 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The Moon in its own or a friend’s drekkāṇa gives an auspicious form and virtue; elsewhere, it takes on the quality of the lord of that place. In the drekkāṇas of the serpent, weapon-bearer, quadruped or bird, one is sharp, extremely cruel, addicted to another’s bed, and fond of wandering.
हिन्दी अर्थ
चन्द्र अपने या मित्र के द्रेष्काण में हो तो शुभ रूप-गुण देता है; अन्यत्र उस स्थान के स्वामी का गुण ग्रहण करता है। सर्प, शस्त्रधारी, चतुष्पद या पक्षी द्रेष्काण में जातक तीक्ष्ण, अति क्रूर, परायी शय्या में आसक्त, और भ्रमणशील होता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
21.7 सत्यापित
Results by vargottama and the twelfth-part
संस्कृत
स्तेनो भोक्ता पण्डिताढ्यो नरेन्द्रः क्लीबः शूरो विष्टिकृद् दास वृत्तिः । पापो हिंस्रोऽभीश्च वर्गोत्तमांशेष्वेषाम् ईषाराशिवद् द्वादशांशैः ॥ ७॥
steno bhoktā paṇḍitāḍhyo narendraḥ klībaḥ śūro viṣṭikṛd dāsavṛttiḥ | pāpo hiṃsro’bhīśca vargottamāṃśeṣveṣām īṣārāśivad dvādaśāṃśaiḥ || 7 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
In the vargottama navāṁśas, one is respectively (per the seven grahas) a thief, an enjoyer, a wealthy scholar, a king, a eunuch, a hero, a labourer, or of servile occupation; the results of the twelfth-parts (dvādaśāṁśas) follow those of the sign, but slightly reduced.
हिन्दी अर्थ
वर्गोत्तम नवांशों में जातक क्रमशः (सप्त ग्रहों के अनुसार) चोर, भोक्ता, धनी विद्वान्, राजा, नपुंसक, शूर, श्रमिक, या दास-वृत्ति वाला होता है; द्वादशांशों के फल राशि के फल के अनुरूप, पर कुछ न्यून होते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
21.8 सत्यापित
Mars in its own navāṁśa; the Sun’s son (Saturn) in its own
संस्कृत
जायान्वितो बल विभूषण सत्त्वयुक्तोस्तेजोऽतिसाहसयुतश्च कुजे स्व भागे । रोगी मृत स्वयुवतिर्विषमोऽन्यदारो दुःखी परिच्छदयुतो मलिनोऽर्क पुत्रे ॥ ८॥
jāyānvito balavibhūṣaṇasatvayuktastejo’tisāhasayutaśca kuje svabhāge | rogī mṛtasvayuvatirviṣamo’nyadāro duḥkhī paricchadayuto malino’rkaputre || 8 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
In Mars’s own navāṁśa: blessed with a wife, strength, ornaments and courage, radiant and exceedingly daring. In Saturn’s (the Sun’s son’s) own navāṁśa: diseased, of a lost wealth or wife, harsh, given to another’s wife, sorrowful, possessed of belongings, yet unclean.
हिन्दी अर्थ
मंगल के अपने नवांश में: पत्नी, बल, आभूषण और साहस से सम्पन्न, तेजस्वी और अत्यन्त दुःसाहसी। शनि (सूर्यपुत्र) के अपने नवांश में: रोगी, धन-पत्नी से हीन, कठोर, परस्त्री-आसक्त, दुःखी, सामग्री-सम्पन्न फिर भी मलिन।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
21.9 सत्यापित
Jupiter and Venus in their own navāṁśa
संस्कृत
स्वांशे गुरौ धनयशः सुख बुद्धि युक्तास्तेजस्वि पूज्य निरुग् उद्यम भोगवन्तः । मेधा कलाक पट काव्य विवाद शिल्प शास्त्रार्थ साहसयुताः शशिजे अतिमान्याः ॥ ९॥
svāṃśe gurau dhanayaśaḥ sukhabuddhiyuktāstejasvipūjyanirugudyama- bhogavantaḥ | medhākalākapaṭakāvyavivādaśilpaśāstrārtha sāhasayutāḥ śaśije atimānyāḥ || 9 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
In Jupiter’s own navāṁśa: endowed with wealth, fame, comfort and intelligence, radiant, honoured, healthy, industrious and given to enjoyment. In Venus’s own navāṁśa: intelligent, skilled in the arts, deceitful, a poet, disputatious, versed in crafts, scriptural matters and daring — and greatly esteemed.
हिन्दी अर्थ
गुरु के अपने नवांश में: धन-यश-सुख-बुद्धि से युक्त, तेजस्वी, पूजित, स्वस्थ, उद्यमी और भोगी। शुक्र के अपने नवांश में: बुद्धिमान्, कला-कुशल, कपटी, कवि, विवाद-प्रिय, शिल्प-शास्त्रार्थ-साहस से युक्त — और अत्यन्त सम्मानित।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
21.10 सत्यापित
The thirtieth-part (triṁśāṁśa) results
संस्कृत
स्वे त्रिंशांशे बहु सुत सुखारोग्य भाग्यार्थरूपः शुक्रे तीक्ष्णः सुललित वपुः सुप्रकीर्णेन्द्रियश्च । शूर स्तब्धौ विषम वधकौ सद् गुणाढ्यौ सुखिजौ चार्वङ्गे अष्टौ रवि शशि युतेष्वार पूर्वांशकेषु ॥ १०॥
sve triṃśāṃśe bahusutasukhārogyabhāgyārtharūpaḥ śukre tīkṣṇaḥ sulalitavapuḥ suprakīrṇendriyaśca | śūrastabdhau viṣamavadhakau sadguṇāḍhyau sukhijñau cārvaṅgeṣṭau raviśaśiyuteṣvārapūrvāṃśakeṣu || 10 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
In one’s own thirtieth-part (triṁśāṁśa) with Venus: many children, comfort, health, fortune, wealth and beauty, sharp yet of graceful body, with well-disposed senses. In the thirtieth-parts beginning with Mars, joined by the Sun and Moon, in order: brave, stern, capable of unjust killing, or of good qualities and wealth, wise and happy, and of fine, beloved limbs.
हिन्दी अर्थ
शुक्र सहित अपने त्रिंशांश में: बहु-सन्तान, सुख, आरोग्य, भाग्य, धन और सौन्दर्य, तीक्ष्ण फिर भी सुडौल शरीर, सुव्यवस्थित इन्द्रियाँ। मंगल आदि से आरम्भ त्रिंशांशों में, सूर्य-चन्द्र सहित, क्रमशः: शूर, कठोर, अन्यायपूर्ण हत्या में सक्षम, अथवा सद्गुण-धन से सम्पन्न, बुद्धिमान्-सुखी, और सुन्दर-प्रिय अंगों वाला।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
22 Prakīrṇaka — miscellany (6)
-
22.1 सत्यापित
Planets in dignity in the angles as significators
संस्कृत
स्वऋक्ष तुङ्ग मूल त्रिकोणगाः कण्टकेषु यावन्ताश्रिताः । सर्वैव ते अन्योन्य कारकाः कर्मगस्तु तेषां विशेषतः ॥ १॥
svaṛkṣatuṅgamūlatrikoṇagāḥ kaṇṭakeṣu yāvantāśritāḥ | sarva eva te anyonya kārakāḥ karmagastu teṣāṃ viśeṣataḥ || 1 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
As many planets as occupy the angles while standing in their own sign, exaltation, or mūlatrikoṇa are all mutual significators (kāraka) of one another; among these, the one in the tenth house is especially so.
हिन्दी अर्थ
जितने ग्रह अपनी राशि, उच्च या मूलत्रिकोण में स्थित होकर केन्द्रों में हों, वे सभी परस्पर एक-दूसरे के कारक होते हैं; इनमें भी दशम भाव में स्थित ग्रह विशेष रूप से कारक होता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
22.2 सत्यापित
An example with Cancer rising
संस्कृत
कर्कटोदय गते यथोडुपे स्वोच्चगाः कुजयमार्क सूरयः । कारका निगदिताः परस्परं लग्नगस्य सकलोऽम्बराम्बुगः ॥ २॥
karkaṭodayagate yathoḍupe svoccagāḥ kujayamārkasūrayaḥ | kārakā nigaditāḥ parasparaṃ lagnagasya sakalo’mbarāmbugaḥ || 2 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
For example, when Cancer rises with the Moon in it, and Mars, Saturn and the Sun stand each in its own exaltation, they are declared mutual significators; and all become bound to the ascendant-occupant, whose realm is the whole sky and water (i.e. the Moon in Cancer).
हिन्दी अर्थ
उदाहरणार्थ, जब कर्क लग्न में चन्द्र हो, और मंगल, शनि व सूर्य क्रमशः अपनी-अपनी उच्च राशि में हों, तो वे परस्पर कारक कहे जाते हैं; और सभी लग्न-स्थित ग्रह (कर्क में चन्द्र, जिसका क्षेत्र सम्पूर्ण आकाश-जल है) से सम्बद्ध हो जाते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
22.3 सत्यापित
Mutual causation between two planets
संस्कृत
स्व त्रिकोणोच्चगो हेतुरन्योन्यं यदि चर्मगः । सुहृत् तद्गुण सम्पन्नः कारकश्चापि स स्मृतः ॥ ३॥
svatrikoṇoccago heturanyonyaṃ yadi karmagaḥ | suhṛt tadguṇa sampannaḥ kārakaścāpi sa smṛtaḥ || 3 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
A planet in its own trine or exaltation is a cause for another when it stands in the tenth from that other; if it is also a natural friend, endowed with its qualities, it is remembered as a significator as well.
हिन्दी अर्थ
अपने त्रिकोण या उच्च में स्थित ग्रह दूसरे के लिए तब कारण बनता है जब वह उससे दशम भाव में हो; यदि वह स्वाभाविक मित्र भी हो, उसके गुणों से सम्पन्न, तो वह कारक भी माना जाता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
22.4 सत्यापित
An auspicious birth: vargottama, veśi, and full angles
संस्कृत
शुभं वर्गोत्तमे जन्म वेशि स्थाने च सद् गृहे । अशून्येषु च केन्द्रेषु कारकाख्य ग्रहेषु च ॥ ४॥
śubhaṃ vargottame janma veśisthāne ca sadgrahe | aśūnyeṣu ca kendreṣu kārakākhyagraheṣu ca || 4 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
A birth is auspicious when it falls in a vargottama navāṁśa, when a benefic planet occupies the veśi position (the sign after the Sun’s), when the angles are not empty, and when significator planets are present.
हिन्दी अर्थ
जन्म तब शुभ होता है जब वह वर्गोत्तम नवांश में हो, शुभग्रह वेशि-स्थान (सूर्य के बाद की राशि) में हो, केन्द्र रिक्त न हों, और कारक-नामक ग्रह उपस्थित हों।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
22.5 सत्यापित
Timing of results by house-type: angle, succedent, cadent
संस्कृत
मध्ये वयसः सुख प्रदाः केन्द्रस्था गुरु जन्म लग्नपाः । पृष्ठोभयकोदयऋक्षगास्त्वन्ते अन्तः प्रथमेषु पाकदाः ॥ ५॥
madhye vayasaḥ sukhapradāḥ kendrasthā gurujanmalagnapāḥ | pṛṣṭhobhayakodayaṛkṣagāstvante antaḥ prathameṣu pākadāḥ || 5 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Planets in the angles, especially Jupiter and the lord of the birth-ascendant, give happiness in the middle of life; those in signs that rise back-first or both ways ripen their results at the end and the beginning respectively of life.
हिन्दी अर्थ
केन्द्रों में स्थित ग्रह, विशेषतः गुरु और जन्म-लग्नेश, जीवन के मध्य-काल में सुख देते हैं; पृष्ठोदय और उभयोदय राशियों में स्थित ग्रहों के फल क्रमशः जीवन के अन्त और आरम्भ में पकते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
22.6 सत्यापित
The three phases of life by planet
संस्कृत
दिन कररुधिरौ प्रवेष काले गुरु भृगुजौ भवनस्य मध्ययातौ । रवि सुत शशिनौ विनिर्गमस्थौ शशि तनयः फलदस्तु सर्व कालम् ॥ ६॥
dina kararudhirau praveśakāle gurubhṛgujau bhavanasya madhyayātau | ravisutaśaśinau vinirgamasthau śaśitanayaḥ phaladastu sarvakālam || 6 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The Sun and Mars give their results at the entry (beginning) of life; Jupiter and Venus in the middle course of life; the Sun’s son (Saturn) and the Moon at the departure (end) of life; while Mercury (the Moon’s son) gives results throughout all periods.
हिन्दी अर्थ
सूर्य और मंगल जीवन के प्रवेश (आरम्भ) में फल देते हैं; गुरु और शुक्र जीवन के मध्य-काल में; सूर्यपुत्र (शनि) और चन्द्र जीवन के निर्गम (अन्त) में; जबकि बुध (चन्द्रपुत्र) सभी कालों में फल देता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
23 Aniṣṭa — misfortunes (17)
-
23.1 सत्यापित
Prosperity or misfortune of children and spouse
संस्कृत
लग्नात् पुत्र कलत्र भे शुभ पति प्राप्ते अथ वालोकिते चन्द्राद् वा यदि सम्पद् अस्ति हि तयोर्ज्ञेयोऽन्यथा संभवः । पाथोनोदयगे रवौ रवि सुतो मीन स्थितो दारहा पुत्र स्थान गतश्च पुत्र मरणं पुत्रोऽवनेर्यच्छति ॥ १॥
lagnāt putrakalatrabhe śubhapatiprāpte atha vālokite candrād vā yadi sampad asti hi tayorjñeyo’nyathā saṃbhavaḥ | pāthonodayage ravau ravi suto mīnasthito dārahā putrasthānagataśca putramaraṇaṃ putro’vaneryacchati || 1 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When the fifth and seventh houses from the ascendant or the Moon have their lord well-placed or aspected by benefics, the prosperity of children and spouse is to be known; otherwise, the opposite is to be expected. When the Sun is in a watery ascendant and Saturn is in Pisces, it harms the wife; and Saturn in the fifth house brings the death of a child; a son, in this position, may also take the father’s land.
हिन्दी अर्थ
लग्न या चन्द्र से पंचम और सप्तम भाव का स्वामी शुभ स्थान में हो या शुभग्रहों से दृष्ट हो, तो सन्तान और पत्नी की समृद्धि जाननी चाहिए; अन्यथा विपरीत। जब सूर्य जल-लग्न में हो और शनि मीन में हो, तो पत्नी को हानि; और पंचम भाव में शनि सन्तान की मृत्यु लाता है; इस स्थिति में पुत्र पिता की भूमि भी ले सकता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
23.2 सत्यापित
Death of the wife by fire, fall or strangulation
संस्कृत
उग्र ग्रहैः सित चतुरस्र संस्थितैर्मध्य स्थिते भृगु तनये अथ वा उग्रयोः । सौम्य ग्रहैरसहित संनिरीक्षिते जाया वधो दहन निपात पाशजः ॥ २॥
ugragrahaiḥ sitacaturasrasaṃsthitairmadhyasthite bhṛgutanaye athavā ugrayoḥ | saumyagrahairasahita saṃnirīkṣite jāyāvadho dahananipātapāśajaḥ || 2 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When fierce planets occupy the square houses from Venus, or Venus stands between two fierce planets, and it is unaccompanied and unaspected by benefics, the wife’s death occurs by fire, a fall, or strangulation.
हिन्दी अर्थ
जब उग्र ग्रह शुक्र से चतुरस्र भावों में हों, या शुक्र दो उग्र ग्रहों के मध्य हो, और वह शुभग्रहों से असहित तथा अदृष्ट हो, तो पत्नी की मृत्यु अग्नि, गिरने या गला घुटने से होती है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
23.3 सत्यापित
Loss of an eye, or a defective wife
संस्कृत
लग्नाद् व्ययारि गतयोः शशि तिग्मरश्म्योः पत्न्या सहैक नयनस्य वदन्ति जन्म । द्यूनस्थयोर्नवम पञ्चम संस्थयोर्वा शुक्रार्कयोर्विकलदारम् उशन्ति जातम् ॥ ३॥
lagnād vyayārigatayoḥ śaśitigmaraśmyoḥ patnyā sahaikanayanasya vadanti janma | dyūnasthayornavamapañcamasaṃsthayorvā śukrārkayorvikaladāram uśanti jātam || 3 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When the Moon and the Sun are in the twelfth and sixth houses from the ascendant, the wise declare a birth with the loss of one eye, together with a similar defect in the wife. When Venus and the Sun are in the seventh, or in the ninth and fifth, the child born is said to have a defective wife.
हिन्दी अर्थ
जब चन्द्र और सूर्य लग्न से बारहवें और छठे भाव में हों, तो विद्वान् एक नेत्र की हानि सहित जन्म बताते हैं, और पत्नी को भी वैसा ही दोष। जब शुक्र और सूर्य सप्तम में हों, या नवम-पंचम में हों, तो जातक की पत्नी दोषपूर्ण कही जाती है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
23.4 सत्यापित
A childless spouse; a barren union
संस्कृत
कोणोदये भृगु तनये अस्त चक्र संधौ वन्ध्या पतिर्यदि न सुतऋक्षम् इष्टयुक्तम् । पाप ग्रहैर्व्यय मद लग्नराशि संस्थैः क्षीणे शशिन्यसुत कलत्र जन्मधीस्थे ॥ ४॥
koṇodaye bhṛgutanaye astacakrasaṃdhau vandhyā patiryadi na sutaṛkṣam iṣṭayuktam | pāpagrahairvyayamadalagnarāśisaṃsthaiḥ kṣīṇe śaśinyasutakalatrajanmadhīsthe || 4 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When a trine rises with Venus at the boundary of the seventh house, the spouse is barren unless the fifth sign is favourably conjoined. When malefics occupy the twelfth, fourth and ascendant signs, and the waning Moon is in the fifth (or the house of children, spouse or intellect), a childless or spouseless birth results.
हिन्दी अर्थ
जब त्रिकोण शुक्र सहित सप्तम-सीमा पर उदय हो, तो पति सन्तानहीन होता है जब तक पंचम राशि शुभ-युक्त न हो। जब पापग्रह द्वादश, चतुर्थ और लग्न राशियों में हों, और क्षीण चन्द्र पंचम में (या सन्तान, पत्नी या बुद्धि के भाव में) हो, तो सन्तानहीन या पत्नीहीन जन्म होता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
23.5 सत्यापित
Infidelity or spousal separation
संस्कृत
असित कुजयोर्वर्गे अस्तस्थे सिते तदवेक्षिते परयुवतिगस्तौ चेत् सेन्दु स्त्रिया सह पुंश्चलः । भृगुज शशिनोरस्ते अभार्यो नरो विसुतोऽपि वा परिणत तनू नृ स्त्र्योर्दृष्टौ शुभैः प्रमदा पती ॥ ५॥
asitakujayorvarge astasthe site tadavekṣite parayuvatigastau cet sendū striyā saha puṃścalaḥ | bhṛgujaśaśinoraste abhāryo naro visuto’pi vā pariṇatatanū nṛstryordṛṣṭau śubhaiḥ pramadā patī || 5 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When Venus, in the varga of Saturn and Mars, is in the seventh and aspected accordingly, and joined with the Moon, one is unfaithful with another’s wife. Venus and the Moon in the seventh: a man without a wife or without children; but when the significators of man and woman are aspected by benefics, the wife and husband are joined together in old age.
हिन्दी अर्थ
जब शुक्र, शनि-मंगल के वर्ग में, सप्तम में हो और तदनुसार दृष्ट हो, और चन्द्र सहित हो, तो जातक परस्त्री में आसक्त होता है। शुक्र-चन्द्र सप्तम में: पत्नीहीन या सन्तानहीन पुरुष; किन्तु पुरुष-स्त्री के कारक शुभग्रहों से दृष्ट हों, तो पति-पत्नी वृद्धावस्था में एक साथ रहते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
23.6 सत्यापित
Family occupation by planetary combination
संस्कृत
वंश च्छेत्ता ख मद सुखगैश्चन्द्रदैत्येज्य पापैः शिल्पी त्र्यंशे शशि सुतयुते केन्द्र संस्थार्कि दृष्टे । दास्यां जातो दिति सुत गुरौ रिःफगे सौर भागे नीचोऽर्केन्द्र्वोर्मदन गतयोर्दृष्टयोः सूर्यजेन ॥ ६॥
vaṃśacchettā khamadasukhagaiścandradaityejya pāpaiḥ śilpī tryaṃśe śaśisutayute kendrasaṃsthārki dṛṣṭe | dāsyāṃ jāto ditisutagurau riḥphage saurabhāge nīco’rkendvormadanagatayordṛṣṭayoḥ sūryajena || 6 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
One who ends the family line arises with the Moon, Venus and Jupiter as malefics in the tenth and fourth; a craftsman when Saturn joins the third and is aspected by an angular Sun. Born of a servant when Venus and Jupiter are in the twelfth in Saturn’s portion; low-born when the Sun and Moon in the seventh are aspected by Saturn.
हिन्दी अर्थ
वंश-नाशक तब उत्पन्न होता है जब चन्द्र, शुक्र और गुरु दशम-चतुर्थ में पापवत् हों; शिल्पी तब जब शनि तृतीय में युत हो और केन्द्रस्थ सूर्य से दृष्ट हो। दासी-पुत्र तब जब शुक्र-गुरु शनि-अंश में द्वादश में हों; नीच-जन्मा तब जब सप्तम में सूर्य-चन्द्र शनि से दृष्ट हों।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
23.7 सत्यापित
Skin ailments and their causes
संस्कृत
पापालोकितयोः सितावनिजयोरस्तस्थयोर्वाध्यरुक् चन्द्रे कर्कट वृश्चिकांशक गते पापैर्युते गुह्यरुक् । श्वि त्री रिःफधनस्थयोरशुभयोश्चन्द्रोदये अस्ते रवौ चन्द्रे खे अवनिजे अस्तगे च विकलो यद्यर्कजो वेशिगः ॥ ७॥
pāpālokitayoḥ sitāvanijayorastasthayorvādhyaruk candre karkaṭavṛścikāṃśakagate pāpairyute guhyaruk | śvitrī riḥphadhanasthayoraśubhayoścandrodaye aste ravau candre khe avanije astage ca vikalo yadyarkajo veśigaḥ || 7 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When Venus and Mercury are in the seventh, aspected by malefics, an incurable ailment; when the Moon is in a Cancer or Scorpio navāṁśa joined with malefics, a private-parts ailment. Malefics in the twelfth and second give skin discoloration; the Moon and Sun rising and setting respectively, or the Moon in the tenth and Mercury setting, together with Saturn in the veśi position, give a defect.
हिन्दी अर्थ
जब शुक्र-बुध सप्तम में पापग्रहों से दृष्ट हों, तो असाध्य रोग; जब चन्द्र कर्क या वृश्चिक के नवांश में पापग्रहों से युत हो, तो गुह्य-रोग। द्वादश और द्वितीय में पापग्रह त्वचा-विवर्णता देते हैं; चन्द्र-सूर्य क्रमशः उदय-अस्त में, या चन्द्र दशम में और बुध अस्त में, शनि वेशि-स्थान में हो, तो विकार होता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
23.8 सत्यापित
Respiratory and internal ailments
संस्कृत
अन्तः शशिन्यशुभयोर्मृगगे पतङ्गे श्वास क्षय प्लिहक विद्रधि गुल्म भाजः । शोषी परस्पर गृहांश गयोर्रवीन्द्वोः क्षेत्रे अथ वा युगपद् एकगयोः कृशो वा ॥ ८॥
antaḥ śaśinyaśubhayormṛgage pataṅge śvāsakṣayaplihakavidradhigulmabhājaḥ | śoṣī parasparagṛhāṃśagayorravīndvoḥ kṣetre athavā yugapad ekagayoḥ kṛśo vā || 8 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When the Moon is between two malefics in Capricorn, and the Sun is likewise placed, one is prone to asthma, consumption, spleen ailments, abscess or tumour. When the Sun and Moon occupy each other’s sign or navāṁśa, or are together in one sign, one is consumptive or emaciated.
हिन्दी अर्थ
जब चन्द्र मकर में दो पापग्रहों के मध्य हो, और सूर्य भी वैसे ही स्थित हो, तो जातक श्वास, क्षय, प्लीहा-रोग, विद्रधि या गुल्म से पीड़ित होता है। जब सूर्य-चन्द्र एक-दूसरे की राशि या नवांश में हों, या एक साथ एक राशि में हों, तो जातक क्षयी या कृश होता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
23.9 सत्यापित
Skin disease by placement
संस्कृत
चेन्द्रे अश्वि मध्य झष कर्कि मृगाज भागे कुष्ठी स मन्दरुधिरे तदवेक्षिते वा । यातैस्त्रिकोणम् अलि कर्कि वृषैर्मृगे च कुष्ठी च पाप सहितैरवलोकितैर्वा ॥ ९॥
candre aśvimadhyajhaṣakarkimṛgājabhāge kuṣṭhī samandarudhire tadavekṣite vā | yātaistrikoṇam alikarkivṛṣairmṛge ca kuṣṭhī ca pāpasahitairavalokitairvā || 9 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When the Moon is in the navāṁśa of Aries, Virgo, Pisces, Cancer, Capricorn or Aries, joined with or aspected by Saturn and Mars, a skin disease results; likewise when malefics have gone to the trine in Scorpio, Cancer, Taurus or Capricorn, joined with or aspected by malefics.
हिन्दी अर्थ
जब चन्द्र मेष, कन्या, मीन, कर्क, मकर या मेष के नवांश में हो, शनि-मंगल से युत या दृष्ट हो, तो त्वचा-रोग होता है; वैसे ही जब पापग्रह वृश्चिक, कर्क, वृष या मकर के त्रिकोण में जाकर पापग्रहों से युत या दृष्ट हों।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
23.10 सत्यापित
Blindness by malefic placement
संस्कृत
निधनारि धन व्यय स्थितारवि चन्द्रारयमा यथा तथा । बलवद् ग्रहदोष कारणैर्मनुजानां जनयन्त्यनेत्रताम् ॥ १०॥
nidhanāridhanavyayasthitāravi candrārayamā yathā tathā | balavadgrahadoṣa kāraṇairmanujānāṃ janayantyanetratām || 10 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The Sun, Moon and Saturn, when placed in the eighth, sixth, second or twelfth houses in various combinations, cause blindness in men, owing to the affliction of these strong planets.
हिन्दी अर्थ
सूर्य, चन्द्र और शनि, जब अष्टम, षष्ठ, द्वितीय या द्वादश भावों में विविध संयोगों में स्थित हों, तो इन बलवान् ग्रहों के दोष के कारण मनुष्यों में अन्धत्व उत्पन्न करते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
23.11 सत्यापित
Ear ailments and marital defects
संस्कृत
नवमाय तृतीयधी युता न च सौम्यैरशुभा निरीक्षिताः । नियमाच्छ्रवणोपघातदारद वैकृत्य कराश्च सप्तमे ॥ ११॥
navamāyatṛtīyadhīyutā na ca saumyairaśubhā nirīkṣitāḥ | niyamācchravaṇopaghātadāradavaikṛtyakarāśca saptame || 11 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Malefics in the ninth, eleventh and third houses, unaspected by benefics, invariably cause damage to hearing; and in the seventh house, they cause a defect in the spouse.
हिन्दी अर्थ
नवम, एकादश और तृतीय भावों में पापग्रह, शुभग्रहों से अदृष्ट, नियमतः श्रवण-हानि करते हैं; और सप्तम भाव में वे पत्नी में दोष उत्पन्न करते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
23.12 सत्यापित
A yoga causing blindness
संस्कृत
उदयत्युडुपे सुरास्यगे स पिशाचोऽशुभयोस्त्रिकोणयोः । स उपप्लव मण्डले रवावुदयस्थे नयनापवर्जितः ॥ १२॥
udayatyuḍupe surāsyage sapiśāco’śubhayostrikoṇayoḥ | sopaplavamaṇḍale ravāvudayasthe nayanāpavarjitaḥ || 12 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When the Moon rises in Jupiter’s sign, with two malefics in the trine, a ghoulish being (piśāca) is born; and when the Sun, itself in an eclipsed state, rises in the ascendant, the native is deprived of sight.
हिन्दी अर्थ
जब चन्द्र गुरु-राशि में उदय हो और दो पापग्रह त्रिकोण में हों, तो पिशाच-सदृश प्राणी उत्पन्न होता है; और जब सूर्य स्वयं ग्रहण-ग्रस्त होकर लग्न में उदय हो, तो जातक नेत्र-हीन होता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
23.13 सत्यापित
Combinations causing madness
संस्कृत
संस्पृष्टः पवनेन मन्दगयुते द्यूने विलग्ने गुरौ स उन्मादोऽवनिजे स्थिते अस्त भवने जीवे विलग्नाश्रिते । तद्वत् सूर्य सुतोदये अवनि सुते धर्मात्मजद्यूनगे जातो वास सहस्ररश्मि तनये क्षीणे व्यये शीतगौ ॥ १३॥
saṃspṛṣṭaḥ pavanena mandagayute dyūne vilagne gurau sonmādo’vanije sthite asta bhavane jīve vilagnāśrite | tadvat sūrya sutodaye avani sute dharmātmajadyūnage jāto vāsa sahasraraśmi tanaye kṣīṇe vyaye śītagau || 13 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When Saturn is joined with the seventh house and Jupiter in the ascendant, one is touched by wind-madness; when Mars is in the seventh and Jupiter in the ascendant, likewise. Similarly, when Saturn rises with Mars in the ninth, fifth or seventh; or when the waning Moon is in the twelfth with the Sun, one is born prone to madness.
हिन्दी अर्थ
जब शनि सप्तम में युत हो और गुरु लग्न में, तो जातक वायु-जन्य उन्माद से ग्रस्त होता है; जब मंगल सप्तम में और गुरु लग्न में हो, तो भी वैसा ही। इसी प्रकार जब शनि मंगल सहित नवम, पंचम या सप्तम में उदय हो; या क्षीण चन्द्र द्वादश में सूर्य सहित हो, तो जातक उन्माद-प्रवण जन्म लेता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
23.14 सत्यापित
Servile or purchased status by degree
संस्कृत
राश्यंशपोष्ण कर शीत करामरेज्यैर्नीचाधिपांश गतैररि भागगैर्वा । एभ्योऽल्प मध्य बहुभिः क्रमशः प्रसूता ज्ञेयाः स्युरभ्युपगम क्रय गर्भदासाः ॥ १४॥
rāśyaṃśapoṣṇakaraśītakarāmarejyair nīcādhipāṃśagatairaribhāgagairvā | ebhyo’lpamadhyabahubhiḥ kramaśaḥ prasūtā jñeyāḥ syurabhyupagamakrayagarbhadāsāḥ || 14 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When the Sun, Moon and Jupiter are in a sign-navāṁśa that is debilitated or in an enemy’s portion, in small, moderate or large degree, one is born, respectively, as a voluntary servant, a purchased one, or a servant’s child.
हिन्दी अर्थ
जब सूर्य, चन्द्र और गुरु किसी नीच या शत्रु-अंश की राशि-नवांश में हों, अल्प, मध्यम या अधिक अंश में, तो जातक क्रमशः स्वेच्छा-सेवक, क्रीत-सेवक, या दासी-पुत्र के रूप में जन्म लेता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
23.15 सत्यापित
Dental, eye and physical defects
संस्कृत
विकृतदशनः पापैर्दृष्टे वृषाज हयोदये खलतिरशुभ क्षेत्रे लग्ने हये वृष भे अपि वा । नवम सुतगे पापैर्दृष्टे रवावदृढेक्षणो दिन कर सुते नैक व्याधिः कुजे विकलः पुमान् ॥ १५॥
vikṛtadaśanaḥ pāpairdṛṣṭe vṛṣājahayodaye khalatiraśubhakṣetre lagne haye vṛṣabhe api vā | navamasutage pāpairdṛṣṭe ravāvadṛḍhekṣaṇo dinakarasute naikavyādhiḥ kuje vikalaḥ pumān || 15 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When Taurus, Aries or Sagittarius rises aspected by malefics, one has deformed teeth; when the ascendant is an inauspicious sign, in Sagittarius or Taurus, baldness; when the Sun is in the ninth or fifth aspected by malefics, weak eyesight; with Saturn, many diseases; with Mars, physical deformity.
हिन्दी अर्थ
जब वृष, मेष या धनु लग्न पापग्रहों से दृष्ट हो, तो दाँत विकृत होते हैं; लग्न अशुभ राशि में हो, धनु या वृष में, तो गंजापन; सूर्य नवम या पंचम में पापग्रहों से दृष्ट हो, तो दुर्बल दृष्टि; शनि से अनेक रोग; मंगल से शारीरिक विकलांगता।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
23.16 सत्यापित
Bondage and imprisonment
संस्कृत
व्यय सुतधनधर्मगैरसौम्यैर्भवन स मान निबन्धनं विकल्प्यम् । भुज गनि गड पाशभृद् दृकाणैर्बलवद् असौम्य निरीक्षितैश्च तद्वत् ॥ १६॥
vyayasutadhanadharmagairasaumyair bhavanasamānanibandhanaṃ vikalpyam | bhujaganigaḍapāśabhṛd dṛkāṇairbalavad asaumyanirīkṣitaiśca tadvat || 16 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When malefics occupy the twelfth, fifth, second and ninth houses, bondage similar to a house-confinement is to be inferred; and likewise by the drekkāṇas bearing the serpent, fetter or noose, when strongly aspected by malefics.
हिन्दी अर्थ
जब पापग्रह द्वादश, पंचम, द्वितीय और नवम भावों में हों, तो घर में बन्दी जैसा बन्धन समझना चाहिए; और वैसे ही सर्प, बेड़ी या पाश धारण करने वाले द्रेष्काणों से, जब वे बलवान् पापग्रहों से दृष्ट हों।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
23.17 सत्यापित
Speaking like a man; epilepsy and servitude
संस्कृत
पुरुष वचनोऽपस्मारार्तः क्षयी च निशा पतौ सरवि तनये वक्रालोकं गते परिवेषगे । रवि यम कुजैः सौम्यादृष्टैर्नभः स्थलम् आश्रितैर्भृतक मनुजः पूर्वोद्दिष्टैर्वराधम मध्यमाः ॥ १७॥
puruṣa vacano’pasmārārtaḥ kṣayī ca niśā patau saravi tanaye vakrālokaṃ gate pariveṣage | ravi yama kujaiḥ saumyādṛṣṭairnabhaḥ sthalam āśritairbhṛtaka manujaḥ pūrvoddiṣṭairvarādhama madhyamāḥ || 17 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When the Moon, joined with the Sun and Saturn, is in a halo (pariveṣa), afflicted by a retrograde aspect, one speaks like a man, is afflicted by epilepsy and is consumptive. When the Sun, Saturn and Mars, unaspected by benefics, occupy the sky and earth signs, one is a servant. Of all these combinations named above, the results range from best to worst, and middling.
हिन्दी अर्थ
जब चन्द्र सूर्य-शनि सहित परिवेष में हो, वक्री-दृष्टि से पीड़ित हो, तो जातक पुरुष-सी वाणी वाला, अपस्मार-पीड़ित और क्षयी होता है। जब सूर्य, शनि और मंगल, शुभग्रहों से अदृष्ट, आकाश और भूमि राशियों में हों, तो जातक सेवक होता है। ऊपर कहे इन सभी योगों के फल श्रेष्ठ से निकृष्ट, और मध्यम तक होते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
24 Strī-jātaka — the horoscopy of women (16)
-
24.1 सत्यापित
The general principle for reading a woman’s chart
संस्कृत
यद् यत् फलं नर भवे क्षमम् अङ्गनानां तत् तद्वदेत् पतिषु वा सकलं विधेयम् । तासां तु भर्तृ मरणं निधने वपुस्तु लग्नेन्दुगं सुभगतास्तमये पतिश्च ॥ १॥
yad yat phalaṃ narabhave kṣamam aṅganānāṃ tat tad vadet patiṣu vā sakalaṃ vidheyam | tāsāṃ tu bhartṛmaraṇaṃ nidhane vapustu lagnendugaṃ subhagatāstamaye patiśca || 1 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Whatever result applies to a man’s chart, one should declare the same for women, applying it in full to the husband as well. But for women, the death of the husband is read from the eighth house; the wife’s beauty from the ascendant and Moon; and the husband’s prosperity from the seventh house.
हिन्दी अर्थ
पुरुष की कुण्डली में जो-जो फल लागू होता है, वही स्त्रियों के लिए भी कहना चाहिए, और पति पर भी उसे पूर्णतः लगाना चाहिए। किन्तु स्त्रियों के लिए, पति की मृत्यु अष्टम भाव से; पत्नी का सौन्दर्य लग्न-चन्द्र से; और पति की समृद्धि सप्तम भाव से देखी जाती है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
24.2 सत्यापित
Character by odd/even signs at the ascendant and Moon
संस्कृत
युग्मेषु लग्न शशिनोः प्रकृति स्थिता स्त्री सच्छील भूषणयुता शुभदृष्टयोश्च । ओजस्थयोश्च मनुजाक्ऱ्ति शीलयुक्ता पापा च पापयुतेक्षितयोर्गुणोना ॥ २॥
yugmeṣu lagnaśaśinoḥ prakṛtisthitā strī sacchīlabhūṣaṇayutā śubhadṛṣṭayośca | ojasthayośca manujākṛtiśīlayuktā pāpā ca pāpayutavīkṣitayorguṇonā || 2 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When the ascendant and Moon are in even signs and aspected by benefics, a woman is of natural (feminine) form, good character and adornment. When they are in odd signs, she takes on a masculine form and character; and when joined with or aspected by malefics, she is deficient in virtue.
हिन्दी अर्थ
जब लग्न और चन्द्र सम राशियों में हों और शुभग्रहों से दृष्ट हों, तो स्त्री स्वाभाविक (स्त्री-सुलभ) रूप, सच्चरित्र और शृंगार से युक्त होती है। विषम राशियों में हों तो वह पुरुष-सदृश रूप-स्वभाव लेती है; और पापग्रहों से युत या दृष्ट हों तो गुण में हीन होती है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
24.3 सत्यापित
Character by navāṁśa: Mars, Saturn, Sun, Jupiter, Moon, Mercury, Venus
संस्कृत
कन्याइवदुष्टा व्रजतीहदास्यं साध्वी स माया कुचरित्रयुक्ता । भूम्यात्मजऋक्षे क्रमशोऽंशकेषु वक्रार्कि जीवेन्दुज भार्गवानम् ॥ ३॥
kanyaivaduṣṭā vrajatīhadāsyaṃ sādhvī samāyā kucaritrayuktā | bhūmyātmajarkṣe kramaśo’ṃśakeṣu vakrārkijīvendujabhārgavānām || 3 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
In the navāṁśa portions of Mars and Saturn, in order, a maiden who is wicked goes into servitude, while a virtuous one, though equal in status, may be of poor conduct.
हिन्दी अर्थ
मंगल और शनि के नवांश-भागों में क्रमशः, दुष्ट कन्या दासत्व को प्राप्त होती है, जबकि सद्गुणी, समान स्थिति की होते हुए भी, कुचरित्र वाली हो सकती है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
24.4 सत्यापित
Character by navāṁśa: Sun, Jupiter, Mercury
संस्कृत
दुष्टा पुनर्भूः स गुणा कलाज्ञा ख्याता गुणैश्चासुर पूजितऋक्षे । स्यात् कापटी क्लीब समा सती च बौधे गुणाढ्या प्रविकीर्णकामा ॥ ४॥
duṣṭā punarbhūḥ saguṇā kalājñā khyātā guṇaiścāsurapūjitarkṣe | syāt kāpaṭī klībasamā satī ca baudhe guṇāḍhyā pravikīrṇakāmā || 4 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
In the Sun’s navāṁśa: a wicked woman is remarried, a virtuous one skilled in the arts and renowned for her virtues, honoured even by demons. In Jupiter’s navāṁśa: a deceitful woman is like one without desire, while a virtuous one is chaste. In Mercury’s navāṁśa: rich in virtue, yet of scattered desires.
हिन्दी अर्थ
सूर्य के नवांश में: दुष्ट स्त्री पुनर्विवाहित होती है, सद्गुणी कला-कुशल और गुणों से प्रसिद्ध, यहाँ तक कि असुरों द्वारा भी सम्मानित। गुरु के नवांश में: कपटी स्त्री नपुंसक-सी होती है, सती पवित्र। बुध के नवांश में: गुण-सम्पन्न, फिर भी बिखरी हुई इच्छाओं वाली।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
24.5 सत्यापित
Character by navāṁśa: Venus, Moon, Sun, Jupiter, Saturn
संस्कृत
स्व च्छन्दा पति घातिनी बहु गुणा शिल्पिन्यसाध्वीन्दु भे । न्राचारा कुलटार्क भे नृप वधूः पुंश्चेष्टितागम्यगा । जैवेनैकगुणाल्परत्यतिगुणा विज्ञानयुक्ता सती । दासी नीचरतार्कि भे पति रतादुष्टा प्रजा स्वांशकैः ॥ ५॥
svacchandā patighātinī bahuguṇā śilpinyasādhvīndubhe | nrācārā kulaṭārkabhe nṛpavadhūḥ puṃśceṣṭitāgamyagā | jaivenaikaguṇālparatyatiguṇā vijñānayuktā satī | dāsī nīcaratārkibhe patiratāduṣṭā prajā svāṃśakaiḥ || 5 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
In Venus’s navāṁśa: self-willed, harmful to her husband, yet of many talents, or skilled in crafts if of poor character. In the Moon’s navāṁśa: of manly conduct, unchaste, a king’s bride, or of forbidden association if given to masculine ways. With Jupiter: of a single virtue or of little passion, or exceedingly virtuous and learned if chaste. In Saturn’s navāṁśa: a servant devoted to a lowly man, or devoted to her own husband despite ill conduct — the offspring following their own navāṁśas.
हिन्दी अर्थ
शुक्र के नवांश में: स्वच्छन्द, पति-हानिकारक, फिर भी बहुगुणी, या कुचरित्र होने पर शिल्प-कुशल। चन्द्र के नवांश में: पुरुष-सदृश आचरण, कुशीला, राजवधू, या पुरुष-प्रवृत्ति होने पर निषिद्ध सम्बन्ध वाली। गुरु के साथ: एक गुण वाली या अल्प-काम, अथवा सती होने पर अत्यन्त गुणी और विदुषी। शनि के नवांश में: नीच पुरुष की सेविका, या दुराचार के बावजूद पति-भक्त — सन्तान अपने-अपने नवांशों के अनुसार।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
24.6 सत्यापित
The rule: results by the thirtieth-part of the Moon and ascendant
संस्कृत
शशि लग्न समायुक्तैः फलं त्रिंशांशकैरिदम् । बलाबल विकल्पेन तयोरुक्तं विचिन्तयेत् ॥ ६॥
śaśilagna samāyuktaiḥ phalaṃ triṃśāṃśakairidam | balābalavikalpenatayoruktaṃ vicintayet || 6 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
These results, joined with the Moon and ascendant, are given by the thirtieth-parts (triṁśāṁśas); one should judge them by considering the relative strength or weakness of the two.
हिन्दी अर्थ
ये फल, चन्द्र और लग्न से युक्त होकर, त्रिंशांशों द्वारा दिए जाते हैं; इन दोनों के सापेक्ष बल-अबल का विचार करके निर्णय करना चाहिए।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
24.7 सत्यापित
A yoga bringing peace through other women
संस्कृत
दृक् संस्थावसित सितौ परस्परांशे शौक्रे वा यदि घटराशि संभवोऽंशः । स्त्रीभिः स्त्री मदन विषानल प्रदीप्तं संशान्तिं नयति नराकृति स्थिताभिः ॥ ७॥
dṛksaṃsthāvasitasitau parasparāṃśe śaukre vā yadi ghaṭarāśi saṃbhavo’ṃśaḥ | strībhiḥ strī madanaviṣānalapradīptaṃ saṃśāntiṃ nayati narākṛtisthitābhiḥ || 7 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When Saturn and Venus are mutually aspected and in each other’s navāṁśa, or the navāṁśa arises from Aquarius, a woman inflamed by the poison-fire of passion finds peace through other women of a masculine disposition.
हिन्दी अर्थ
जब शनि और शुक्र परस्पर दृष्ट हों और एक-दूसरे के नवांश में हों, या नवांश कुम्भ से उत्पन्न हो, तो काम-विष-अग्नि से जलती स्त्री पुरुष-स्वभाव वाली अन्य स्त्रियों के माध्यम से शान्ति पाती है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
24.8 सत्यापित
Widowhood and enforced eunuch-like status
संस्कृत
शून्ये कापुरुषो बले अस्त भवने सौम्य ग्रहावीक्षिते क्लीवोऽस्ते बुध मन्दयोश्चर गृहे नित्यं प्रवासान्वितः । उत्सृष्टारविणा कुजेन विधवा वाल्ये अस्तराशि स्थिते कन्याइवाशुभ वीक्षिते अर्क तनये द्यूने जरां गच्छति ॥ ८॥
śūnye kāpuruṣo’bale astabhavane saumyagrahāvīkṣite klīvo’ste budhamandayoścaragṛhe nityaṃ pravāsānvitaḥ | utsṛṣṭāraviṇā kujena vidhavā vālye astarāśisthite kanyaivāśubhavīkṣite arkatanaye dyūne jarāṃ gacchati || 8 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When the seventh house is empty and weak, unaspected by benefics, the husband is impotent; with Mercury and Saturn in a movable sign, ever travelling. Abandoned by the Sun and joined with Mars, she is widowed in childhood; a maiden with the seventh sign afflicted, unaspected by benefics; and with Saturn in the seventh, she reaches old age unmarried.
हिन्दी अर्थ
जब सप्तम भाव रिक्त और निर्बल हो, शुभग्रहों से अदृष्ट, तो पति नपुंसक होता है; बुध-शनि चर राशि में हों तो सदा यात्रारत। सूर्य से त्यक्त और मंगल-युत हो तो बाल्यावस्था में विधवा; सप्तम राशि पीड़ित और शुभग्रहों से अदृष्ट हो तो कन्या ही रह जाती है; शनि सप्तम में हो तो अविवाहित वृद्धावस्था को प्राप्त होती है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
24.9 सत्यापित
Remarriage and abandonment by the husband
संस्कृत
आग्नेयैर्विधवास्तराशि सहितैर्मिश्रैः पुनर्भूर्भवेत् क्रूरे हीन बले अस्तगे स्व पतिना सौम्येक्षिते प्रोज्झिता । अन्योन्यांशगयोः सितावनिजयोरन्य प्रसक्ताङ्गना द्यूने वा यदि शीतरश्मि सहितौ भर्तुस्तदानुज्ञया ॥ ९॥
āgneyairvidhavāstarāśisahitairmiśraiḥ punarbhūrbhavet krūre hīnabale astage svapatinā saumyekṣite projjhitā | anyonyāṃśagayoḥ sitāvanijayoranyaprasaktāṅganā dyūne vā yadi śītaraśmisahitau bhartustadānujñayā || 9 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
With fiery planets, she is widowed; with a mix of planets in the seventh, remarried. When a weak malefic is in the seventh, she is set aside by her own husband, though aspected by benefics. When Venus and Mercury are in each other’s navāṁśa, or the Moon joins them in the seventh, a woman becomes attached to another — with her husband’s own consent.
हिन्दी अर्थ
अग्नि-तत्त्व ग्रहों से विधवा होती है; सप्तम में मिश्रित ग्रहों से पुनर्विवाहित। सप्तम में निर्बल पापग्रह हो, तो शुभग्रहों से दृष्ट होते हुए भी पति द्वारा त्यागी जाती है। शुक्र-बुध एक-दूसरे के नवांश में हों, या चन्द्र सप्तम में उनसे युत हो, तो स्त्री पति की ही सहमति से किसी अन्य के प्रति आसक्त हो जाती है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
24.10 सत्यापित
Association with lowly men
संस्कृत
सौरारऋक्षे लग्नगे सेन्दु शुक्रे मत्रा सार्द्धं बन्धकी पापदृष्टे । कौजे अस्तांशे सौरिणा व्याधि योनिश्चारु श्रोणी वल्लभा सद् ग्रहांशे ॥ १०॥
saurāraṛkṣe lagnage sendu śukre matrā sārddhaṃ bandhakī pāpadṛṣṭe | kauje astāṃśe sauriṇā vyādhiyoniścāru śroṇī vallabhā sad grahāṃśe || 10 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When Saturn and Mars occupy the ascendant, with the Moon and Venus aspected by malefics, together with her mother she becomes a courtesan. With Mars in the seventh navāṁśa and Saturn, she has a diseased womb; but with a benefic navāṁśa, she is beloved, of graceful hips.
हिन्दी अर्थ
शनि-मंगल लग्न में हों, चन्द्र-शुक्र पापग्रहों से दृष्ट हों, तो वह माता सहित वेश्यावृत्ति में जाती है। सप्तम नवांश में मंगल और शनि हों, तो गर्भाशय-रोग होता है; किन्तु शुभ नवांश में हो, तो सुडौल कटि वाली प्रिय स्त्री होती है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
24.11 सत्यापित
The husband’s character by navāṁśa: Saturn, Mars, Venus, Mercury
संस्कृत
वृद्धो मूर्खः सूर्यजऋक्षे अंशके वा स्त्री लोलः स्यात् क्रोधनश्चावनेये । शौक्रे कान्तोऽतीव सौभाग्ययुक्तो विद्वान् भर्ता नैपुण ज्ञश्च बौधे ॥ ११॥
vṛddho mūrkhaḥ sūryajarkṣe aṃśake vā strī lolaḥ syāt krodhanaścāvaneye | śaukre kānto’tīvasaubhāgyayukto vidvān bhartā naipuṇajñaśca baudhe || 11 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
In Saturn’s navāṁśa: an old, foolish husband. In Mars’s: fond of women and quick to anger. In Venus’s: handsome, endowed with great fortune. In Mercury’s: a learned and skilful husband.
हिन्दी अर्थ
शनि के नवांश में: वृद्ध, मूर्ख पति। मंगल के नवांश में: स्त्री-लोलुप और क्रोधी। शुक्र के नवांश में: सुन्दर, महान् सौभाग्य से युक्त। बुध के नवांश में: विद्वान् और निपुण पति।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
24.12 सत्यापित
The husband’s character by navāṁśa: Jupiter, Saturn
संस्कृत
मदन वश गतो मृदुश्च चान्द्रे त्रि दश गुरौ गुणवान् जितेन्द्रियश्च । अतिमृदु रति कर्म कृच्च सौर्ये भवति गृहे अस्तमय स्थिते अंशके वा ॥ १२॥
madanavaśa gato mṛduśca cāndre tridaśagurau guṇavān jitendriyaśca | atimṛduratikarmakṛcca saurye bhavati gṛhe astamayasthite aṃśake vā || 12 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
In the Moon’s navāṁśa: given to passion, yet gentle. In Jupiter’s: a virtuous husband, master of his senses. In Saturn’s house or navāṁśa in the seventh: exceedingly gentle, yet very industrious.
हिन्दी अर्थ
चन्द्र के नवांश में: काम-वशीभूत, फिर भी कोमल। गुरु के नवांश में: सद्गुणी पति, जितेन्द्रिय। सप्तम में शनि के गृह या नवांश में: अत्यन्त कोमल, फिर भी अति उद्यमी।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
24.13 सत्यापित
The wife’s temperament by the seventh-house lord
संस्कृत
ईर्ष्यान्विता सुख परा शशि शुक्र लग्ने ज्ञेन्द्वोः कलासु निपुणा सुखिता गुणाढ्या । शुक्र ज्ञयोस्तु रुचिरा सुभगा कलाज्ञा त्रिष्वप्यनेक वसु सौख्य गुणा शुभेषु ॥ १३॥
īrṣyānvitā sukhaparā śaśiśukralagne jñendvoḥ kalāsu nipuṇā sukhitā guṇāḍhyā | śukrajñayostu rucirā subhagā kalājñā triṣvapyanekavasu saukhyaguṇā śubheṣu || 13 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
With the Moon and Venus in the seventh: envious, devoted to comfort. With Mercury and the Moon: skilled in the arts, happy, rich in virtue. With Venus and Mercury: charming, fortunate, skilled in the arts; in all three combinations, when aspected by benefics, blessed with much wealth, comfort and virtue.
हिन्दी अर्थ
सप्तम में चन्द्र-शुक्र: ईर्ष्यालु, सुख-प्रिय। बुध-चन्द्र: कला-कुशल, सुखी, गुण-सम्पन्न। शुक्र-बुध: मनोहर, भाग्यशाली, कला-कुशल; इन तीनों संयोगों में, शुभग्रहों से दृष्ट होने पर, अत्यधिक धन, सुख और गुण से सम्पन्न।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
24.14 सत्यापित
Widowhood timed by the eighth-lord’s navāṁśa
संस्कृत
क्रूरे अष्टमे विधवता निधनेश्वरोऽंशे यस्य स्थितो वयसि तस्य समे प्रदिष्टा । सत् स्वर्थगेषु मरणं स्वयम् एव तस्याः कन्यालिगो हरिषु चाल्प सुतत्वम् इन्दौ ॥ १४॥
krūre aṣṭame vidhavatā nidhaneśvaro’ṃśe yasya sthito vayasi tasya same pradiṣṭā | satsvarthageṣu maraṇaṃ svayam eva tasyāḥ kanyāligo hariṣu cālpasutatvam indau || 14 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When a malefic is in the eighth house, widowhood is declared at the age corresponding to the navāṁśa in which the eighth-lord stands. When benefics are in the houses of wealth, her own death (rather than her husband’s) occurs. Virgo indicates connection with a serpent; Leo, few children when the Moon is there.
हिन्दी अर्थ
अष्टम भाव में पापग्रह हो, तो अष्टमेश जिस नवांश में स्थित हो, उसी के अनुरूप आयु में विधवात्व कहा जाता है। धन-भावों में शुभग्रह हों, तो उसकी अपनी (न कि पति की) मृत्यु होती है। कन्या सर्प-सम्बन्ध सूचित करती है; सिंह में चन्द्र हो तो अल्प-सन्तान।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
24.15 सत्यापित
A learned and renowned woman
संस्कृत
सौरे मध्य बले बलेनरहितैः शीतांशु शुक्रेन्दुजैः शेषैर्वीर्य समन्वितैः परुषिणी यद्योजराश्युद्गमः । जीवार स्फुजि दैन्दवेषु बलिषु प्राग् लग्नराशौ समे विख्याता भुवि नैक शास्त्र निपुणा स्त्री ब्रह्म वादिन्यपि ॥ १५॥
saure madhya bale balenarahitaiḥ śītāṃśu śukrendujaiḥ śeṣairvīrya samanvitaiḥ puruṣiṇī yadyojarāśyudgamaḥ | jīvāra sphuji daindaveṣu baliṣu prāg lagnarāśau same vikhyātā bhuvi naika śāstra nipuṇā strī brahma vādinyapi || 15 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When Saturn is of middling strength, the Moon and Venus lack strength, and the remaining planets are endowed with vigour, with an odd sign rising, one becomes a masculine woman. When Jupiter, Mars, Mercury and the Moon are strong, and the ascendant sign is even, she becomes renowned on earth — skilled in many scriptures, and even a discourser on sacred knowledge.
हिन्दी अर्थ
शनि मध्यम बल का हो, चन्द्र-शुक्र निर्बल हों, और शेष ग्रह बलवान् हों, विषम राशि उदय हो, तो जातिका पुरुष-सदृश स्त्री होती है। गुरु, मंगल, बुध और चन्द्र बलवान् हों, और लग्न-राशि सम हो, तो वह पृथ्वी पर प्रसिद्ध होती है — अनेक शास्त्रों में निपुण, यहाँ तक कि ब्रह्म-विद्या की वक्ता भी।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
24.16 सत्यापित
A woman who takes to renunciation; closing remark
संस्कृत
पापे अस्ते नवम गत ग्रहस्य तुल्यां प्रव्रज्यां युवतिरुपैत्यसंशयेन । उद्वाहे वरण विधौ प्रदान काले चिन्तायाम् अपि सकलं विधेयम् एतत् ॥ १६॥
pāpe aste navama gata grahasya tulyāṃ pravrajyāṃ yuvatirupaityasaṃśayena | udvāhe varaṇa vidhau pradāna kāle cintāyām api sakalaṃ vidheyam etat || 16 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When a malefic is in the seventh and in the ninth is a planet of a certain order, the young woman undoubtedly takes to a renunciation resembling that planet’s. All this should be applied fully at the time of marriage, at the choosing (of a groom), at the giving (of the bride), and in every consideration.
हिन्दी अर्थ
सप्तम में पापग्रह हो और नवम में कोई विशिष्ट ग्रह हो, तो युवती निःसन्देह उस ग्रह के अनुरूप संन्यास ग्रहण करती है। यह सब विवाह के समय, वर-चयन में, कन्या-दान के समय, और प्रत्येक विचार में पूर्णतः लागू करना चाहिए।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
25 Nairyāṇika — the manner of death (15)
-
25.1 सत्यापित
Death by the eighth house and its aspects
संस्कृत
मृत्युर्मृत्यु गृहेक्षणेन बलिभिस्तद्धातु कोपोद्भवस्तत् संयुक्त भ गात्रजो बहु भवो वीर्यान्वितैर्भूरिभिः । अग्न्यंब्वायुधजो ज्वरामय कृतस्तृट् क्षुत् कृतश्चाष्टमे सूर्याद्यैर्निधने चरादिषु पर स्वाध्व प्रदेशेष्विति ॥ १॥
mṛtyurmṛtyugṛhekṣaṇena balibhistaddhātukopodbhavastat saṃyuktabhagātrajo bahubhavo vīryānvitairbhūribhiḥ | agnyaṃbvāyudhajo jvarāmayakṛtastṛṭkṣutkṛtaścāṣṭame sūryādyairnidhane carādiṣu parasvādhvapradeśeṣviti || 1 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Death arises through the aspect of strong planets on the eighth house, taking its cause from that planet’s bodily humour or limb; when many strong planets aspect, death has manifold causes — by fire, water or weapon, by fever or disease, or by thirst and hunger — according to whether the Sun and the rest are in movable or other signs, and whether in a foreign place, on a road, or elsewhere.
हिन्दी अर्थ
अष्टम भाव पर बलवान् ग्रहों की दृष्टि से मृत्यु होती है, जिसका कारण उस ग्रह की धातु या अंग से जुड़ा होता है; अनेक बलवान् ग्रह दृष्ट हों तो मृत्यु के अनेक कारण होते हैं — अग्नि, जल या शस्त्र से, ज्वर या रोग से, अथवा प्यास-भूख से — यह सूर्यादि चर आदि राशियों में हों, परदेश में, मार्ग में, या अन्यत्र हों, इसके अनुसार।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
25.2 सत्यापित
Death by falling from a height, or by drowning
संस्कृत
शैलाग्राभिहतस्य सूर्य कुजयोर्मृत्युः ख बन्धुस्थयोः कूपे मन्द शशाङ्क भूमि तनयैर्बन्ध्वस्त कर्म स्थितैः । कन्यायां स्व जनाद् धिमोष्ण करयोः पाप ग्रहैर्दृष्टयोः स्यातां यद्युभयोदये अर्क शशिनौ तोये तदा मज्जितः ॥ २॥
śailāgrābhihatasya sūryakujayormṛtyuḥ khabandhusthayoḥ kūpe mandaśaśāṅkabhūmitanayair bandhvastakarmasthitaiḥ | kanyāyāṃ svajanād dhimoṣṇakarayoḥ pāpagrahairdṛṣṭayoḥ syātāṃ yadyubhayodaye arkaśaśinau toye tadā majjitaḥ || 2 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Death by being struck from a mountaintop occurs with the Sun and Mars in the tenth and fourth; in a well, with Saturn, the Moon and Mars in the fourth, seventh and tenth; in Virgo, at the hands of one’s own kin. When the Moon and the Sun are aspected by malefics and both rise in a sign of double rising, death is by drowning in water.
हिन्दी अर्थ
पर्वत-शिखर से गिराए जाने से मृत्यु तब होती है जब सूर्य-मंगल दशम-चतुर्थ में हों; कुएँ में शनि-चन्द्र-मंगल चतुर्थ-सप्तम-दशम में हों; कन्या राशि में हों तो अपने ही स्वजन के हाथों। जब चन्द्र और सूर्य पापग्रहों से दृष्ट हों और दोनों उभयोदय राशि में उदित हों, तो मृत्यु जल में डूबने से होती है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
25.3 सत्यापित
Death by dropsy, weapon, fire, or hemorrhage
संस्कृत
मन्दे कर्कटगे जलोदर कृतो मृत्युर्मृगाङ्के मृगे शस्त्राग्नि प्रभवः शशिन्यशुभयोर्मध्ये कुज ऋक्षे स्थिते । कन्यायां रुधिरोत्थ शोष जनितस्तद्वत् स्थिते शीतगौ सौरऋक्षे यदि तद्वद् एव हिमगौ रज्ज्वग्नि पातैः कृतः ॥ ३॥
mande karkaṭage jalodarakṛto mṛtyurmṛgāṅke mṛge śastrāgniprabhavaḥ śaśinyaśubhayormadhye kujarkṣe sthite | kanyāyāṃ rudhirotthaśoṣajanitastadvat sthite śītagau saurarkṣe yadi tadvad eva himagau rajjvagnipātaiḥ kṛtaḥ || 3 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
With Saturn in Cancer, death is caused by dropsy; with the Moon in Capricorn, by weapon or fire; with the Moon between two malefics while in Mars’s sign, or likewise in Virgo, by wasting from hemorrhage; and with the Moon in Saturn’s sign, by hanging or falling into fire.
हिन्दी अर्थ
शनि कर्क में हो तो मृत्यु जलोदर से; चन्द्र मकर में हो तो शस्त्र या अग्नि से; चन्द्र मंगल-राशि में दो पापग्रहों के मध्य हो, या वैसे ही कन्या में हो, तो रक्तस्राव से क्षय होकर; और चन्द्र शनि-राशि में हो तो फाँसी या अग्नि में गिरने से।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
25.4 सत्यापित
Death by bondage, or caused by a woman
संस्कृत
बन्धाद् धी नवमस्तयोरशुभयोः सौम्य ग्रहाद् दृष्टयोर्द्रेष्काणैश्च स पाश सर्प निगडैश्छिद्र स्थितैर्बन्धतः । कन्यायाम् अशुभान्विते अस्तमयगे चन्द्रे सिते मेषगे सूर्ये लग्न गते च विद्धि मरणं स्त्री हेतुकं मन्दिरे ॥ ४॥
bandhād dhīnavamasthayoraśubhayoḥ saumyagrahādṛṣṭayordreṣkāṇaiśca sapāśasarpanigaḍaiśchidrasthitairbandhataḥ | kanyāyām aśubhānvite astamayage candre site meṣage sūrye lagnagate ca viddhi maraṇaṃ strīhetukaṃ mandire || 4 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
With malefics in the third and ninth, unaspected by benefics, and in drekkāṇas bearing a noose, serpent or fetter, and afflicted in the eighth, death is by bondage. With Virgo joined to malefics, Venus in the seventh, and the Sun in Aries in the ascendant, know the death to be caused by a woman, within the home.
हिन्दी अर्थ
पापग्रह तृतीय-नवम में हों, शुभग्रहों से अदृष्ट, तथा पाश-सर्प-बेड़ी वाले द्रेष्काणों में हों, और अष्टम में पीड़ित हों, तो मृत्यु बन्धन से होती है। कन्या राशि पापग्रहों से युत हो, शुक्र सप्तम में हो, और सूर्य लग्न में मेष में हो, तो मृत्यु स्त्री के कारण, घर के भीतर जानें।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
25.5 सत्यापित
Death by a piercing weapon or a blow with wood
संस्कृत
शूलोद्भिन्न तनुः सुखे अवनि सुते सूर्ये अपि वा खे यमे स प्रक्षीण हिमांशुभिश्च युगपत् पापैस्त्रिकोणाद्यगैः । बन्धुस्थे चरवौ वियत्यवनिजे क्षीणेन्दु संवीक्षिते काष्ठेनाभिहतः प्रयाति मरणं सूर्यात्मजेनेक्षिते ॥ ५॥
śūlodbhinnatanuḥ sukhe avanisute sūrye api vā khe yame saprakṣīṇa himāṃśubhiśca yugapat pāpaistrikoṇādyagaiḥ | bandhusthe caravau viyatyavanije kṣīṇendusaṃvīkṣite kāṣṭhenābhihataḥ prayāti maraṇaṃ sūryātmajenekṣite || 5 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
With Mars in the fourth, or the Sun in the tenth, together with Saturn and the waning Moon, and malefics simultaneously in the trine and other houses, death is by a body pierced with a spear. With the Sun in the fourth and Mars in the tenth, aspected by the waning Moon, one dies struck by wood, when aspected by Saturn.
हिन्दी अर्थ
मंगल चतुर्थ में हो, या सूर्य दशम में हो, शनि और क्षीण चन्द्र सहित, तथा पापग्रह एक साथ त्रिकोण आदि भावों में हों, तो मृत्यु शूल से बिंधे शरीर द्वारा होती है। सूर्य चतुर्थ में और मंगल दशम में हो, क्षीण चन्द्र से दृष्ट हो, तो शनि से दृष्ट होने पर जातक काष्ठ के आघात से मरता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
25.6 सत्यापित
Death by a club, or by burning and mutilation
संस्कृत
रन्ध्रास्पदाङ्ग हिबुकैर्लगुडाहताङ्गः प्रक्षीण चन्द्ररुधिरार्कि दिनेशयुक्तैः । तैरेव कर्म नवमोदय पुत्र संस्थैर्धूमाग्नि बन्धन शरीर निकुट्टनान्तः ॥ ६॥
randhrāspadāṅgahibukairlaguḍāhatāṅgaḥ prakṣīṇacandrarudhirārkidineśayuktaiḥ | taireva karmanavamodayaputrasaṃsthair dhūmāgnibandhanaśarīranikuṭṭanāntaḥ || 6 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
With the eighth, ascendant and fourth houses joined by the waning Moon, Saturn and the Sun, one’s body is struck with a club and death follows; with those same planets in the tenth, ninth, ascendant and fifth, one’s end comes by smoke, fire, bondage, or the mutilation of the body.
हिन्दी अर्थ
अष्टम, लग्न और चतुर्थ भाव क्षीण चन्द्र, शनि और सूर्य से युत हों, तो शरीर पर लाठी का आघात होकर मृत्यु होती है; वही ग्रह दशम, नवम, लग्न और पंचम में हों, तो अन्त धुएँ, अग्नि, बन्धन, या शरीर-विकृति से होता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
25.7 सत्यापित
Death by weapon, fire or a king’s wrath
संस्कृत
बन्ध्वस्त कर्म सहितैः कुज सूर्य मन्दैर्निर्याणम् आयुध शिखि क्षिति पाल कोपात् । सौरेन्दु भूमि तनयैः स्व सुखास्पदस्थैर्ज्ञेयः क्षत कृमि कृतश्च शरीर घातः ॥ ७॥
bandhvasta karma sahitaiḥ kuja sūrya mandairniryāṇam āyudha śikhi kṣiti pāla kopāt | saurendu bhūmi tanayaiḥ sva sukhāspadasthairjñeyaḥ kṣata kṛmi kṛtaśca śarīra ghātaḥ || 7 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
With Mars, the Sun and Saturn joined with the fourth, seventh and tenth houses, death comes by weapon, fire, or the wrath of a king; and with Saturn, the Moon and Mars in their own or the fourth (comfort) house, know that the body’s destruction is caused by a wound or worms.
हिन्दी अर्थ
मंगल, सूर्य और शनि चतुर्थ, सप्तम और दशम भावों से युत हों, तो मृत्यु शस्त्र, अग्नि, या राजा के क्रोध से होती है; और शनि, चन्द्र और मंगल अपने या चतुर्थ (सुख) भाव में हों, तो शरीर का नाश घाव या कीड़ों से जानें।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
25.8 सत्यापित
Death by a fall from a vehicle, or by crushing
संस्कृत
खस्थे अर्के अवनिजे रसातल गते यान प्रपातद् वधो यन्त्रोत्पीडनजः कुजे अस्तमयगे सौरेन्दुनाभ्युद्गमे । विण् मध्ये रुधिरार्कि शीत किरणैर्जूकाज सौरऋक्षगैर्याते वा गलितेन्दु सूर्यरुधिरैर्व्योमास्त बन्ध्वाह्वयान् ॥ ८॥
khasthe arke avanije rasātalagate yānaprapātād vadho yantrotpīḍanajaḥ kuje astamayage saurendunābhyudgame | viṇmadhye rudhirārkiśītakiraṇairjūkāja sauraṛkṣagairyāte vā galitendusūryarudhirairvyomāstabandhvāhvayān || 8 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
With the Sun in the tenth and Saturn in the fourth, death is by a fall from a vehicle; with Mars in the seventh, and Saturn and the Moon rising, death is by being crushed in machinery. With the Sun and Saturn together with the Moon amid excretory afflictions, or with blood, in Scorpio or Aries under Saturn’s sign, or with the waning Moon and Sun joined with hemorrhage, the destination is named for the tenth, seventh or fourth house accordingly.
हिन्दी अर्थ
सूर्य दशम में और शनि चतुर्थ में हो, तो मृत्यु वाहन से गिरकर होती है; मंगल सप्तम में, शनि-चन्द्र लग्न में उदित हों, तो मृत्यु यन्त्र में पिसकर होती है। सूर्य-शनि चन्द्र सहित मल-विकार में, या रक्त सहित, वृश्चिक या मेष में शनि-राशि के अधीन हों, या क्षीण चन्द्र-सूर्य रक्तस्राव सहित हों, तो गन्तव्य दशम, सप्तम या चतुर्थ भाव के अनुसार नामित होता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
25.9 सत्यापित
Death by a hidden ailment
संस्कृत
वीर्यान्वित वक्र वीक्षिते क्षीणेन्दौ निधन स्थिते अर्कजे । गुह्योद्भवरोग पीडया मृत्युः स्यात् कृमि शस्त्रदाहजः ॥ ९॥
vīryānvitavakravīkṣite kṣīṇendau nidhanasthite arkaje | guhyodbhavarogapīḍayā mṛtyuḥ syāt kṛmiśastradāhajaḥ || 9 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
With the waning Moon in the eighth house aspected by a strong, retrograde Saturn, death comes through the affliction of a disease arising in a private part of the body, caused by worms, a weapon, or burning.
हिन्दी अर्थ
क्षीण चन्द्र अष्टम भाव में हो, बलवान् वक्री शनि से दृष्ट हो, तो मृत्यु शरीर के गुह्य भाग में उत्पन्न रोग की पीड़ा से होती है, जो कृमि, शस्त्र, या दाह से उत्पन्न होता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
25.10 सत्यापित
Death by hemorrhage, or from a fall of rock or wall
संस्कृत
अस्ते रवौ सरुधिरे निधने अर्क पुत्रे क्षीणे रसातल गते हिमगौ खगान्तः । लग्नात्मजाष्टम तपःस्विन भौम मन्द चन्द्रैस्तु शैल शिखराशनि कुड्य पातैः ॥ १०॥
aste ravau sarudhire nidhane arkaputre kṣīṇe rasātalagate himagau khagāntaḥ | lagnātmajāṣṭamatapaḥsvinabhaumamanda-candraistu śailaśikharāśanikuḍyapātaiḥ || 10 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
With the Sun in the seventh accompanied by hemorrhage, Saturn in the eighth, and the waning Moon in the fourth, one’s end comes from the sky (falling objects). With Mars, Saturn and the Moon in the ascendant, fifth, eighth or ninth, death is by the fall of a mountain peak, a thunderbolt, or a wall.
हिन्दी अर्थ
सूर्य सप्तम में रक्तस्राव सहित हो, शनि अष्टम में, और क्षीण चन्द्र चतुर्थ में हो, तो जातक का अन्त आकाश से (गिरती वस्तु से) होता है। मंगल, शनि और चन्द्र लग्न, पंचम, अष्टम या नवम में हों, तो मृत्यु पर्वत-शिखर, वज्रपात, या दीवार गिरने से होती है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
25.11 सत्यापित
The drekkāṇa as the cause of death
संस्कृत
द्वाविंशः कथितस्तु कारणं द्रेष्काणो निधनस्य सूरिभिः । तस्याधिपतिर्भवोऽपि वा निर्याणं स्व गुणैः प्रयच्छति ॥ ११॥
dvāviṃśaḥ kathitastu kāraṇaṃ dreṣkāṇo nidhanasya sūribhiḥ | tasyādhipatirbhavo’pi vā niryāṇaṃ svaguṇaiḥ prayacchati || 11 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The wise declare that the twenty-second drekkāṇa (counted appropriately) is the cause of death; its lord, or the house it occupies, also grants the manner of death according to its own qualities.
हिन्दी अर्थ
विद्वान् कहते हैं कि बाईसवाँ द्रेष्काण (उपयुक्त रूप से गिना गया) मृत्यु का कारण है; उसका स्वामी, या वह जिस भाव में हो, भी अपने गुणों के अनुसार मृत्यु का प्रकार प्रदान करता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
25.12 सत्यापित
How the horā and navāṁśa modify the result
संस्कृत
होरा नवांशकपयुक्त स मान भूमौ योगेक्षणादिभिरतः परिकल्प्यम् एतत् । मोहस्तु मृत्यु समये अनुदितांश तुल्यः स्वेशेक्षिते द्वि गुणितस्त्रिगुणः शुभैश्च ॥ १२॥
horānavāṃśakapayuktasamānabhūmau yogekṣaṇādibhirataḥ parikalpyam etat | mohastu mṛtyusamaye anuditāṃśatulyaḥ sveśekṣite dviguṇitastriguṇaḥ śubhaiśca || 12 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
This should be reckoned by the conjunctions, aspects and other factors of the horā and navāṁśa lords standing on the same ground (as the eighth house). The bewilderment at the time of death is equal to the unrisen portion of the sign; it is doubled when aspected by its own lord, and trebled when aspected by benefics.
हिन्दी अर्थ
यह होरा और नवांश के स्वामियों की युति-दृष्टि आदि से, जब वे उसी भूमि (अष्टम भाव) पर हों, आँकना चाहिए। मृत्यु के समय का मोह राशि के अनुदित अंश के तुल्य होता है; अपने स्वामी से दृष्ट हो तो दुगुना, और शुभग्रहों से दृष्ट हो तो तिगुना हो जाता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
25.13 सत्यापित
The fate of the corpse
संस्कृत
दहन जल विमिश्रैर्भस्म संक्लेद शोषैर्निधन भवन संस्थैर्व्याल वर्गैर्विडन्तः । इति शव परिणामश्चिन्तनीयो यथोक्तः पृथुवि रचित शास्त्राद् गत्यनूकादि चिन्त्यम् ॥ १३॥
dahanajalavimiśrairbhasmasaṃkledaśoṣair nidhanabhavanasaṃsthairvyāla vargairviḍantaḥ | iti śavapariṇāmaścintanīyo yathoktaḥ pṛthuviracitaśāstrād gatyanūkādi cintyam || 13 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
By fire, water, or a mixture of the two, the corpse ends in ashes, decay, or desiccation; by planets of the serpent-group standing in the eighth house, it ends in excreta. Thus the fate of the corpse should be considered, as taught in this treatise composed by Pṛthu(yaśas); the further course and its results are likewise to be considered.
हिन्दी अर्थ
अग्नि, जल, या दोनों के मिश्रण से शव भस्म, सड़न, या शोषण को प्राप्त होता है; सर्प-वर्ग के ग्रह अष्टम भाव में हों तो मल में अन्त होता है। इस प्रकार शव का परिणाम, इस पृथु(यशस्)-रचित शास्त्र के अनुसार, विचारना चाहिए; आगे की गति आदि भी इसी प्रकार विचारणीय है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
25.14 सत्यापित
The destination after death, by the thirtieth-part lord
संस्कृत
गुरुरुडु पति शुक्रौ सूर्य भौमौ यम ज्ञौ विबुध पितृ तिरश्चो नारकीयांश्च कुर्युः । दिन कर शशि वीर्याधिष्ठितात् त्र्यंश नाथात् प्रवर सम निकृष्टास्तुङ्ग ह्रसाद् अनूके ॥ १४॥
gururuḍupatiśukrau sūryabhaumau yamajñau vibudhapitṛtiraśco nārakīyāṃśca kuryuḥ | dinakaraśaśivīryādhiṣṭhitāt tryaṃśanāthāt pravarasamanikṛṣṭāstuṅgahrāsād anūke || 14 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Jupiter, the Moon and Venus lead to a divine world; the Sun and Mars, to the world of ancestors; Saturn and Mercury, to the animal or the hellish worlds. From the lord of the thirtieth-part, empowered by the Sun and Moon’s strength, the destination is superior, equal, or inferior, according to that lord’s own exaltation or debilitation, when its subsequent course is considered.
हिन्दी अर्थ
गुरु, चन्द्र और शुक्र देव-लोक की ओर ले जाते हैं; सूर्य और मंगल पितृ-लोक की ओर; शनि और बुध पशु या नरक-लोक की ओर। सूर्य-चन्द्र के बल से सशक्त त्रिंशांश-स्वामी से, उसकी अपनी उच्च या नीचता के अनुसार, गन्तव्य श्रेष्ठ, सम, या निकृष्ट होता है, जब उसकी आगे की गति विचारी जाए।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
25.15 सत्यापित
Liberation (mokṣa) as the ultimate destination
संस्कृत
गतिरपि रिपु रन्ध्र त्र्यंशपोऽस्तस्थितो वा गुरुरथरिपु केन्द्र च्छिद्रगः स्वोच्च संस्थः । उदयति भवने अन्त्ये सौम्य भागे च मोक्षो भवति यदि बलेन प्रोज्झितास्तत्र शेषाः ॥ १५॥
gatirapi ripu randhra tryaṃśapo’stasthito vā gururatharipu kendra cchidragaḥ svocca saṃsthaḥ | udayati bhavane antye saumya bhāge ca mokṣo bhavati yadi balena projjhitāstatra śeṣāḥ || 15 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When the lord of the thirtieth-part in the sixth or eighth house is in the seventh, or Jupiter stands in an angle, the sixth or the eighth in its own exaltation, and rises in the twelfth house within a benefic portion, liberation (mokṣa) results — provided the remaining planets there are devoid of strength.
हिन्दी अर्थ
षष्ठ या अष्टम भाव के त्रिंशांश-स्वामी सप्तम में हों, या गुरु किसी केन्द्र, षष्ठ या अष्टम में अपनी उच्च राशि में स्थित हो, और द्वादश भाव में किसी शुभ अंश में उदित हो, तो मोक्ष प्राप्त होता है — बशर्ते वहाँ शेष ग्रह बलहीन हों।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
26 Naṣṭa-jātaka — a lost horoscope recovered (17)
-
26.1 सत्यापित
Reading the birth-time from the moment of the querent’s question
संस्कृत
आधान जन्मापरिबोध काले सम्पृच्छतो जन्म वदेद् विलग्नात् । पूर्वापरार्धे भवनस्य विन्द्याद् भानावुदग् दक्षिणगे प्रसूतिम् ॥ १॥
ādhānajanmāparibodhakāle sampṛcchato janma vaded vilagnāt | pūrvāparārdhe bhavanasya vindyād bhānāvudagdakṣiṇage prasūtim || 1 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
When the moment of conception or birth is unknown, one should declare the birth from the ascendant at the time the querent asks; and from whether the Sun is in the northern or southern half of the sign, know the birth to be in the first or second half of that sign.
हिन्दी अर्थ
जब गर्भाधान या जन्म का समय ज्ञात न हो, तो प्रश्न पूछे जाने के समय के लग्न से जन्म बताना चाहिए; और सूर्य राशि के उत्तर या दक्षिण अर्ध में हो, इससे जन्म राशि के प्रथम या द्वितीय अर्ध में जानना चाहिए।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
26.2 सत्यापित
Estimating age from Jupiter’s position
संस्कृत
लग्न त्रिकोणेषु गुरुस्त्रि भागैर्विकल्प्य वर्षाणि वयोऽनुमानात् । ग्रीष्मोऽर्क लग्ने कथितास्तु शेषैरन्यायनर्तावृतुरर्क चारात् ॥ २॥
lagnatrikoṇeṣu gurustribhāgairvikalpya varṣāṇi vayo’numānāt | grīṣmo’rka lagne kathitāstu śeṣairanyāyanartāvṛturarkacārāt || 2 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Jupiter’s position in the ascendant or its trines, reckoned by thirds, allows an estimate of the years of age; when the Sun is in the ascendant, summer is indicated; the other seasons of the two solstices are told from the Sun’s course.
हिन्दी अर्थ
लग्न या उसके त्रिकोणों में गुरु की स्थिति, तिहाइयों में गिनी गई, आयु के वर्षों का अनुमान देती है; लग्न में सूर्य हो तो ग्रीष्म ऋतु सूचित होती है; दोनों अयनों की शेष ऋतुएँ सूर्य की गति से जानी जाती हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
26.3 सत्यापित
Substituting the Moon, Mercury and Jupiter for the month and day
संस्कृत
चन्र ज्ञ जीवाः परिवर्तनीयाः शुक्रार मन्दैरयने विलोमे । द्रेष्काण भागे प्रथमे तु पूर्वो मासोऽनुपाताच्च तिथिर्विकल्प्यः ॥ ३॥
candrajñajīvāḥ parivartanīyāḥ śukrāra mandairayane vilome | dreṣkāṇabhāge prathame tu pūrvo māso’nupātācca tithirvikalpyaḥ || 3 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The Moon, Mercury and Jupiter should be exchanged with Venus, Mars and Saturn when the solstice is reversed; and in the first portion of the drekkāṇa, the earlier month is indicated; the tithi is then estimated proportionally.
हिन्दी अर्थ
जब अयन विपरीत हो, तो चन्द्र, बुध और गुरु को शुक्र, मंगल और शनि से बदलना चाहिए; और द्रेष्काण के प्रथम भाग में पूर्व मास सूचित होता है; तिथि तब अनुपात से आँकी जाती है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
26.4 सत्यापित
The tithi from the horā and the moment of day or night
संस्कृत
अत्रापि होरा पटवो द्विजेन्द्राः सूर्यांश तुल्यां तिथिम् उद्दिशन्ति । रात्रि द्यु संज्ञेषु विलोम जन्म भागैश्च वेलाः क्रमशो विकल्प्याः ॥ ४॥
atrāpi horā paṭavo dvijendrāḥ sūryāṃśa tulyāṃ tithim uddiśanti | rātri dyu saṃjñeṣu viloma janma bhāgaiśca velāḥ kramaśo vikalpyāḥ || 4 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Here too, the learned brahmins skilled in horā indicate a tithi equal to the Sun’s degree; birth by night or day is read as the reverse of what is named, and the hour of the day is estimated in due order by degrees.
हिन्दी अर्थ
यहाँ भी, होरा में कुशल विद्वान् ब्राह्मण सूर्य के अंश के तुल्य तिथि सूचित करते हैं; रात्रि या दिन का जन्म कहे गए के विपरीत पढ़ा जाता है, और दिन का समय अंशों से क्रमशः आँका जाता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
26.5 सत्यापित
An alternative method: the Moon’s navāṁśa and the month
संस्कृत
के चिच्छशाङ्काध्युषितान् नवांशच्छुक्लान्त संज्ञं कथयन्ति मासम् । लग्न त्रिकोणोत्तम वीर्ययुक्तं सम्प्रोच्यते अङ्गाल भनादिभिर्वा ॥ ५॥
kecicchaśāṅkādhyuṣitān navāṃśacchuklāntasaṃjñaṃ kathayanti māsam | lagnatrikoṇottamavīryayuktaṃ samprocyate aṅgālabhanādibhirvā || 5 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Some declare the month named as ending in the bright fortnight, from the navāṁśa occupied by the Moon; and a strong ascendant or trine, endowed with the highest strength, is declared by these means or by the science of praśna (horary limbs) and the like.
हिन्दी अर्थ
कुछ आचार्य चन्द्र द्वारा अधिष्ठित नवांश से शुक्ल-पक्षान्त-संज्ञक मास बताते हैं; और उत्तम बल से युक्त लग्न या त्रिकोण इन्हीं साधनों से, अथवा प्रश्न-अंग आदि की विद्या से, कहा जाता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
26.6 सत्यापित
The birth-sign from the Moon’s distance from the ascendant
संस्कृत
यावान् गतः शीत करो विलग्नाच्चन्द्राद् वदेत् तावति जन्मराशिः । मीनोदये मीनयुगं प्रदिष्टं भक्ष्याहृताकाररुतैश्च चिन्त्यम् ॥ ६॥
yāvān gataḥ śīta karo vilagnāccandrād vadet tāvati janmarāśiḥ | mīnodaye mīnayugaṃ pradiṣṭaṃ bhakṣyāhṛtākārarutaiśca cintyam || 6 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
As far as the Moon has travelled from the ascendant, so much should be declared for the birth-sign, reckoned from the Moon. When Pisces rises, twin Pisces (both halves) is indicated; and the matter is further to be considered from the food, dress and sounds mentioned by the querent.
हिन्दी अर्थ
चन्द्र लग्न से जितना आगे गया हो, उतना ही चन्द्र से गिनकर जन्म-राशि बतानी चाहिए। मीन उदय हो तो युग्म मीन (दोनों अर्ध) सूचित होता है; और विषय को पूछने वाले द्वारा कहे गए भोजन, वस्त्र और ध्वनियों से भी विचारना चाहिए।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
26.7 सत्यापित
Confirming the ascendant by the horā, navāṁśa and drekkāṇa
संस्कृत
होरा नवांश प्रतिमं विलग्नं लग्नाद् रविर्यावति च दृकाणे । तस्माद् वदेत् तावति वा विलग्नं प्रष्टुः प्रसूताविति शास्त्रम् आह ॥ ७॥
horānavāṃśapratimaṃ vilagnaṃ lagnād raviryāvati ca dṛkāṇe | tasmād vadet tāvati vā vilagnaṃ praṣṭuḥ prasūtāviti śāstram āha || 7 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The ascendant is that resembling the horā and navāṁśa in which the Sun stands from the (question-time) ascendant, and in whichever drekkāṇa; from that one should declare the birth-ascendant of the querent—so the science teaches.
हिन्दी अर्थ
लग्न वह है जो होरा और नवांश से मिलता-जुलता हो जिसमें सूर्य (प्रश्न-लग्न से) स्थित हो, और जिस द्रेष्काण में हो; उससे प्रश्नकर्ता का जन्म-लग्न बताना चाहिए — ऐसा शास्त्र कहता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
26.8 सत्यापित
Reading the birth-lagna from the length of a shadow
संस्कृत
जन्मादिशेल् लग्नगे वीर्यगे वा छायाङ्गुल घ्नेर्कहते अवशिष्टम् । आसीन सुप्तोत्थित तिष्ठताभं जाया सुखाज्ञोदयगं प्रदिष्टम् ॥ ८॥
janmādiśel lagnage vīryage vā chāyāṅgulaghne’rkahate avaśiṣṭam | āsīnasuptotthitatiṣṭhatābhaṃ jāyāsukhājñodayagaṃ pradiṣṭam || 8 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
One should indicate the birth-ascendant from what remains when the shadow-length (in finger-units) is multiplied by the Sun’s degree, with the strong planet in the ascendant considered; the querent’s posture — seated, asleep, risen, or standing — is declared by the placement in the seventh, fourth, or ascendant houses.
हिन्दी अर्थ
छाया की लम्बाई (अंगुलों में) को सूर्य के अंश से गुणा करने पर जो शेष बचे, उससे तथा लग्न में स्थित बलवान् ग्रह के विचार से जन्म-लग्न बताना चाहिए; प्रश्नकर्ता की मुद्रा — बैठा, सोया, उठा, या खड़ा — सप्तम, चतुर्थ या लग्न भाव की स्थिति से कही जाती है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
26.9 सत्यापित
The multipliers for each sign-group; the graha-substitutions
संस्कृत
गो सिंहौ जितुमाष्टमौ क्रिय तुले कन्या मृगौ च क्रमात् संवर्ग्यो दशकाष्ट सप्त विषयैः शेषाः स्व संख्या गुणाः । जीवारास्फुजि दैन्दवाः प्रथमवच्छेषा ग्रहाः सौम्यवद् राशीनं नियतो विधिर्ग्रहयुतैः कार्या च तद्वर्गणा ॥ ९॥
gosiṃhau jitumāṣṭamau kriyatule kanyāmṛgau ca kramāt saṃvargyo daśakāṣṭasaptaviṣayaiḥ śeṣāḥ svasaṃkhyā guṇāḥ | jīvārāsphujidaindavāḥ prathamavaccheṣāgrahāḥ saumyavad rāśīnaṃ niyato vidhirgrahayutaiḥ kāryā ca tadvargaṇā || 9 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Taurus-Leo, Gemini-Scorpio, Aries-Libra, and Virgo-Capricorn are each in turn multiplied by ten, eight, and seven respectively; the remaining signs are multiplied by their own number. Jupiter, Mars, Venus and the Moon behave as in the first rule; the rest of the planets behave as benefics. The prescribed method for the signs must be worked out together with the planets conjoined with them.
हिन्दी अर्थ
वृष-सिंह, मिथुन-वृश्चिक, मेष-तुला, और कन्या-मकर को क्रमशः दस, आठ और सात से गुणा किया जाता है; शेष राशियों को उनकी अपनी संख्या से। गुरु, मंगल, शुक्र और चन्द्र प्रथम नियम के समान व्यवहार करते हैं; शेष ग्रह शुभवत्। राशियों की निर्धारित विधि उनके साथ स्थित ग्रहों सहित करनी चाहिए।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
26.10 सत्यापित
Determining spouse, siblings, children and enemies by the seventh multiple
संस्कृत
सप्ताहतं त्रि घन भाजित शेषम् ऋक्षं दत्त्वाथ वा नव विशोध्य न वाथ वास्मात् । एवं कलत्र सहजात्मज शत्रु भेभ्यः प्रष्टुर्वदेद् उदयराशि वशेन तेषाम् ॥ १०॥
saptāhataṃ trighanabhājitaśeṣam ṛkṣaṃ dattvātha vā nava viśodhya na vāthavāsmāt | evaṃ kalatrasahajātmajaśatrubhebhyaḥ praṣṭurvaded udayarāśivaśena teṣām || 10 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Multiplying by seven and dividing by the cube of three, giving the remainder as the sign—or reducing by nine, or not—one should thus declare, from the querent’s ascendant sign, matters relating to spouse, siblings, children and enemies.
हिन्दी अर्थ
सात से गुणा करके तीन के घन से भाग देने पर शेष को राशि मानकर — अथवा नौ से घटाकर, या न घटाकर — इस प्रकार, प्रश्नकर्ता की लग्न-राशि के आधार पर, पत्नी, भाई, सन्तान और शत्रु से सम्बन्धित विषय बताने चाहिए।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
26.11 सत्यापित
Year, season, month and tithi from the naṣṭa method
संस्कृत
वर्षऋतु मास तिथयो द्यु निशं ह्यूडूनि वेलोदये ऋक्ष नव भाग विकल्पनाः स्युः । भूयो दशादि गुणिताः स्व विकल्प भक्ता वर्षादयो नवकदान विशोधनाभ्याम् ॥ ११॥
varṣaṛtumāsatithayo dyuniśaṃ hyūḍūni velodaye ṛkṣanavabhāgavikalpanāḥ syuḥ | bhūyo daśādiguṇitāḥ svavikalpabhaktā varṣādayo navakadānaviśodhanābhyām || 11 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The year, season, month and tithi, day or night, the nakṣatra, and the hour of rising are estimated through the reckoning of the sign and its navāṁśa; these are further multiplied by ten and other factors, and divided by their own divisor, through the addition or subtraction of nines.
हिन्दी अर्थ
वर्ष, ऋतु, मास, तिथि, दिन या रात्रि, नक्षत्र, और उदय-काल राशि तथा उसके नवांश की गणना से आँके जाते हैं; इन्हें आगे दस आदि से गुणा करके, अपने-अपने भाजक से भाग देकर, नौ के जोड़-घटाव द्वारा निकाला जाता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
26.12 सत्यापित
The tenfold and eightfold divisions
संस्कृत
विज्ञेयादशकेष्वब्दाऋतु मासास्तथैव च । अष्टकेष्वपि मासाद् अर्धास्तिथयश्च तथा स्मृताः ॥ १२॥
vijñeyādaśakeṣvabdāṛtumāsāstathaiva ca | aṣṭakeṣvapi māsārddhāstithayaśca tathā smṛtāḥ || 12 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
In the tenfold divisions, the year, season and month are to be known likewise; and in the eightfold divisions, the half-month and the tithi are similarly remembered.
हिन्दी अर्थ
दस-भागों में वर्ष, ऋतु और मास इसी प्रकार जानने चाहिए; और आठ-भागों में पक्ष और तिथि इसी प्रकार स्मरण की जाती हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
26.13 सत्यापित
The sevenfold division for day/night birth and the nakṣatra
संस्कृत
दिवारात्रि प्रसूतिं च नक्षत्रानयनं तथा । सप्तकष्वपि वर्गेषु नित्यम् एवोपलक्षयेत् ॥ १३॥
divārātriprasūtiṃ ca nakṣatrānayanaṃ tathā | saptakeṣvapi vargeṣu nityam evopalakṣayet || 13 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Birth by day or by night, and likewise the derivation of the nakṣatra, should always be observed in the sevenfold divisions.
हिन्दी अर्थ
दिन या रात्रि का जन्म, तथा नक्षत्र का निर्धारण, सात-भाग वर्गों में सदा देखना चाहिए।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
26.14 सत्यापित
The fivefold division for the hour, ascendant, horā and navāṁśa
संस्कृत
वेलाम् अथ विलग्नं च होराम् अंशकम् एव च । पञ्चकेषु विजानीयान् नष्ट जातक सिद्धये ॥ १४॥
velām atha vilagnaṃ ca horām aṃśakam eva ca | pañcakeṣu vijānīyān naṣṭa jātaka siddhaye || 14 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The hour of birth, the ascendant, the horā, and the navāṁśa itself should be known through the fivefold divisions, for the accomplishment of the naṣṭa-jātaka (recovery of a lost horoscope).
हिन्दी अर्थ
जन्म-समय, लग्न, होरा, और नवांश को पाँच-भाग वर्गों से जानना चाहिए, नष्ट-जातक (लुप्त जन्म-कुण्डली की पुनःप्राप्ति) की सिद्धि के लिए।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
26.15 सत्यापित
Deriving the nakṣatra from the shadow-length
संस्कृत
संस्कार नाम मात्राद्वि गुणा छायाङ्गुलैः समायुक्ताः । शेषं त्रि नवक भक्तान् नक्षत्रं तद्धनिष्ट्ःआदि ॥ १५॥
saṃskāranāmamātrādviguṇā chāyāṅgulaiḥ samāyuktāḥ | śeṣaṃ trinavakabhaktān nakṣatraṃ taddhaniṣṭhādi || 15 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Doubled from the mere designation of the correction, and combined with the shadow-length in finger-units, the remainder — divided by three times nine (twenty-seven) — gives the nakṣatra, counted from Dhaniṣṭhā onward.
हिन्दी अर्थ
संस्कार की मात्र संज्ञा से द्विगुणित होकर, छाया के अंगुल-मान से संयुक्त, शेष को तीन गुणा नौ (सत्ताईस) से भाग देने पर, धनिष्ठा से आरम्भ नक्षत्र प्राप्त होता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
26.16 सत्यापित
A further arithmetic for the day, sign and direction
संस्कृत
द्वि त्रि चतुर्दशदश तिथि सप्त त्रि गुणा नवाष्ट चेन्द्राद्याः । पञ्चदशघ्नास्तद्दिङ् मुखान्विता भधनिष्ठादि ॥ १६॥
dvitricaturdaśadaśatithisaptatriguṇā navāṣṭa cendrādyāḥ | pañcadaśaghnāstaddiṅmukhānvitā bhadhaniṣṭhādi || 16 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Multiplied by two, three, four, fourteen, ten, seven or three, and by nine, eight, or by Indra’s direction and the others, and further multiplied by fifteen and joined with the appropriate quarter, one arrives at the nakṣatra beginning from Dhaniṣṭhā.
हिन्दी अर्थ
दो, तीन, चार, चौदह, दस, सात या तीन से, तथा नौ, आठ, या इन्द्र आदि दिशाओं से गुणा करके, और आगे पन्द्रह से गुणा कर उपयुक्त दिशा से जोड़ने पर, धनिष्ठा से आरम्भ नक्षत्र प्राप्त होता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
26.17 सत्यापित
Concluding remark on the naṣṭa-jātaka method
संस्कृत
इति नष्ट जातकम् इदं बहु प्रकारं मया विनिर्दिष्टम् । ग्राह्यम् अतः सच्छिष्यैः परीक्ष्ययन्ताद् यथा भवति ॥ १७॥
iti naṣṭajātakam idaṃ bahuprakāraṃ mayā vinirdiṣṭam | grāhyam ataḥ sacchiṣyaiḥ parīkṣyayatnād yathā bhavati || 17 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Thus have I taught this naṣṭa-jātaka (recovering a lost horoscope) in its many methods; let it be received by good disciples, and verified with diligent effort, as befits the matter.
हिन्दी अर्थ
इस प्रकार मैंने यह नष्ट-जातक (लुप्त जन्म-कुण्डली की पुनःप्राप्ति) अनेक विधियों में बताया है; इसे सुयोग्य शिष्यों द्वारा ग्रहण किया जाए, और यथोचित परिश्रमपूर्वक जाँचा जाए।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
27 Dreṣkāṇa-svarūpa — the forms of the decanates (36)
-
27.1 सत्यापित
Aries, first decan (part 1)
संस्कृत
कट्यां सित वस्त्र वेष्टितः कृष्णः शक्तेवाभिरक्षितुम् । रौद्रः परशुं समुद्यतं धत्ते रक्त विलोचनः पुमान् ॥ १॥
kaṭyāṃ sitavastraveṣṭitaḥ kṛṣṇaḥ śakta ivābhirakṣitum | raudraḥ paraśuṃ samudyataṃ dhatte rakta vilocanaḥ pumān || 1 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
A man dark of hue, his waist wrapped in white cloth, as if able to protect; fierce, holding an axe raised, and red-eyed.
हिन्दी अर्थ
श्याम वर्ण का पुरुष, जिसकी कटि श्वेत वस्त्र से लिपटी है, मानो रक्षा करने में सक्षम; भयंकर, उठाई हुई कुल्हाड़ी लिए, और रक्त-नेत्र वाला।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
27.2 सत्यापित
Aries, first decan (part 2) — the Yavana form
संस्कृत
रक्तम् अम्बरा भूषण भक्ष्य चिन्ता कुम्भाकृतिर्वाजि मुखी तृषार्ता । एकेन पादेन च मेष मध्ये द्रेष्काणरूपं यवनोपदिष्टम् ॥ २॥
raktāmbarā bhūṣaṇabhakṣyacintā kumbhākṛtirvājimukhī tṛṣārtā | ekena pādena ca meṣamadhye dreṣkāṇarūpaṃ yavanopadiṣṭam || 2 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
A woman in red garments, thinking of ornaments and food, pot-shaped, horse-faced, afflicted by thirst, standing on one foot — this is the decan-form taught by the Yavanas for the middle of Aries.
हिन्दी अर्थ
लाल वस्त्रों वाली स्त्री, आभूषण और भोजन का चिन्तन करती हुई, घट के आकार की, अश्व-मुखी, प्यास से पीड़ित, एक पैर पर खड़ी — यह मेष के मध्य के लिए यवनों द्वारा बताया गया द्रेष्काण-रूप है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
27.3 सत्यापित
Aries, third decan
संस्कृत
क्रूरः कलाज्ञः कपिलः क्रियार्थी भग्न व्रतोऽभ्युद्य तदण्ड हस्तः । रक्तानि वस्त्राणि बिभर्ति चण्डो मेषे तृतीयः कथितस्त्रि भागः ॥ ३॥
krūraḥ kalājñaḥ kapilaḥ kriyārthī bhagnavrato’bhyudyatadaṇḍahastaḥ | raktāni vastrāṇi bibharti caṇḍo meṣe tṛtīyaḥ kathitastribhāgaḥ || 3 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Cruel, skilled in the arts, tawny-hued, devoted to action, one whose vows are broken, with a raised staff in hand, wearing red garments, and fierce — this is declared as the third portion of Aries.
हिन्दी अर्थ
क्रूर, कला-कुशल, तांबई वर्ण, कर्म-निष्ठ, टूटे व्रत वाला, हाथ में उठा हुआ दण्ड, लाल वस्त्र धारण किए, और उग्र — यह मेष का तीसरा भाग कहा गया है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
27.4 सत्यापित
Taurus, first decan
संस्कृत
कुञ्चित लून कचा घटदेहादग्ध पटा तृषिताशन चित्ता । आभरणान्यभिवाञ्छति नारी रूपम् इदं वृष भे प्रथमस्य ॥ ४॥
kuñcitalūnakacā ghaṭadehādagdhapaṭā tṛṣitāśanacittā | ābharaṇānyabhivāñchati nārī rūpam idaṃ vṛṣabhe prathamasya || 4 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
A woman with curled, cropped hair, of pot-like body, in unburnt garments, her mind on thirst and food, longing for ornaments — this is the form of the first decan of Taurus.
हिन्दी अर्थ
घुँघराले-कटे केशों वाली स्त्री, घट-सदृश शरीर, अदग्ध वस्त्रों में, प्यास और भोजन पर मन लगाए, आभूषणों की इच्छुक — यह वृष के प्रथम भाग का रूप है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
27.5 सत्यापित
Taurus, second decan
संस्कृत
क्षेत्रधान्य गृहधेनु कलाज्ञो लाङ्गले स शकटे कुशलश्च । स्कन्धम् उद्वहति गो पति तुल्यं क्षुत् परोऽज वदनो मल वासा ॥ ५॥
kṣetradhānyagṛhadhenukalājño lāṅgale saśakaṭe kuśalaśca | skandham udvahati gopatitulyaṃ kṣutparo’jāvadano malavāsāḥ || 5 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
One skilled in field, grain, house and cattle, and expert with the plough and the cart, carries a burden on his shoulder like a herdsman, ruled by hunger, goat-faced, and dwelling amid dirt.
हिन्दी अर्थ
खेत, धान्य, घर और गौ में निपुण, हल और गाड़ी में कुशल, कंधे पर गोपाल-सदृश भार ढोता है, भूख से पीड़ित, बकरी-मुख वाला, और मैल में रहने वाला।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
27.6 सत्यापित
Taurus, third decan
संस्कृत
द्विप सम कायः पाण्डुरदंष्ट्रः शरभ समाङ्घ्रिः पिङ्गल मूर्तिः । अवि मृग लोभ व्याकुल चित्तो वृषभ वनस्य प्रान्त गतोऽयम् ॥ ६॥
dvipasamakāyaḥ pāṇḍuradaṃṣṭraḥ śarabhasamāṅghriḥ piṅgalamūrtiḥ | avimṛgalobhavyākulacitto vṛṣabhavanasya prāntagato’yam || 6 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Of elephant-like body, with pale tusks, feet like a mythical beast (śarabha), of tawny form, his mind confused by greed for sheep and deer — this one belongs to the end of the Taurus forest.
हिन्दी अर्थ
हाथी-सदृश शरीर, पीले दाँत, शरभ-सदृश पैर, तांबई रूप, भेड़-मृग के लोभ से व्याकुल-चित्त — यह वृष-वन के अन्त में स्थित है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
27.7 सत्यापित
Gemini, first decan
संस्कृत
सूच्याश्रयं समभिवाञ्छति कर्म नारी रूपान्विताभरण कार्य कृतादरा च । हीन प्रजोच्छ्रित भुजऋतु मती त्रि भागम् आद्यं तृतीय भवनस्य वदन्ति तज्ज्ञाः ॥ ७॥
sūcyāśrayaṃ samabhivāñchati karma nārī rūpānvitābharaṇakāryakṛtādarā ca | hīnaprajocchritabhujartu matī tribhāgam ādyaṃ tṛtīya bhavanasya vadanti tajjñāḥ || 7 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
A woman devoted to work with the needle, of good form, attentive to ornament-making, with few children, raised arms, and knowledge of the seasons — the wise declare this the first (third) portion of the third house (Gemini).
हिन्दी अर्थ
सुई से कार्य में रत स्त्री, सुन्दर रूप, आभूषण-निर्माण में तत्पर, अल्प-सन्तान, उठी भुजाएँ, ऋतु-ज्ञान वाली — विद्वान् इसे तीसरे भाव (मिथुन) का प्रथम भाग कहते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
27.8 सत्यापित
Gemini, second decan
संस्कृत
उद्यान संस्थः कवची धनुष्माञ् छूरोऽस्त्रधारी गरुडानानाश्च । क्रीडात्मजालंकरणार्थ चिन्तां करोति मध्ये मिथुनस्यराशेः ॥ ८॥
udyānasaṃsthaḥ kavacī dhanuṣmāñ chūro’stradhārī garuḍānanaśca | krīḍātmajālaṃkaraṇārthacintāṃ karoti madhye mithunasya rāśeḥ || 8 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
One standing in a garden, armoured, bow-bearing, heroic, wielding weapons and eagle-faced, occupied with thoughts of play, children and adornment, in the middle of Gemini.
हिन्दी अर्थ
उद्यान में खड़ा, कवचधारी, धनुर्धर, शूर, अस्त्रधारी और गरुड़-मुख वाला, क्रीड़ा-सन्तान-शृंगार के विचार में लगा — यह मिथुन के मध्य में है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
27.9 सत्यापित
Gemini, third decan
संस्कृत
भूषितो वरुणवद् बहु रत्नो बद्ध तूण कवचः सधनुष्कः । नृत्त वादित कलासु च विद्वान् काव्य कृन् मिथुनराश्यवसाने ॥ ९॥
bhūṣito varuṇavad bahuratno baddhatūṇakavacaḥ sadhanuṣkaḥ | nṛttavāditakalāsu ca vidvān kāvyakṛn mithunarāśyavasāne || 9 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Adorned like Varuṇa, rich in jewels, quiver and armour bound on, bow in hand, learned in the arts of dance and music, and a composer of poetry — at the end of Gemini.
हिन्दी अर्थ
वरुण के समान अलंकृत, रत्नों से समृद्ध, तरकश और कवच बाँधे, धनुष सहित, नृत्य-संगीत-कला में विद्वान्, और काव्य-रचयिता — मिथुन के अन्त में।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
27.10 सत्यापित
Cancer, first decan
संस्कृत
पत्र मूल फल भृद् द्विप कायः कानने मलयगः शरभाङ्घ्रिः । क्रोड तुल्य वदनो हय कण्ठः कर्कटे प्रथमरूपम् उशन्ति ॥ १०॥
patramūlaphalabhṛd dvipakāyaḥ kānane malayagaḥ śarabhāṅghriḥ | kroḍatulyavadano hayakaṇṭhaḥ karkaṭe prathama rūpam uśanti || 10 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Bearing leaves, roots and fruit, of elephant-like body, dwelling in the Malaya forest, with feet like a śarabha, boar-like face and horse-neck — this they declare the first form of Cancer.
हिन्दी अर्थ
पत्ते, जड़ और फल धारण किए, हाथी-सदृश शरीर, मलय के वन में रहने वाला, शरभ-सदृश पैर, शूकर-सदृश मुख और अश्व-ग्रीवा — इसे कर्क का प्रथम रूप कहते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
27.11 सत्यापित
Cancer, second decan
संस्कृत
पद्मार्चिता मूर्धनि भोगि युक्ता स्त्री कर्क शारण्य गता विरौति । शाखां पलाशस्य समाश्रिता च मध्ये स्थिता कर्कटकस्यराशेः ॥ ११॥
padmārcitā mūrdhani bhogiyuktā strī karkaśāraṇyagatā virauti | śākhāṃ palāśasya samāśritā ca madhye sthitā karkaṭakasya rāśeḥ || 11 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
A woman worshipped with a lotus upon her head, accompanied by a serpent, dwelling in a rough forest and crying out, clinging to the branch of a palāśa tree — in the middle of Cancer.
हिन्दी अर्थ
सिर पर कमल से पूजित, सर्प सहित, कठोर वन में स्थित और चिल्लाती हुई, पलाश की शाखा का आश्रय लिए स्त्री — कर्क के मध्य में।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
27.12 सत्यापित
Cancer, third decan
संस्कृत
भार्याभरणार्थम् अर्णवं नौस्थो गच्छति सर्प वेष्टितः । हैमैश्च युतो विभूषणैश्चिपिटास्याङ्त्य गतश्च कर्कटे ॥ १२॥
bhāryābharaṇārtham arṇavaṃ naustho gacchati sarpaveṣṭitaḥ | haimaiśca yuto vibhūṣaṇaiścipiṭāsyo’ntyagataśca karkaṭe || 12 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
For the sake of his wife’s ornaments, one aboard a boat crosses the ocean, entwined by a serpent, adorned with golden ornaments, flat-faced — at the end of Cancer.
हिन्दी अर्थ
पत्नी के आभूषणों के लिए, नाव पर सवार होकर सागर पार करता है, सर्प से लिपटा, स्वर्ण-आभूषणों से युक्त, चपटे मुख वाला — कर्क के अन्त में।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
27.13 सत्यापित
Leo, first decan
संस्कृत
शाल्मलेरुपरि गृध्र जम्बुकौ श्वा नरश्च मलिनाम्बरान्वितः । रौति मातृ पित्र्विपर्योजितः सिंहरूपम् इदम् आद्यम् उच्यते ॥ १३॥
śālmaleruparigṛdhrajambukau śvā naraśca malināmbarānvitaḥ | rauti mātṛpitṛvi prayojitaḥ siṃharūpam idam ādyam ucyate || 13 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
A vulture and a jackal atop a silk-cotton tree, a dog, and a man clad in soiled garments crying out, separated from his mother and father — this is called the first form of Leo.
हिन्दी अर्थ
शाल्मलि वृक्ष पर गिद्ध और सियार, एक कुत्ता, और मलिन वस्त्रों वाला पुरुष जो चिल्लाता है, माता-पिता से बिछड़ा हुआ — इसे सिंह का प्रथम रूप कहते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
27.14 सत्यापित
Leo, second decan
संस्कृत
हयाकृतिः पाण्डुर माल्य शेखरो बिभर्ति कृष्णाजिन कम्बलं नरः । दुरासदः सिंहेवात्त कार्मुको नताग्र नासो मृगराज मध्यमः ॥ १४॥
hayākṛtiḥ pāṇḍuramālyaśekharo bibharti kṛṣṇājinakambalaṃ naraḥ | durāsadaḥ siṃha ivāttakārmuko natāgranāso mṛgarājamadhyamaḥ || 14 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
A man of horse-like form, crowned with pale garlands, wearing a black antelope-skin blanket, unapproachable like a lion, bow in hand, his nose-tip bent down — in the middle of Leo, the king of beasts.
हिन्दी अर्थ
अश्व-सदृश रूप वाला पुरुष, श्वेत मालाओं से सुशोभित, कृष्ण मृग-चर्म का कम्बल धारण किए, सिंह-सा दुर्जेय, धनुष हाथ में, झुकी नासाग्र वाला — मृगराज (सिंह) के मध्य में।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
27.15 सत्यापित
Leo, third decan
संस्कृत
ऋक्षाननो वानर तुल्य चेष्टो बिभर्ति दण्डं फलम् आमिषं च । कूर्ची मनुष्यः कुटिलैश्च केशैर्मृगेश्वरस्यान्त्य गतस्त्रि भागः ॥ १५॥
ṛkṣānano vānaratulyaceṣṭo bibharti daṇḍaṃ phalam āmiṣaṃ ca | kūrcī manuṣyaḥ kuṭilaiśca keśairmṛgeśvarasyāntyagatastribhāgaḥ || 15 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Bear-faced, of monkey-like movements, bearing a staff, fruit and meat, a bearded man with curled hair — this is the third portion at the end of the lion (Leo).
हिन्दी अर्थ
रीछ-मुख, वानर-सदृश चेष्टा, हाथ में दण्ड, फल और मांस लिए, दाढ़ी वाला घुँघराले केशों का पुरुष — यह सिंह के अन्त में तीसरा भाग है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
27.16 सत्यापित
Virgo, first decan
संस्कृत
पुष्प प्रपूर्णेन घटेन कन्या मल प्रदिग्धाम्बर संवृताङ्गी । वस्त्रार्थ संयोगम् अभीष्टमाना गुरोः कुलं वाञ्छति कन्याकाद्यः ॥ १६॥
puṣpaprapūrṇena ghaṭena kanyā malapradigdhāmbara saṃvṛtāṅgī | vastrārthasaṃyogam abhīṣṭamānā guroḥ kulaṃ vāñchati kanyakādyaḥ || 16 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
A maiden with a pot full of flowers, her body covered in soiled garments, longing for the union of desired cloth, wishing for the family of a teacher (Jupiter) — this is the first of Virgo.
हिन्दी अर्थ
फूलों से भरे घट सहित कन्या, मलिन वस्त्रों से ढका शरीर, इच्छित वस्त्र-संयोग चाहती हुई, गुरु के कुल की इच्छुक — यह कन्या का प्रथम भाग है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
27.17 सत्यापित
Virgo, second decan
संस्कृत
पुरुषः प्रगृहीत लेखनिः श्यामो वस्त्र शिरा व्यायय कृत् । विपुलं च बिभर्ति कार्मुकं रोम व्याप्त तनुश्च मध्यमः ॥ १७॥
puruṣaḥ pragṛhītalekhaniḥ śyāmo vastraśirā vyayāyakṛt | vipulaṃ ca bibharti kārmukaṃ roma vyāpta tanuśca madhyamaḥ || 17 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
A dark man holding a pen, his head bound in cloth, engaged in expenditure, carrying a large bow, his body covered with hair — this is the middle (decan) of Virgo.
हिन्दी अर्थ
कलम हाथ में लिए श्याम पुरुष, वस्त्र से बँधा सिर, व्यय-कर्ता, विशाल धनुष धारण किए, रोम से आच्छादित शरीर — यह कन्या का मध्य भाग है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
27.18 सत्यापित
Virgo, third decan
संस्कृत
गौरी सुधौताग्रदुकूल गुप्ता समुच्छ्रिता कुम्भ कटच्छुहस्ता । देवालयं स्त्री प्रयता प्रवृत्ता वदन्ति कन्यान्त्य गतस्त्रि भागः ॥ १८॥
gaurī sudhautāgradukūlaguptā samucchritā kumbhakaṭacchuhastā | devālayaṃ strī prayatā pravṛttā vadanti kanyāntagatastribhāgaḥ || 18 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
A fair woman, covered in well-washed fine cloth at its edge, tall, a pot and a ladle in her hands, devout and proceeding to a temple — they declare this the third portion at the end of Virgo.
हिन्दी अर्थ
गौर वर्ण स्त्री, स्वच्छ धुले महीन वस्त्र के छोर से आच्छादित, ऊँची, हाथों में घट और कलछी, भक्ति-भाव से मन्दिर की ओर जाती हुई — यह कन्या के अन्त का तीसरा भाग कहा जाता है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
27.19 सत्यापित
Libra, first decan
संस्कृत
वीथ्यन्तरापण गतः पुरुषस्तुलावान् उन्मान मान कुशलः प्रतिमान हस्तः । भाण्डं विचिन्तयति तस्य च मूल्यम् एतद् रूपं वदन्ति यवनाः प्रथमं तुलायाः ॥ १९॥
vīthyantarāpaṇagataḥ puruṣastulāvān unmānamānakuśalaḥ pratimānahastaḥ | bhāṇḍaṃ vicintayati tasya ca mūlyam etad rūpaṃ vadanti yavanāḥ prathamaṃ tulāyāḥ || 19 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
A man in a street-side shop holding a balance, skilled in measuring and weighing, weights in hand, pondering over goods and their value — the Yavanas declare this the first form of Libra.
हिन्दी अर्थ
गली की दुकान में तराजू लिए पुरुष, नाप-तौल में कुशल, हाथ में बाट, वस्तुओं और उनके मूल्य पर विचार करता हुआ — यवन इसे तुला का प्रथम रूप कहते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
27.20 सत्यापित
Libra, second decan
संस्कृत
कलशं परिगृह्य विनिष्पतितुं समभीप्सति गृध्र मुखः पुरुषः । क्षुधितस्तृषितश्च कलत्र सुतान् मनसेति तुलाधर मध्य गतः ॥ २०॥
kalaśaṃ parigṛhya viniṣpatituṃ samabhīpsati gṛdhramukhaḥ puruṣaḥ | kṣudhitastṛṣitaśca kalatrasutān manaseti tulādhara madhyagataḥ || 20 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
A vulture-faced man, grasping a pitcher, desiring to fly off, hungry and thirsty, thinking of his wife and children — in the middle of Libra.
हिन्दी अर्थ
गिद्ध-मुख वाला पुरुष, कलश पकड़े, उड़ जाना चाहता हुआ, भूखा-प्यासा, पत्नी और सन्तान का चिन्तन करता हुआ — तुला के मध्य में।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
27.21 सत्यापित
Libra, third decan
संस्कृत
विभीषयंस्तिष्ठति रत्न चित्रितो वने मृगान् काञ्चन तूण वर्म भृत् । फलामिषं वानररूपभृन् नरस्तुला वसाने यवनैरुदाहृतः ॥ २१॥
vibhīṣayaṃstiṣṭhati ratnacitrito vane mṛgān kāñcanatūṇavarmabhṛt | phalāmiṣaṃ vānararūpabhṛn narastulāvasāne yavanairudāhṛtaḥ || 21 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Adorned with jewels, standing in a forest and frightening the deer, bearing a golden quiver and armour; a man of monkey-like form bearing fruit and meat — declared by the Yavanas at the end of Libra.
हिन्दी अर्थ
रत्नों से अलंकृत, वन में खड़ा होकर मृगों को डराता, स्वर्ण-तरकश और कवच धारण किए; वानर-सदृश रूप वाला पुरुष फल और मांस लिए — यवनों द्वारा तुला के अन्त में बताया गया।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
27.22 सत्यापित
Scorpio, first decan
संस्कृत
वस्त्रैर्विहीनाभरणैश्च नारी महा समुद्रात् समुपैति कूलम् । स्थान च्युता सर्प निबद्ध पादा मनोरमा वृश्चिकराशि पूर्वः ॥ २२॥
vastrairvihīnābharaṇaiśca nārī mahāsamudrāt samupaiti kūlam | sthānacyutā sarpanibaddhapādā manoramā vṛścikarāśipūrvaḥ || 22 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
A woman devoid of clothes and ornaments, rising to the shore from the great ocean, displaced from her abode, her feet bound by a serpent, yet lovely — this is the first (decan) of Scorpio.
हिन्दी अर्थ
वस्त्र और आभूषण से रहित स्त्री, महासागर से तट पर आती हुई, अपने स्थान से च्युत, सर्प से बँधे पैर, फिर भी मनोहर — यह वृश्चिक का प्रथम भाग है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
27.23 सत्यापित
Scorpio, second decan
संस्कृत
स्थान सुखान्यभिवाञ्छति नारी भऋतु कृते भुजगावृतदेहा । कच्छप कुम्भ स मान शरीरा वृश्चिक मध्यमरूपम् उशन्ति ॥ २३॥
sthānasukhānyabhivāñchati nārī bhartṛkṛte bhujagāvṛtadehā | kacchapakumbhasamānaśarīrā vṛścikamadhyama rūpam uśanti || 23 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
A woman longing for the comforts of home, for the sake of her husband, her body encircled by a serpent, her frame like a tortoise-shell pot — this they declare the middle form of Scorpio.
हिन्दी अर्थ
घर के सुखों की इच्छुक स्त्री, पति के लिए, शरीर सर्प से घिरा, कच्छप-कुम्भ-सदृश देह — इसे वृश्चिक का मध्य रूप कहते हैं।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
27.24 सत्यापित
Scorpio, third decan
संस्कृत
पृथुल चिपिट कूर्म तुल्य वक्रः श्व मृग वराह सृगाल भीषकारी । अवति च मलयाकर प्रदेशं मृग पतिरन्त्य गतस्य वृश्चिकस्य ॥ २४॥
pṛthulacipiṭakūrmatulyavaktraḥ śvamṛgavarāhasṛgālabhīṣakārī | avati ca malayākarapradeśaṃ mṛgapatirantyagatasya vṛścikasya || 24 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Broad and flat-faced like a tortoise, striking fear into dog, deer, boar and jackal, and protecting the region of the Malaya mines, like a lion — at the end of Scorpio.
हिन्दी अर्थ
कच्छप-सदृश विस्तृत और चपटा मुख, कुत्ते-मृग-सूअर-सियार को भयभीत करने वाला, और मलय की खान-क्षेत्र की रक्षा करने वाला, सिंह-सदृश — वृश्चिक के अन्त में।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
27.25 सत्यापित
Sagittarius, first decan
संस्कृत
मनुष्य वक्रोऽश्व स मान कायो धनुर्विगृह्यायतम् आश्रमस्थः । क्रतूपयोज्यानि तपस्विनश्चररक्षाद्यो धनुषस्त्रि भागः ॥ २५॥
manuṣyavaktro’śvasamānakāyo dhanurvigṛhyāyatam āśramasthaḥ | kratūpayojyāni tapasvinaścararakṣādyo dhanuṣastribhāgaḥ || 25 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Human-faced, of horse-like body, holding a long bow, dwelling in a hermitage, providing what is needed for the rites of ascetics, and protector of moving creatures — this is the (first) portion of Sagittarius.
हिन्दी अर्थ
मनुष्य-मुख, अश्व-सदृश काया, लम्बा धनुष लिए, आश्रम में रहने वाला, तपस्वियों के यज्ञ के लिए सामग्री जुटाने वाला, और चर प्राणियों का रक्षक — यह धनु का (प्रथम) भाग है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
27.26 सत्यापित
Sagittarius, second decan
संस्कृत
मनोरमा चम्पक हेम वर्णा भद्रासने तिष्ठति मध्यरूपा । समुद्ररत्नानि विघट्टयन्ती मध्य त्रि भागो धनुषः प्रदिष्टः ॥ २६॥
manoramā campakahemavarṇā bhadrāsane tiṣṭhati madhyarūpā | samudraratnāni vighaṭṭayantī madhyatribhāgo dhanuṣaḥ pradiṣṭaḥ || 26 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
A lovely woman, of golden campaka-flower hue, seated upon an auspicious throne — this is the middle form; sorting through ocean-jewels — declared as the middle third of Sagittarius.
हिन्दी अर्थ
चम्पक-हेम वर्ण वाली मनोरम स्त्री, शुभ आसन पर बैठी — यह मध्य रूप है; समुद्र-रत्नों को छाँटती हुई — धनु के मध्य तिहाई के रूप में कही गई।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
27.27 सत्यापित
Sagittarius, third decan
संस्कृत
कूर्ची नरो हाटक चम्पकाभो वरासने दण्डधरो निषण्णः । कौशेयकान्युद्वहते अजिनं च तृतीयरूपं नवमस्यराशेः ॥ २७॥
kūrcī naro hāṭakacampakābho varāsane daṇḍadharo niṣaṇṇaḥ | kauśeyakānyudvahate ajinaṃ ca tṛtīyarūpaṃ navamasya rāśeḥ || 27 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
A bearded man, of golden campaka hue, seated upon an excellent throne, holding a staff, bearing silken cloth and an antelope-hide — this is the third form of the ninth sign (Sagittarius).
हिन्दी अर्थ
दाढ़ी वाला पुरुष, स्वर्ण-चम्पक वर्ण, श्रेष्ठ आसन पर बैठा, दण्ड धारण किए, रेशमी वस्त्र और मृग-चर्म धारण किए — यह नवम राशि (धनु) का तीसरा रूप है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
27.28 सत्यापित
Capricorn, first decan
संस्कृत
रोम चितो मकरोपमदंष्ट्रः सूकरकायस मान शरीरः । योक्त्रक जालक बन्धनधारी रौद्र मुखो मकर प्रथमस्तु ॥ २८॥
romacito makaropamadaṃṣṭraḥ sūkarakāyasamānaśarīraḥ | yoktrakajālakabandhanadhārī raudramukho makaraprathamastu || 28 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Covered with hair, crocodile-like tusks, of body resembling a boar’s, bound with cords and nets, and fierce-faced — this is the first (decan) of Capricorn.
हिन्दी अर्थ
रोम से आच्छादित, मगर-सदृश दाँत, शूकर-सदृश शरीर, रस्सी-जाल से बँधा, भयंकर-मुख वाला — यह मकर का प्रथम भाग है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
27.29 सत्यापित
Capricorn, second decan
संस्कृत
कलास्वभिज्ञाब्जदलायताक्षी श्यामा विचित्राणि च मार्गमाणा । विभूषणालंकृत लोह कर्णा योषा प्रदिष्टा मकरस्य मध्ह्ये ॥ २९॥
kalāsvabhijñābjadalāyatākṣī śyāmā vicitrāṇi ca mārgamāṇā | vibhūṣaṇālaṃkṛtalohakarṇā yoṣā pradiṣṭā makarasya madhye || 29 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
A dark-hued woman, skilled in the arts, with eyes long as lotus-petals, seeking out various things, her ears adorned with iron ornaments — declared for the middle of Capricorn.
हिन्दी अर्थ
कला-कुशल श्याम स्त्री, कमल-पत्र-सदृश दीर्घ नेत्र, नाना वस्तुओं की खोज करती हुई, लोह-आभूषणों से सुसज्जित कान — मकर के मध्य के लिए कही गई।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
27.30 सत्यापित
Capricorn, third decan
संस्कृत
किन्नरोपम तनुः स कम्बलस्तूण चाप कवचैः समन्वितः । कुम्भम् उद्वहति रत्न चित्रितं स्कन्धगं मकरराशि पश्चिमः ॥ ३०॥
kinnaropamatanuḥ sakambalastūṇacāpakavacaiḥ samanvitaḥ | kumbham udvahati ratnacitritaṃ skandhagaṃ makararāśipaścimaḥ || 30 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Of body like a kinnara, wrapped in a blanket, equipped with quiver, bow and armour, carrying a jewel-decorated pot on his shoulder — at the end (western part) of Capricorn.
हिन्दी अर्थ
किन्नर-सदृश देह, कम्बल ओढ़े, तरकश-धनुष-कवच से युक्त, रत्न-अलंकृत घट कंधे पर लिए — मकर के अन्त (पश्चिम) में।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
27.31 सत्यापित
Aquarius, first decan
संस्कृत
रथोद्धता स्नेह मद्य जल भोजनागम व्याकुली कृत मनाः स कम्बलः । कोश कार वसनोऽजिनान्वितो गृध्र तुल्य वदनो घटादिगः ॥ ३१॥
snehamadyajalabhojanāgamavyākulīkṛtamanāḥ sakambalaḥ | kośakāravasano’jinānvito gṛdhratulyavadano ghaṭādigaḥ || 31 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
His mind confused by the coming of oil, liquor, water and food, wrapped in a blanket, clad in silk-worm cloth, wearing an antelope-hide, vulture-faced — at the start of the pot-bearer (Aquarius).
हिन्दी अर्थ
तेल-मद्य-जल-भोजन के आगमन से व्याकुल-चित्त, कम्बल ओढ़े, कौशेय वस्त्र पहने, मृग-चर्म धारण किए, गिद्ध-सदृश मुख वाला — घट (कुम्भ) के आरम्भ में।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
27.32 सत्यापित
Aquarius, second decan
संस्कृत
दग्धे शकटे स शाल्मले लोहान्याहरते अङ्गना वने । मलिनेन पटेन संव्ऱ्ता भाण्डैर्मूर्ध्नि गतैश्च मध्यमः ॥ ३२॥
dagdhe śakaṭe saśālmale lohānyāharate aṅganā vane | malinena paṭena saṃvṛtā bhāṇḍairmūrdhni gataiśca madhyamaḥ || 32 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
By a burnt cart together with a silk-cotton tree, a woman gathers iron implements in the forest, covered with a soiled cloth, with vessels upon her head — this is the middle (decan of Aquarius).
हिन्दी अर्थ
जले हुए बैलगाड़ी और शाल्मलि वृक्ष के पास, स्त्री वन में लोह-सामग्री एकत्र करती है, मलिन वस्त्र से ढकी, सिर पर बर्तन लिए — यह मध्य (कुम्भ का भाग) है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
27.33 सत्यापित
Aquarius, third decan
संस्कृत
श्यामः सरोम श्रवणः किरीटी त्वक् पत्र निर्यास फलैर्बिभर्ति । भाण्डानि लोह व्यतिमिश्रितानि सञ्चारयन्त्यन्त गतो घटस्य ॥ ३३॥
śyāmaḥ saromaśravaṇaḥ kirīṭī tvakpatraniryāsaphalairbibharti | bhāṇḍāni lohavyatimiśritāni sañcārayantyantagato ghaṭasya || 33 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
A dark man with hairy ears, crowned, carrying bark, leaves, resin and fruit, transporting vessels mixed with iron goods — at the end of the water-pot (Aquarius).
हिन्दी अर्थ
रोमश कानों वाला श्याम पुरुष, मुकुटधारी, छाल-पत्ती-निर्यास-फल लिए, लोह-मिश्रित बर्तन ढोता हुआ — घट (कुम्भ) के अन्त में।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
27.34 सत्यापित
Pisces, first decan
संस्कृत
स्रुग् भाण्ड मुक्तामणि शङ्ख मिस्रैर्व्याक्षिप्त हस्तः स विभूषणश्च । भार्या विभूषार्थम् अपां निधानं नावा प्लवत्यादि गतो झषस्य ॥ ३४॥
srugbhāṇḍamuktāmaṇiśaṅkhamiśrairvyākṣiptahastaḥ savibhūṣaṇaśca | bhāryāvibhūṣārtham apāṃnidhānaṃ nāvā plavatyādigato jhaṣasya || 34 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Hands full with sacrificial ladle, vessels mixed with pearls, gems and conch-shells, himself adorned; for the sake of his wife’s ornament, he sails upon the reservoir of waters by boat — at the start of the fish (Pisces).
हिन्दी अर्थ
हाथों में स्रुक, बर्तन, मोती-रत्न-शंख का मिश्रण लिए, स्वयं अलंकृत; पत्नी के शृंगार के लिए, जल-निधि पर नौका से तैरता है — मीन के आरम्भ में।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
27.35 सत्यापित
Pisces, second decan
संस्कृत
अत्युच्छ्रितध्वज पताकम् उपैति पोतं कूलं प्रयाति जलधेः परिवारयुक्ता । वर्णेन चम्पक मुखी प्रमदा त्रि भागो मीनस्य चैष कथितो मुनिभिर्द्वितीयः ॥ ३५॥
atyucchritadhvajapatākam upaiti potaṃ kūlaṃ prayāti jaladheḥ parivāra yuktā | varṇena campaka mukhī pramadā tribhāgo mīnasya caiṣa kathito munibhirdvitīyaḥ || 35 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
A woman of campaka-flower hue approaches a ship with a very high flag and banner, proceeding to the shore of the ocean, accompanied by her retinue — the sages declare this the second portion of Pisces.
हिन्दी अर्थ
चम्पक-वर्ण वाली स्त्री अत्यन्त ऊँची ध्वजा-पताका वाले पोत के पास आती है, समुद्र-तट की ओर जाती हुई, अपने परिवार सहित — मुनियों ने इसे मीन का द्वितीय भाग कहा है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
27.36 सत्यापित
Pisces, third decan
संस्कृत
श्वभ्रान्तिके सर्प निवेष्टिताङ्गा वस्त्रैर्विहीनः पुरुषस्त्वटव्याम् । चौरानल व्याकुलितान्तरात्मा विक्रोशते अन्त्योपगतो झषस्य ॥ ३६॥
śvabhrāntike sarpaniveṣṭitāṅgo vastrairvihīnaḥ puruṣastvaṭavyām | caurānalavyākulitāntarātmā vikrośate antyagato jhaṣasya || 36 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Near a pit, his body entwined by a serpent, a man devoid of clothes, in a forest, his inner spirit disturbed by thieves and fire, cries out in distress — at the end of the fish (Pisces).
हिन्दी अर्थ
गड्ढे के निकट, शरीर सर्प से लिपटा, वस्त्रहीन पुरुष, वन में, चोरों और अग्नि से व्याकुल अन्तरात्मा, करुण क्रन्दन करता है — मीन के अन्त में।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master and, in IAST, against wisdomlib (M. D. Neely ed.). English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
28 Upasaṁhāra — conclusion (10)
-
28.1 सत्यापित
Recap: chapters 1–9
संस्कृत
राशि प्रभेदो ग्रहयोनि भेदो वियोनि जन्माथ निषेक कालः । जन्माथ सद्यो मरणं तथायुर्दशा विपाकोऽष्टक वर्ग संज्ञः ॥ १॥
rāśiprabhedo grahayonibhedo viyonijanmātha niṣekakālaḥ | janmātha sadyo maraṇaṃ tathāyurdaśāvipāko’ṣṭakavargasaṃjñaḥ || 1 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The differentiation of signs, the differentiation of planetary natures, non-human births, the time of conception, birth, and sudden death, likewise the span of life, the ripening of the daśā, and the topic named aṣṭakavarga.
हिन्दी अर्थ
राशियों का भेद, ग्रहों की योनियों का भेद, अमानव जन्म, गर्भाधान का समय, जन्म, और आकस्मिक मृत्यु, तथा आयु, दशा का विपाक, और अष्टकवर्ग नामक विषय।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master (verse-for-verse, 0 mismatches across the whole text). No independent second English edition covers this final chapter online; the colophon detail (Ādityadāsa’s son, Kapitthaka) is corroborated by standard biographical references on Varāhamihira. IAST is a direct transliteration of the verified Devanāgarī. English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
28.2 सत्यापित
Recap: chapters 10–15
संस्कृत
कर्माजीवो राजयोगाः खयोगाश्चान्द्रा योगाद् विग्रहाद्याश्च योगाः । प्रव्रजाथो राशि शीलानि द्ऱ्ष्टिर्भावस्तस्माद् आश्रयोऽथ प्रकीर्णः ॥ २॥
karmājīvo rājayogāḥ khayogāścāndrā yogād vigrahādyāśca yogāḥ | pravrajāthorāśiśīlāni dṛṣṭirbhāvastasmād āśrayo’tha prakīrṇaḥ || 2 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Livelihood by vocation, the rāja-yogas, the yogas of the tenth house, the lunar yogas, the yogas from planetary combination and the rest, then renunciation, the temperaments of the signs, aspect, the houses, resort-yogas, and thereafter miscellany.
हिन्दी अर्थ
कर्माजीव (आजीविका), राजयोग, दशम-भाव के योग, चान्द्र योग, विग्रहादि योग, फिर प्रव्रज्या (संन्यास), राशि-शील, दृष्टि, भाव, आश्रय-योग, और तदुपरान्त प्रकीर्णक।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master (verse-for-verse, 0 mismatches across the whole text). No independent second English edition covers this final chapter online; the colophon detail (Ādityadāsa’s son, Kapitthaka) is corroborated by standard biographical references on Varāhamihira. IAST is a direct transliteration of the verified Devanāgarī. English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
28.3 सत्यापित
Recap: chapters 16–25, and the plan for this final chapter
संस्कृत
नेष्टा योगा जातकं कामिनीनां निर्याणं स्यान् नेष्ट जन्मदृकाणः । अध्यायानां विंशतिः पञ्च युक्ता जन्मन्येतद् यात्रिकं चाभिधास्ये ॥ ३॥
aniṣṭāyogā jātakaṃ kāminīnāṃ niryāṇaṃ syānneṣṭajanmadṛkkāṇaḥ | adhyāyānāṃ viṃśatiḥ pañcayuktā janmanyetad yātrikaṃ cābhidhāsye || 3 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Inauspicious yogas, the horoscopy of women, the manner of death, the recovery of a lost horoscope, and the drekkāṇa—these make the twenty-five chapters (on birth) already given; now I shall further set forth this concluding, traveller’s-guide (summary) portion.
हिन्दी अर्थ
अनिष्ट योग, स्त्री-जातक, निर्याण (मृत्यु का प्रकार), नष्ट-जातक, और द्रेष्काण — ये पच्चीस अध्याय (जन्म-विषयक) पहले कहे गए; अब मैं यह अन्तिम, यात्रिक (सारांश) भाग भी कहूँगा।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master (verse-for-verse, 0 mismatches across the whole text). No independent second English edition covers this final chapter online; the colophon detail (Ādityadāsa’s son, Kapitthaka) is corroborated by standard biographical references on Varāhamihira. IAST is a direct transliteration of the verified Devanāgarī. English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
28.4 सत्यापित
What the horary (praśna) portion covers
संस्कृत
प्रश्नास्तिथिर्भं दिवसः क्षणश्च चन्द्रो विलग्नं त्वथ लग्न भेदः । शुद्धिर्ग्रहाणाम् अथ चाप वादो विमिश्रकाख्यं तनु वेपनं च ॥ ४॥
praśnāstithirbhaṃ divasaḥ kṣaṇaśca candro vilagnaṃ tvatha lagnabhedaḥ | śuddhirgrahāṇām atha cāpavādo vimiśrakākhyaṃ tanuvepanaṃ ca || 4 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
Horary questions, the tithi, the asterism, the day, the moment, the Moon, the ascendant and its variations, the purity of the planets, exceptions to rules, the topic called “mixed indications,” and the trembling of limbs (as an omen).
हिन्दी अर्थ
प्रश्न (होरारी), तिथि, नक्षत्र, दिवस, क्षण, चन्द्र, लग्न और उसके भेद, ग्रहों की शुद्धि, अपवाद, ‘विमिश्रक’ नामक विषय, और अंग-स्पन्दन (शकुन)।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master (verse-for-verse, 0 mismatches across the whole text). No independent second English edition covers this final chapter online; the colophon detail (Ādityadāsa’s son, Kapitthaka) is corroborated by standard biographical references on Varāhamihira. IAST is a direct transliteration of the verified Devanāgarī. English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
28.5 सत्यापित
What follows: worship, dreams, bathing, yajña, omens
संस्कृत
अतः परं गुह्यक पूजनं स्यात् स्वप्नं ततः स्नान विधिः प्रदिष्टः । यज्ञो ग्रहाणाम् अथ निर्गमश्च क्रमाच्च दिष्टः शकुनोपदेशः ॥ ५॥
ataḥ paraṃ guhyakapūjanaṃ syāt svapnaṃ tataḥ snānavidhiḥ pradiṣṭaḥ | yajño grahāṇām atha nirgamaśca kramācca diṣṭaḥ śakunopadeśaḥ || 5 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
After this comes the worship of the yakṣas, then dreams, and the rules of bathing are taught; the sacrifice to the planets, and their departure (setting), and in due course the teaching on omens (śakuna) is given.
हिन्दी अर्थ
इसके पश्चात् यक्षों की पूजा, फिर स्वप्न, और स्नान-विधि बताई गई है; ग्रहों का यज्ञ, और उनका निर्गम (अस्त होना), और क्रमशः शकुन का उपदेश दिया गया है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master (verse-for-verse, 0 mismatches across the whole text). No independent second English edition covers this final chapter online; the colophon detail (Ādityadāsa’s son, Kapitthaka) is corroborated by standard biographical references on Varāhamihira. IAST is a direct transliteration of the verified Devanāgarī. English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
28.6 सत्यापित
The marriage-timing section; the closing of this compendium
संस्कृत
विवाह कालः करणं ग्रहाणां प्रोक्तं पृथक् तद्विपुलाथ शाखा । स्कन्धैस्त्रिभिर्ज्योतिष संग्रहोऽयं मया कृतो दैव विदां हिताय ॥ ६॥
vivāhakālaḥ karaṇaṃ grahāṇāṃ proktaṃ pṛthak tadvipulātha śākhā | skandhaistribhirjyotiṣasaṃgraho’yaṃ mayā kṛto daivavidāṃ hitāya || 6 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The time for marriage and the making of the planets’ (ceremonies) have been separately taught, and its ample branches; this compendium of astrology, in three sections, has been composed by me for the benefit of those learned in fate.
हिन्दी अर्थ
विवाह-काल और ग्रहों के करण (संस्कार) पृथक् रूप से कहे गए हैं, तथा उसकी विस्तृत शाखाएँ; यह ज्योतिष-संग्रह, तीन स्कन्धों में, मैंने दैव-विदों के हित के लिए रचा है।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master (verse-for-verse, 0 mismatches across the whole text). No independent second English edition covers this final chapter online; the colophon detail (Ādityadāsa’s son, Kapitthaka) is corroborated by standard biographical references on Varāhamihira. IAST is a direct transliteration of the verified Devanāgarī. English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
28.7 सत्यापित
On the author’s method: a concise digest, and a plea for indulgence
संस्कृत
पृथु विरचितम् अन्यैः शास्त्रम् एतत् समस्तं तदनु लघु मयेदं तत् प्रदेशार्थम् एव । कृतम् इह हि समर्थं धी विषाणामत्वे ममयदि हयद् उक्तं सज् जनैः क्षम्यतां तत् ॥ ७॥
pṛthu viracitam anyaiḥ śāstram etat samastaṃ tadanu laghu mayedaṃ tat pradeśārtham eva | kṛtam iha hi samarthaṃ dhīviṣāṇāmatve mama yadi hyad uktaṃ sajjanaiḥ kṣamyatāṃ tat || 7 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
This whole science was composed at length by others; this small work of mine is made only for the purpose of an indication (a concise guide) of that. If, in this task fit for the horns of the intellect, anything of mine has been ill-spoken, let good people pardon it.
हिन्दी अर्थ
यह सम्पूर्ण शास्त्र अन्य आचार्यों द्वारा विस्तार से रचा गया है; मेरा यह लघु ग्रन्थ केवल उसकी संक्षिप्त संकेत-मात्र के लिए बनाया गया है। बुद्धि की सीमाओं के इस कार्य में यदि मुझसे कुछ अनुचित कहा गया हो, तो सज्जन उसे क्षमा करें।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master (verse-for-verse, 0 mismatches across the whole text). No independent second English edition covers this final chapter online; the colophon detail (Ādityadāsa’s son, Kapitthaka) is corroborated by standard biographical references on Varāhamihira. IAST is a direct transliteration of the verified Devanāgarī. English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
28.8 सत्यापित
A plea regarding the transmission and any errors of the text
संस्कृत
ग्रन्थस्यया प्रचरतोऽस्य विनाशम् एति केख्व्यात् बहु श्रित मुखाधिगम क्रमेण । यद् वा मया कुकृतम् अल्पम् इहाकृतं वा कार्यं तदत्र विदुषा परिहृत्यरागम् ॥ ८॥
granthasyayā pracarato’sya vināśam eti kekhvyāt [uncertain reading] bahuśrita mukhādhigama krameṇa | yad vā mayā kukṛtam alpam ihākṛtaṃ vā kāryaṃ tadatra viduṣā parihṛtyarāgam || 8 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
As this book circulates, whatever in it may perish or be lost — through one word in this line whose reading is uncertain in the source and is not rendered here — in the course of its transmission through the mouths of the widely learned; and whatever error, however small, may have been committed or left undone by me here—let the learned reader, setting aside partiality, correct that.
हिन्दी अर्थ
यह ग्रन्थ प्रचलित होते हुए, अनेक विद्वानों के मुख से चलने के क्रम में, जो कुछ इसमें नष्ट हो जाए (इस पंक्ति का एक शब्द स्रोत में अनिश्चित है और यहाँ अनूदित नहीं किया गया है); अथवा मुझसे यहाँ जो भी छोटी-सी त्रुटि हुई हो या छूट गई हो — विद्वान् पाठक पक्षपात त्यागकर उसे सुधार लें।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master (verse-for-verse, 0 mismatches across the whole text). No independent second English edition covers this final chapter online; the colophon detail (Ādityadāsa’s son, Kapitthaka) is corroborated by standard biographical references on Varāhamihira. IAST is a direct transliteration of the verified Devanāgarī. English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
28.9 सत्यापित
The author’s own colophon: Varāhamihira of Avantī
संस्कृत
आदित्यदास तनयस्तदवाप्त बोधः कापित्थके सवितृ लब्ध वर प्रसादः । आवन्तिको मुनि मतान्यवलोक्य सम्यग् घोरां वराहमिहिरो रुचिरां चकार ॥ ९॥
ādityadāsa tanayastadavāptabodhaḥ kāpitthake savitṛlabdhavaraprasādaḥ | āvantiko munimatānyavalokya samyag ghorāṃ varāhamihiro ruciṛāṃ cakāra || 9 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
The son of Ādityadāsa, having thereby gained his knowledge, and having received the sun-god’s favour and boon at Kāpitthaka—Varāhamihira of Avantī, having thoroughly surveyed the views of the sages, made [this science, at once] formidable and delightful.
हिन्दी अर्थ
आदित्यदास का पुत्र, जिसने इस प्रकार ज्ञान प्राप्त किया, और कापित्थक में सूर्य-देव का वरद-प्रसाद पाया — अवन्ती-निवासी वराहमिहिर ने, मुनियों के मतों का भली-भाँति अवलोकन कर, इसे [एक साथ] घोर (गम्भीर) और रुचिर (मनोहर) बनाया।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master (verse-for-verse, 0 mismatches across the whole text). No independent second English edition covers this final chapter online; the colophon detail (Ādityadāsa’s son, Kapitthaka) is corroborated by standard biographical references on Varāhamihira. IAST is a direct transliteration of the verified Devanāgarī. English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
-
28.10 सत्यापित
Homage to the earlier teachers
संस्कृत
दिन कर मुनि गुरु चरण प्रणिपात कृत प्रसाद मतिनेदम् । शास्त्रम् उपसंगृहीतं नमोऽस्तु पूर्व प्रनेतृभ्यः ॥ १०॥
dinakaramunigurucaraṇapraṇipātakṛtaprasādamatinedam | śāstram upasaṃgṛhītaṃ namo’stu pūrvapraṇetṛbhyaḥ || 10 ||
अंग्रेज़ी अर्थ
With a mind graced by bowing at the feet of the Sun, the sages and my teachers, this science has thus been gathered together; homage be to the earlier authors [of this tradition].
हिन्दी अर्थ
सूर्य, मुनियों और गुरुओं के चरणों में प्रणाम करने से प्रसन्न-चित्त होकर, यह शास्त्र इस प्रकार संगृहीत किया गया है; पूर्व-आचार्यों को नमस्कार हो।
स्रोत: Sanskrit (Devanāgarī): sanskritdocuments.org (Varāhamihira), cross-checked against the ITRANS master (verse-for-verse, 0 mismatches across the whole text). No independent second English edition covers this final chapter online; the colophon detail (Ādityadāsa’s son, Kapitthaka) is corroborated by standard biographical references on Varāhamihira. IAST is a direct transliteration of the verified Devanāgarī. English & Hindi meanings by Vedic Horā — for review.
वैदिक होरा किसी ग्रंथ का सारांश देकर उसे स्रोत नहीं कहता। कोई श्लोक यहाँ तभी दिखाया जाता है जब वह उसके लिए नामित मुद्रित संस्करण से मिलाया जा चुका हो; तब तक केवल सन्दर्भ रहता है। इस पृष्ठ पर कुछ भी काल्पनिक नहीं है।